Ochraňovať prírodu na úkor ekonomického rastu?

Mali by štáty pristúpiť k radikálnejšej ochrane životného prostredia aj za cenu zníženia ekonomického rastu? Na otázku Postoy.sk odpovedali vybrané osobnosti.

Ivan Rončák, politológ: Kvalita života nie len o výške hrubého domáceho produktu. Darmo budem vo veľkej luxusnej obývačke sledovať film na špičkovom televízore, keď na konci záhrady mi bude tiecť mŕtvy potok a vonku bude nedýchateľný vzduch. Ak ma nová diaľnica zničiť vzácny kus prírody, je rozumnejšie viest ju tunelom - aj keď je to drahšie. Ak ani to nie je dobre, radšej od tohto projektu upustiť. Napriek tomu, že jej postavenie by prispelo k hospodárskemu rastu. Ochrana životného prostredia je základným predpokladom dobrého života. Musí sa tak však diať na základe faktov, nie nevedeckých fám.

Vincent Vattai, konateľ BMW Tempus Group: Je zodpovedné a morálne myslieť na budúcnosť, a preto je nanajvýš potrebné zosúladiť vzťah životného prostredia vzhľadom k ekonomike, tak aby ekonomický rast bol zosúladený v rovine, že prioritou je životné prostredie a až potom rast ekonomiky.

Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup: Pán Boh daroval človeku bohatú a plodonosnú prírodu, aby si ju podmanil. Takú ju stvoril, že ona čaká, kedy si ju človek podmaní, aby mu mohla slúžiť, živiť ho a urobiť ho šťastným.

Čím dokonalejšie si človek podmaní prírodu, tým viac z nej získa. V tom spočíva ekonomický rast. Ekonomický rast má však aj svoj strop. Ten strop sa môže posunúť vtedy, ak človek nadobudne novú odbornosť a nové technológie.

V túžbe po majetku a po zisku človek ide až tak ďaleko, že prírode začne ubližovať. Dokiaľ si prírodu podmaňujeme, ona nám ochotne slúži. Je však veľmi citlivá na to, ak jej začne človek ubližovať. Toto právo nám Pán Boh nedal. Ak začneme prírode ubližovať, začne ekologický konflikt medzi človekom a jeho životným prostredím. Ak začneme prírode ubližovať, ona nám prestane slúžiť a ekonomický rast skončil. Na zemi poznáme aj ekologických utečencov. Ľudia vydrancovali prírodu, ktorá sa premenila na púšť. Museli zanechať svoje domy, opustiť svoju vlasť a odchodom si zachrániť život.

Veľmi dobrú službu robia ľudstvu ochrancovia prírody, ak bránia ľuďom ubližovať prírode. Lenže nie všetci „ochrancovia“ prírody bránia ubližovať prírode, niektorí prekračujú svoje kompetencie a bránia iným prírodu si podmaňovať a užívať jej ovocie. To sú pseudoochranári. Nájdu sa aj takí a tých treba demaskovať.

Každá generácia má právo na ovocie prírody, ale plodonosnú podstatu má zachovať budúcim generáciám. Neverím, že je možný opravdivý trvalý ekonomický rast, ak by jeho uskutočňovanie ubližovalo prírode.

K téme:
Pozrite si ostatné otázky v ankete pre vybrané osobnosti.
Zdieľať

Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia: Samozrejme. Vôbec nechápem ekonomický rast ako indikátor rozvoja človeka na našej Zemi. Treba merať rast ochrany prírody, rast čistoty vody a vzduchu, rast šťastia a kvality života ľudí. Načo nám je ekonomický rast, keď zničíme celú planétu? Deštrukčná činnosť človeka za ostatných 50 rokov je taká silná, že zlikvidovala prírodné zdroje, ktoré sa rozvíjali cele tisícročia. Z ekonomického rastu má prospech iba úzka skupina obyvateľov našej planéty, výsledok však poškodzuje všetkých. Z prírody si berieme viac ako skutočne potrebujeme a vraciame do nej viac odpadu, ako ona dokáže spracovať. Moria sú plné časovaných bômb v podobe chemických zbraní, bômb a jadrového odpadu. Ľudia už dokázali zlikvidovať 80% pôvodných lesov tejto planéty. Miliarda ľudí nemá prístup k pitnej vode. Keď sa prechádzam cez Malú Fatru vidím, že „lesníci a ochrancovia prírody“ sa menia na drevorubačov a podnikateľov. V Amazónskych pralesoch vraj každú minútu zmizne 2000 stromov. Žijeme obklopení toxickými látkami, ktorých dopady na nás a naše životné prostredie nikto netestoval. Sme pokusné vzorky v pokusnom laboratóriu Modrá planéta.

Už dlho nám je dobre. Najbohatší ľudia spotrebujú 25-krát viac energie ako najchudobnejší. To neznamená, že jej 25-krát viac skutočne potrebujú. Ide o dôsledok životného štýlu, ktorého heslom je „väčšie, rýchlejšie, viac...“. Len 6% svetovej populácie si žije nad pomery a zvyšok planéty má úplne iné problémy ako parkovanie dvoch automobilov v jednej rodine, polievanie trávnika v záhrade alebo čistenie záhradného bazéna či jazierka. 4000 ľudí denne zomiera pre nedostatok pitnej vody. Keď som bol medzi Tibeťanmi, ráno sme dostali misku vody. Najskôr som si umyl tvár. Potom telo a nohy. Nakoniec som si v zvyšku vody opral ponožky. Na oceánske výletné plavby sa vynakladá ročne viac peňazí, ako na zaistenie pitnej vody pre tých, ktorí trpia jej nedostatkom. Na vývoj voňaviek sa vynakladá trojnásobok nákladov ako na odstránenie negramotnosti. Na potraviny pre zvieratá sa vynakladá 7 miliárd dolárov a na odstránenie hladu a podvýživy 19 miliárd. Na zmrzlinu sa vynakladá ročne v Európe 11 miliárd USD, na očkovanie detí 1,3. Naše pohodlie a lenivosť nás ničí. Strácame schopnosť prekonávať problémy a krízy. Strácame schopnosť pozerať sa na veci normálnymi očami a používať zdravý sedliacky rozum. Ničí nás rast.

Všetci politici a ekonómovia túžia po raste. Raste čoho? Keď človeku objavia bunky, ktoré rýchlo a nekontrolovane rastú, tak nastáva radikálna liečba – ide často o boj so smrťou. Náš ekonomický rast je podobnou celosvetovou rakovinou. V žiadnej účtovnej knihe „rastúcich“ firiem a ekonomík nemáme státisíce ton toxických látok, odpadov, zdevastovanej prírody a ľudských životov, ktoré sme obetovali rastu. Raz budeme musieť nahradiť rast HDP rastom šťastia a kvality života. Raz nahradíme zlato pitnou vodou a platinu čistým vzduchom. Raz tu nebudeme, ak nezastavíme tento zhubný rast.

Zuzana Humajová - Zimenová, analytička Konzervatívneho inštitútu: Nejde tu len o znižovanie ekonomického rastu, ale najmä o obmedzovanie slobody podnikateľov a domácností rozhodovať o časti svojich nákladov. Prečo by sme mali ešte viac prispievať z našich vreciek na splácanie krádeží, ako je škandálny predaj emisií? Prečo by sme mali ešte viac prispievať na riešenie klimatickej agendy, keď podklady, z ktorých vedci vychádzajú, sú založené i na domnienkach, manipuláciách s dátami a klamstvách? Nemali by sme prehliadať, že červená agenda krásneho nového sveta svetlých zajtrajškov sa preobliekla do zeleného šatu a pod pláštikom apokalyptických vízií nás chce opäť čoraz viac zväzovať.

Marcela Dobešová, predsedníčka Fóra života: Áno, mali by štáty pristúpiť k radikálnejšej ochrane životného prostredia, ale v tomto smere som pesimista.

Ukazovateľ úspešnosti politík jednotlivých štátov je práve ich ekonomický rast, ktorý výrazne ovplyvňuje životný štýl voličov. Tento životný štýl, zvádza nás, ľudí, k spokojnosti so sebou samými, využívame všetko pre svoj prospech a pohodlie. Šťastie začína i končí na tomto svete a keďže sme racionálne bytosti, žijeme len pre prítomnosť. Všeobecné dobro sa vytráca...

Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha: Životné prostredie aj ekonomický rast reprezentujú mnoho skutočných dobier, o ktoré sa štáty majú usilovať. Rozhodnúť sa medzi týmito dobrami si vyžaduje dobrú informovanosť, jasnú myseľ a cnostný charakter. Kto si trúfne priamo odpovedať na tak zložitú otázku?

Peter Badík, podnikateľ, MyEnergy: Bohužiaľ, práve takto položená otázka implikuje veľmi nesprávny pohľad na túto problematiku. Medzi ekonomickým rastom a ochranou životného prostredia by nemali hľadať kompromis, ale vzájomnú synergiu.

Je zrejmé, že kvalita života zďaleka nezávisí iba od dostatku materiálnych statkov, ale že je to práve čisté a zdravé životné prostredie, ktorému moderná spoločnosť prisudzuje čoraz väčšiu dôležitosť. Je správne, že tak ako stúpa záujem verejnosti na udržateľnosti stavu životného prostredia, venuje sa tejto téme viac pozornosti zo strany politikov, vedy a v konečnom dôsledku aj biznisu.

Na druhej strane treba priznať, že je to práve ekonomický rast, ktorý za posledných 200 rokov dramaticky zlepšil kvalitu života väčšiny ľudí. Nárast priemernej dĺžky života, znižovanie detskej úmrtnosti, dostupnosť kvalitných potravín, elektrifikácia, rozvoj strednej vrstvy obyvateľstva a s tým spojená politická stabilita demokratických systémov atď. Nie všetky regióny sa však vyvíjali rovnako a je celkom pochopiteľné a zároveň nezvratné, že pre veľkú väčšinu ľudstva bude hospodársky rast aj naďalej prioritou a hlavnou cestou k zlepšovaniu kvality života.

Kľúčovým prvkom ekonomického rastu, hlavne pokiaľ ide o vzťah k ochrane prírody, je zabezpečenie dostatku energie pre výrobu, spotrebu a dopravu. Som presvedčený, že jedinou cestou ako zabezpečiť synergiu medzi nevyhnutným ekonomickým rastom a udržateľnosťou životného prostredia, je využiť najdôležitejší zdroj energie ktorý máme k dispozícii a tým je ľudský um, vynaliezavosť a schopnosť nachádzať inovácie.

Kľúčom k úspechu bude sústredená podpora vývoja technológií, ktoré budú schopné ekologicky šetrným spôsobom využiť nevyčerpateľné (označované tiež ako obnoviteľné) zdroje energie. Iba tak bude možné poskytnúť dostatočnú podporu nevyhnutnému a potrebnému ekonomickému rastu.

Cesta k synergii medzi ekonomickým rastom a ochranou životného prostredia vedie cez ľudský rozum.

Ján Duda, profesor kánonického práva: Určite áno. Už v prirodzenej rovine badáme negatívne dôsledky poškodeného životného prostredia na zdravie ľudstva. Myslím, že tu nie sú potrebné argumenty, aby sa to dokazovalo, pretože je to evidentné (záplavy, sucho, smog v mestách a priemyselných zónach, hynutie lesa, hromady mestských skládok odpadu vzbudzujú pri pohľade doslova hrôzu, všade plno igelitu, nárast civilizačných chorôb atď.). Aj v nadprirodzenej židovsko-kresťanskej rovine máme argumenty: pri stvorení Stvoriteľ pozval človeka k spolupráci na jeho stvoriteľskom diele, nie jeho deštrukcii. A na tom sa podieľajú ľudia spôsobom jemu vlastným: štáty, veľké priemyselné spoločnosti, ale aj napr. neprispôsobiví občania otrasnými odpadovými skládkami, uprostred ktorých dokonca sami žijú. Myslia ľudia s ekológiou vôbec vážne? Napr. nedávny ekologický summit v Kodani preukázal, že účastníci narobili viac emisných plynov, než bol výsledok ich rokovania. Preto aj keď som na začiatku povedal "určite áno", to ešte neznamená, že ľudstvo je schopné samo od seba sa zmeniť. Až k tak veľkej dôvere v samoobrodnosť ľudstva som zatiaľ nedorástol. A takú schopnosť nemá ani štát, ktorý svoju moc odvodzuje od ľudu a nie od Boha (N. Macchiavelli, Il Principe). Ak by ju odvodzoval od Boha a ľud by to rešpektoval, možno by sa dalo niečo viac v ekológii presadiť. Kto by bol povedal, že sa dobre myslená Macchiavelliho téza, hoci takto nepriamo, raz postaví proti prirodzeným základom človeka a ľudstva a teda i proti koncepcii tzv. moderného štátu?

Martin Štochmaľ, audítor v oblasti bankovníctva, spoločnosť Ernst&Young: Bez poznania skutočnej ekonomickej úrovne, výšky hospodárskeho rastu ako aj stavu životného prostredia v krajine nie je možné korektne pristupovať k tejto dileme. Navyše, aj rovnaké úrovne hospodárskeho
rastu môžu mať rozdielnu intenzitu vplyvu na životné prostredie. To závisí od pôvodu, od zdroja hospodárskeho rastu, ktorý je podmienený štrúkturou a zameraním ekonomiky i jej vybavenosťou kapitálom. Dokonca, hospodársky rast môže významne prispieť k ochrane životného prostredia, pretože umožňuje aplikáciu modernejších technológii a najnovších poznatkov, ktoré majú menej negatívnych dopadov na životné prostredie.

Anton Ziolkovský, výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska: Čo to je "radikálnejšia ochrana životného prostredia?" Myslím, že pri ochrane stvorenstva sa treba pohybovať medzi dvoma biblickými mantinelmi. Byť si vedomý, že stvorenie je Božím dielom, preto si zasluhuje starostlivosť, ale rovnako trvať na tom, že stvorenstvo bolo dané človeku do užívania. Kvalitu životného prostredia treba chrániť do tej miery, aby bola uchovaná aj pre nasledujúce generácie. Je otázne, či ochrana životného prostredia, ktorej ovocím je zníženie ekonomického rastu, je v súlade s biblickou predstavou. Skôr sa zdá, že nie. Primerané využívanie stvorenstva je nevyhnutným predpokladom ľudského rozvoja. Požiadavka ochrany životného prostredia bez rešpektovania nevyhnutnosti ľudského rozvoja je prejavom extrémizmu, ktorý nerešpektuje prirodzené zákonitosti a v konečnom dôsledku sa stavia proti človeku.

Postoy.sk vám bude každý týždeň ponúkať názory vybraných osobností na konkrétne otázky.
Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo