Množia sa výzvy zastaviť hospodársky rast s ohľadom na klímu

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Množia sa výzvy zastaviť hospodársky rast s ohľadom na klímu

Ilustračné FOTO – Pixabay

Priekopníci, ktorí pôjdu príkladom, sa medzi štátmi sveta zatiaľ hľadajú.

Jednou z tém, ktorej sa klimatická aktivistka Greta Thunbergová dotkla počas svojho príhovoru pred svetovými lídrami na pôde OSN, bol hospodársky rast: „Stojíme na počiatku hromadného vyhynutia a všetko, o čom dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o večnom hospodárskom raste“.

Námietky voči fixácii sveta na hospodársky rast akoby pribúdali. Minulý rok v septembri vyzvalo 238 akademikov Európsku úniu, aby sa usilovala o „post-rastovú ekonomiku“, ktorá by uprednostňovala ekologickú udržateľnosť a spoločenskú pohodu pred sústavným hospodárskym rastom na úkor planéty.

Pred dvomi týždňami bol v Nemecku uverejnený pozoruhodný prieskum verejnej mienky. Keby si Nemci mali vybrať, či by prednosť mala dostať ochrana klímy alebo hospodársky rast, 63 percent opýtaných by si vybralo ochranu klímy a len 24 percent hospodársky rast. Spomedzi všetkých parlamentných strán, iba medzi voličmi Alternatívy pre Nemecko (AfD) si väčšina vybrala hospodársky rast.

No asi aj pri tejto problematike záleží, ako otázku položíte. Podľa iného prieskumu je ochrana klímy najnaliehavejšou súčasnou politickou témou podľa 36 percent Nemcov, kým 64 percent sa domnieva, že iné problémy sú rovnako dôležité alebo ešte dôležitejšie.

Po rozmenení na drobné asi neprekvapí, že klíma najviac trápi mladých ľudí či voličov Zelených. No je zaujímavé, že je menšou prioritou pre východných Nemcov, ktorých spolkové krajiny za tými západnými stále ekonomicky zaostávajú.

Zelené témy a post-materiálne hodnoty

A tu sme pri koreni problému všetkých výziev na „odpútanie sa od rastu“ v mene environmentálnych cieľov. Dôraz na zelené témy je často považovaný za súčasť takzvaných post-materiálnych hodnôt. Inak povedané, keď sú základné potreby človeka (jedlo, bývanie, doprava) do určitej miery dlhodobo zaistené, časť ľudí odmietne hru na väčší dom, drahšie auto či luxusnejšiu dovolenku, s ktorou by sa dalo chváliť pred susedmi. Namiesto ďalšieho úsilia v mene ešte väčšieho materiálneho zabezpečenia sa začnú venovať nemateriálnym cieľom či osobnému sebavyjadreniu.

Takéto post-materiálne ciele môžu mať podobu charitatívneho či občianskeho angažovania. A premietajú sa tiež do politickej podpory zelených strán v najzámožnejších oblastiach najbohatších krajín sveta. Aj keď post-materiálne hodnoty sa často spájajú s ľavicovo-progresívnymi či zelenými agendami, je dôležité dodať, že môžu mať aj podobu náboženského angažovania a sebavyjadrenia u religióznych ľudí.

Napokon, vyhnúť sa vnútornej závislosti od materiálnych statkov je tiež hodnotný kresťanský ideál. Niekto by dokonca mohol povedať, že moderné hnutie za menej konzumný životný štýl je v kontexte západnej spoločnosti len sekularizovanou verziou tohto starobylého kresťanského ideálu.

No hlasy, ktoré volajú po obmedzení hospodárskeho rastu v mene klímy, majú často na mysli nielen dobrovoľnú osobnú voľbu striedmejšieho životného štýlu. Skôr im ide o politickú akciu na úrovni štátov alebo dokonca o medzinárodne koordinované politické úsilie. A fantázia často nesiaha ďalej ako po nové dane či rozsiahlejšie ekonomické regulácie.

Lenže je tu jeden háčik. Vo svete žije tiež množstvo ľudí, ktorí si sen o strednej vrstve zatiaľ nestihli splniť. Vlády krajín, ktoré obývajú, nechcú, aby im Západ upieral cestu ekonomického rastu, ktorým si sám prešiel. A niečo podobné platí aj pre zaostávajúce oblasti relatívne bohatých krajín, ako naznačuje menšia priorita, ktorú východní Nemci prikladajú klimatickým zmenám oproti Nemcom západným.

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Globálne environmentálne otázky budú aj na Slovensku zrejme menšou politickou prioritou v regiónoch, kde chýbajú pracovné príležitosti, než napríklad v zámožnej Bratislave. Nie je to len otázka ekonomického centra a periférie.

Ani v hlavnom meste by stagnujúcu alebo klesajúcu ekonomiku nevideli radi, ak by znamenala zvýšenie nezamestnanosti alebo dramatický pokles dopytu po niektorých úzko segmentových službách, ktoré živia aj mnohých z tých, čo sa hrdo hlásia k post-materiálnym hodnotám a klimatická zmena sa nachádza vysoko medzi ich deklarovanými politickými prioritami. Umelo vyvolaná recesia by mohla spôsobiť, že namiesto problémov post-materiálneho sveta by veľmi rýchlo zase museli riešiť uspokojenie náhle stratených materiálnych istôt.  

Ak bude volanie po „post-rastovej ekonomike“ len novou zámienkou pre starý inštinkt ľavice zošnurovať hospodársku činnosť daňami a reguláciami či eliminovať ziskový motív vysokým prerozdeľovaním, uškodiť to môže chudobným častiam sveta. Keby napríklad v Nemecku poklesol dopyt po slovenskom exporte, lebo by v mene záchrany klímy uregulovali svoju ekonomiku do recesie, u nás by to viedlo k ešte citeľnejšiemu prepadu a zrejme strate pracovných miest.

Majetkové práva, ziskový motív a inovácie

Hrubý domáci produkt ako hodnota výrobkov a služieb, vyprodukovaných ekonomikou za určitý čas, je ako ekonomický ukazovateľ často kritizovaný. O jeho alternatívach, ktoré by lepšie odrážali ekonomickú výkonnosť, životnú úroveň, environmentálnu udržateľnosť či proste len životnú pohodu ľudí, je zmysluplné viesť diskusiu.

No netreba zabúdať, že hospodársky rast nielen vytvára environmentálne problémy, ale vytvára tiež bohatstvo, vďaka ktorému sa môžu riešiť. Vrátane prostriedkov na výskum a vývoj zelených zdrojov energie.

K tomu treba pridať, že trhová ekonomika, ktorá hospodársky rast poháňa, je založená na majetkových právach. Tie predchádzajú takzvanej tragédii obecnej pastviny, keď je vzácny statok drancovaný, lebo nikomu nepatrí – fenomén, ktorý bol vo veľkom pozorovateľný aj na katastrofálnom životnom prostredí centrálne plánovaných ekonomík bývalého východného bloku vrátane socialistického Československa. Ako naznačujú trhovo orientovaní environmentalisti, majetkové práva by mohli byť riešením, ako zabrániť drancovaniu niektorých vzácnych prírodných statkov, dokonca predísť vyhubeniu niektorých ohrozených živočíšnych druhov.

Ďalšia vec je cenový mechanizmus, na ktorého súvislosť s (ne)vyčerpateľnosťou surovinových zdrojov pred rokmi upozornil ekonóm Julian Simon. Zvýšená cena na trhu signalizuje trhovým aktérom, že daného statku je málo. Reguluje tak prístup k nemu. Pri nerastných surovinách môžu vysoké ceny stimulovať hľadanie lacnejších náhrad.

A napokon je tu ziskový motív, stimulujúci inovácie vo výrobe, ktoré umožňujú s menším úsilím vyrobiť viac. Trhové riešenia asi nie sú environmentálnym všeliekom, no treba s nimi počítať, nielen sa spoliehať na politické donútenie a centralizované – najlepšie celoplanetárne riešenia, ktoré vždy budú mať nekooperatívnych čiernych pasažierov, zvyčajne najväčších znečisťovateľov.  

Podporiť rast v chudobných krajinách

Vyberať si medzi hospodárskym rastom a klimatickou témou nechce ani Angela Merkelová. Keď sa dozvedela o prieskume, v ktorom si Nemci mali vybrať, čo je pre nich prioritnejšie, reagovala s optimizmom, že oba ciele sa dajú zladiť. 

Známy skeptický environmentálny ekonóm Bjorn Lomborg vo svojom poslednom článku tvrdí, že efektívnejšie ako priame výdavky na boj s klimatickými zmenami by boli výdavky na boj proti chudobe v rozvojových krajinách a ich lepšie zapojenie do medzinárodného obchodu, lebo riešenie chudoby má potenciál priniesť aj zlepšenia v environmentálnej oblasti. Navyše, bohatšie krajiny sú odolnejšie aj voči prírodným pohromám. Lomborg tiež vidí cestu vo výskume a vývoji zelených zdrojov energie tak, aby ich cena bola nižšia ako cena fosílnych palív. Industrializácia týchto krajín by vďaka tomu nemusela byť natoľko založená na uhlí a rope, ako to bolo v prípade Európy.

Mimochodom, zbohatnutie rozvojových krajín by viedlo k rozmachu tamojšej kozmopolitnej strednej vrstvy s post-materiálnymi hodnotami a tým aj k silnejšiemu domácemu dopytu po environmentálne citlivej politike. Ich vlády by mali potom silnejšiu vnútornú pohnútku dbať o životné prostredie.

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Lukáš Krivošík

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo