Prečo sa Kotleba v skutočnosti nechcel dohodnúť s Harabinom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo sa Kotleba v skutočnosti nechcel dohodnúť s Harabinom

Marian Kotleba odchádza z tlačovej konferencie po rokovaní s lídrom strany Vlasť Harabinom, Bratislava 14. novembra 2019. FOTO TASR – Jaroslav Novák

A ako sa stal aj napriek tomu vodcom-zjednotiteľom národných síl.

Všetko sa začalo v polovici októbra: ĽSNS uverejnila video, v ktorom Marian Kotleba s krucifixom v pozadí v mene boja s nastupujúcim liberalizmom vyzýva „odhodiť minulosť aj osobné spory a rokovať o spoločnom postupe vo voľbách“. Kotleba takto verejne ponúkol Štefanovi Harabinovi predvolebné spojenie, lebo inak „národné hlasy zostanú roztrieštené a prepadnuté a Slovensko bude definitívne stratené“.

Súčasne mu dal ultimátum, aby sa k tejto koaličnej výzve vyjadril do konca októbra.

Kto z koho

Kotlebova výzva vyvolala istú paniku vo zvyšku opozičnej scény, ale naplnila obavami aj Smer a SNS. Ak by vznikla koalícia ĽSNS-Vlasť, ktorej lídrov volilo v prezidentských voľbách 25 percent Slovákov, Smeru by hrozilo, že neskončí prvý vo voľbách. Andrej Danko by sa obával, či v prípade synergického efektu takejto prezidentskej koalície vôbec prekĺzne do parlamentu, a roztrieštená opozícia na čele s PS/Spolu a Kiskovou stranou by si už ani v teórii neverila, že po voľbách je šanca na stabilnú vládu proti Smeru.

Od polovice októbra tak všetci čakali na reakciu od Štefana Harabina, nikto zvonka totiž poriadne nevedel, že to Kotleba v skutočnosti s Harabinom nemyslí tak vážne, ako sa na prvý pohľad zdalo.

Kotlebovci už mali jednu bezprostrednú skúsenosť s Harabinom ešte z leta minulého roku. Obe delegácie sa vtedy stretli kvôli prezidentským voľbám, ĽSNS chcela rokovať o jednotnom postupe, Kotleba si stále nebol istý, či jeho vlastná kandidatúra je tým najlepším nápadom. Stretnutie sa však skončilo fiaskom. V ĽSNS si to vyhodnotili tak, že s Harabinom sa nemá zmysel baviť a pôjdu do prezidentských volieb samostatne. Navyše si uvedomovali, že ak by Harabin v týchto voľbách dosiahol nadmerne slušný zisk, kapitalizoval by si ho pre parlamentné voľby, samozrejme, na úkor ĽSNS.

V prvom kole prezidentských volieb napokon podľa očakávaní volila Harabina aj časť voličov ĽSNS. Pre Kotlebu bolo zvlášť nepríjemné, že hlavnou povolebnou témou v tzv. alternatívnych médiách s masovejším dosahom bolo, prečo Kotleba nepodporil Harabina, ktorý by sa tak s istotou prebojoval do druhého kola s liberálkou Zuzanou Čaputovou.

Harabinova občianska ľavica

Keď začiatkom októbra Harabin ohlásil, že vstupuje do volieb ako líder novej strany Vlasť, Kotlebovi bolo jasné, že sa jeho situácia opäť komplikuje. Rozhodol sa preto vyslať svojim voličom signál, že práve on je tým pravým zjednotiteľom národných a kresťanských síl. Októbrová výzva pre Harabina v skutočnosti nebola správou pre lídra Vlasti, ale pre tú štvrtinu voličov, ktorí v marci dali hlas Kotlebovi a Harabinovi.

V ĽSNS totiž cítia k Harabinovi priam štítivý odpor, navyše ho považujú za trójskeho koňa Smeru. To im potvrdzuje aj spôsob, akým sa Harabin dostal k svojej strane – tá vznikla tak, že jeho ľudia vstúpili do Strany občianskej ľavice a premenovali ju na Vlasť, aby tak bola pripravená pre sudcu Najvyššieho súdu.

V skutočnosti celkom bezvýznamnú Stranu občianskej ľavice odovzdal Harabinovi istý Jozef Tarkanič, ktorý podľa registra politických strán ľavicovú straničku riadil ako posledný.

Tarkanič je podnikateľ z Vranova nad Topľou, ktorý v tomto meste opakovane kandidoval za primátora – v roku 2006 skončil druhý, keď ho podporovala koalícia Smer, KDH, HZDS, SNS, o štyri roky kandidoval ako nezávislý, no bez straníckeho krytia pohorel a skončil až piaty.

Jozef Tarkanič však skúšal šťastie aj v celonárodnej politike, v roku 2002 bol na kandidátke Smeru na 69. mieste. Ide teda o muža, ktorý sa aspoň istý čas pohyboval v prostredí Ficovej strany.

To, či Tarkanič odovzdal svoju SOĽ Harabinovi po dohode s niekým zo Smeru, aby sa tak významne uľahčil Harabinov vstup do parlamentnej politiky, nie je v tejto chvíli podstatné – dôležité je, že nedôverčiví kotlebovci si ani z tohto dôvodu nechceli s Harabinom začínať viac, potrebovali len zahrať divadlo pre voličov.

Hra na kuffovcov z KDŽP

Kotleba sa v skutočnosti chcel dohodnúť s inými, malými stranami, o ktorých vedel, že budú voči ĽSNS v submisívnej pozícii, a súčasne si cez spájanie posilní imidž vodcu-zjednotiteľa, ktorý už nie je v žiadnej izolácii. Najvyššiu cenu pre Kotlebu mala z hľadiska symbolov kuffovská KDŽP. Takže kým Harabin týždne rozmýšľal, ako naloží s októbrovou výzvou Mariana Kotlebu, ten začal reálne rokovania, ktoré minulú stredu vyústili do podpisu Memoranda piatich strán v Ružomberku.

Kotleba sa ukázal voči KDŽP ako značne veľkorysý partner, strane ponúkol štyri miesta, ktoré možno považovať za zvoliteľné (18,19, 22, 23). Ako pre Postoj potvrdil predseda KDŽP Tomáš Taraba, na štyroch popredných miestach budú za stranu kandidovať okrem predsedu strany a generálneho sekretára Petra Moldu aj Štefan Kuffa a jeho syn Filip Kuffa.

Tento Kotlebov ťah s kuffovcami bol nemalým ponížením pre Harabina, ako aj pre Andreja Danka. Sám Štefan Kuffa ešte pred prezidentskými voľbami písal, prečo „kuffovci a KDŽP“ (pod „kuffovcami“ myslel seba aj brata, kňaza Mariana Kuffu) oceňujú Harabina ako prezidentského kandidáta.  

V druhej polovici septembra zas KDŽP podpísalo s SNS Memorandum za život a vlasť. Nešlo síce o dokument, ktorý by riešil predvolebnú spoluprácu oboch strán, ale z deklarovanej „spoločnej vôle a odhodlania presadzovať a chrániť kultúrno-etické a politické princípy obsiahnuté v tomto memorande aj v nadchádzajúcich parlamentných voľbách“ sa dalo vyčítať, že ide o predstupeň ďalších rokovaní.

SNS predložilo pro life zákon o tlkote srdca, ktorý pripomienkovali aj ľudia z KDŽP, Andrej Danko sa tiež zhováral s Marianom Kuffom, ktorý uplynulú sobotu v Trnave pred veriacimi v kázni uviedol, že presvedčil najskôr neochotného Danka, aby s podobným zákon prišiel ešte do volieb. 

Predstavitelia KDŽP však čakali zhruba mesiac, no žiaden ďalší návrh SNS na spoločný predvolebný postup neprišiel. Andrej Danko včera na tlačovke nahnevane tvrdil, že Kotleba zneužil Štefana Kuffu, novinárom tiež vyčítal, že sa málo venujú ĽSNS a tomu, že jeden z funkcionárov strany je teraz obvinený z vraždy, o kotlebovcoch tiež hovoril ako o „šialencoch“. Strana KDŽP ako už bývalý spojenec SNS sa od týchto slov vzápätí dištancovala so slovami, že „je folklór už nadávať vo všetkom na Mariana Kotlebu“, a vychválila vecné rokovania s lídrom ĽSNS aj veľkorysú ponuku na kandidátku.

Danko si zrejme uvedomuje, že mu Kotleba ukradol vagón s kuffovcami, ale zostrenou rétorikou proti Kotlebovi sotva vykompenzuje to, že jeho medzistranícka diplomacia má pomerne mizerné výsledky.

Mediálny triumf Kotlebu nad Harabinom

Pre Kotlebu malo Memorandum z minulej stredy, ku ktorému pristúpili okrem KDŽP aj tri bezvýznamné strany, strategický aj symbolický význam. Lenže kľúčové pre neho bolo aj to, ako vyznie následné, štvrtkové stretnutie so Štefanom Harabinom, ktorý si ho takmer mesiac po výzve zavolal do centrály Vlasti.

Kotleba predpokladal, že Harabin je príliš svojhlavý aj arogantný, aby sa s ním spájal v akejkoľvek menšinovej pozícii. No musel byť pripravený aj na hru, že sa Harabin bude tváriť, ako si aj on želá predvolebné spojenie.

V ĽSNS bol voči takej predstave odpor, napokon, kotlebovci sú stranou s vybudovanou štruktúrou, pre ktorú tvrdo pracujú desiatky ľudí, zatiaľ čo Vlasť je najmä Harabin a jeho rodinní príslušníci. Preto by Kotleba len ťažko vysvetľoval straníkom, že majú po rokoch straníckej driny odovzdať Harabinovi tretinu zvoliteľných miest. Kotleba kalkuloval, že aj keby Harabin súhlasil so spoločnou kandidátkou, ponúkne mu podmienky, ktoré Harabin odmietne a lídrovi Vlasti napokon zostane „čierny Peter“, že to bol on, ktorý zavrhol jednotný postup nacionalistov.

Kotleba začal minulý štvrtok rokovanie s tým, že Harabinovi predložil Memorandum s výzvou, nech sa v najbližších dňoch rozhodnú, či k nemu pristúpia. V Memorande už bolo pridelených 12 miest pre KDŽP, 10 pre Národnú koalíciu, osem miest pre Doma dobre, päť pre Priamu demokraciu. Aj spolu s podmienkou, že všetci zvolení poslanci sa zaväzujú po voľbách vstúpiť do poslaneckého klubu ĽSNS a aj v iných otázkach budú rešpektovať rozhodnutia vedenia kotlebovcov.

Harabina mohol pohľad na takéto znenie Memoranda, ktorým ho Kotleba dobehol, len rozčúliť, čo bolo aj zjavne skrytým cieľom.

Lenže Harabin sa správal počas štvrtkových rokovaní tak nemotorne, že Kotleba si lepší scenár ani nemohol namaľovať. Ešte počas vzájomných rokovaní z Harabinovho tímu predčasne uniklo tlačové vyhlásenie, že jeho Vlasť pôjde do volieb samostatne.

Následná tlačová konferencia sa zmenila na frašku. Harabin nepresvedčivo bľabotal, že on také vyhlásenie neposielal a možno sa mu do e-mailu hackol Eset. Kotleba sa len s úžasom usmieval a efektne opustil tlačovku s tým, že Harabin nemal v skutočnosti žiaden záujem o spoluprácu.

ĽSNS toto posolstvo masívne šírila aj po internete: Kotleba hneď po tlačovke nahral emotívne video, na ktorom vystúpil aj Taraba z KDŽP, rozhorčený Kotleba tu označil predstierané rokovania zo strany Harabina za „jeden veľký podraz“. Obvinil ho z klamania v priamom prenose, okrem iného povedal: „Som znechutený, je mi z toho normálne na zvracanie a poviem vám, že dnes neviem, ako tú emóciu v sebe udržím, keď sa večer stretnem s Harabinom v TA3.“ (Video dosiaľ videlo na Youtube zhruba 55-tisíc ľudí.)

Rovnako šikovne využil aj večerné vystúpenie v TA3. Zdôraznil, že Harabin si predložené Memorandum ani nevšimol, ako o jedinej podmienke hovoril o užšej spolupráci so Smerom aj SNS, čo je pre ĽSNS neprijateľné. Kotleba sa ďalej vymedzil proti Harabinovi aj v tom, že rovnako ako on nechce vystúpiť zo zločineckej organizácie NATO, tiež priznal, že sa Harabina pýtal na to, čo o ňom Kočner hovoril v Threeme (začiatkom minulého týždňa totiž Postoj uverejnil, že Kočner hodnotil Harabina spolu s Trnkom ako oporu starého dobrého systému).

Čo bude vedľajší produkt nedohody?

V tejto chvíli je nemožné odhadnúť, nakoľko bol minulý štvrtok kľúčovým momentom februárových volieb. Ak sa Harabinova Vlasť prehupne do parlamentu, možno budú mať spolu s Kotlebovým frontom ešte viac poslancov, než keby postupovali spoločne.

Ale pokiaľ to Harabinovi nevyjde – a minulý týždeň ukázal, akým vie byť politickým babrákom –, bude to napokon Kotleba, ktorý ho pri sledovaní vlastných cieľov vyradí z parlamentu tak, ako ho naposledy vyradil z druhého kola prezidentských volieb.

To by bol, mimochodom, aspoň jeden sympatický vedľajší produkt kotlebovského spájania národných a kresťanských síl.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo