Čo prináša nový zákon o financovaní cirkvi

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo prináša nový zákon o financovaní cirkvi

Ilustračné foto – TASR/Branislav Račko

Aj po prijatí nového zákona bude platiť, že cirkvi sa financujú väčšinovo samy a suma od štátu je príspevkom, i keď nie zanedbateľným.

V parlamente sa nachádza návrh zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností z dielne Ministerstva kultúry SR tak, ako ho schválila vláda na rokovaní dňa 21. augusta 2019. Aj keď mediálny priestor vypĺňajú iné dôležité témy, pred diskusiou v Národnej rade Slovenskej republiky je dobré niektoré veci ozrejmiť.

Súčasná legislatíva o podpore cirkví je platná sedemdesiat rokov. V tom čase bola prijatá so zámerom úplne si podriadiť cirkevné spoločenstvá a urobiť ich úplne závislými od štátu. Preto jednou zo zásadných požiadaviek novembrovej revolúcie bola odluka cirkvi od štátu, čím sa vlastne žiadalo, aby štát nezasahoval do riadenia cirkví. Dnes, chvalabohu, sú štát a cirkvi nezávislé entity, ktoré sa snažia spolupracovať, ale navzájom si do kompetencií nezasahujú.

Finančná odluka za súčasných podmienok nie je možná

V priebehu tridsiatich rokov sa vo vzťahu štátu a cirkví na Slovensku veľa pozitívneho zmenilo. Máme náboženskú slobodu, cirkvám bola v niekoľkých reštitučných vlnách vrátená významná časť nehnuteľného majetku (pre korektnosť treba dodať, že za nevydaný majetok cirkvi nedostali nijaké kompenzácie a majetok zhabaný v peňažných ústavoch sa nikdy nevracal).

Zásadným predelom bolo uzavretie rámcovej zmluvy so Svätou stolicou v roku 2000, ktorá jasne definovala vzájomné vzťahy. Tento dokument predpokladá uzavretie štyroch čiastkových medzinárodných zmlúv. Dve z nich sú už platné: o duchovnej službe v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch a o katolíckej výchove a vzdelávaní. Po uzavretí zmluvy so Svätou stolicou vždy nasledovalo uzavretie paralelnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a ostatnými registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.

Diskusia o financovaní cirkvi bola vždy veľmi citlivá. Všetci aktéri si boli vedomí, že nikomu nie je možné vnútiť akékoľvek riešenie. Zdieľať

Zo záväzkov Slovenskej republiky zostali dve zmluvy: o výhrade vo svedomí a o financovaní cirkvi. Už v samotnom názve je ukrytý predpoklad, že štát bude naďalej na činnosť cirkvi nejakou formou prispievať. Nehovorí sa o konkrétnostiach. Z tohto je zrejmé, že finančná odluka štátu od cirkvi za súčasných podmienok jednoducho nie je možná. Rovnako sa dá dedukovať, že pred uzavretím zmluvy o financovaní sa ráta s prijatím nového zákona.

Diskusia o financovaní cirkvi bola vždy veľmi citlivá. Všetci aktéri si boli vedomí, že nikomu nie je možné vnútiť akékoľvek riešenie. V uplynulých desaťročiach sa vzťah politickej reprezentácie a cirkví riadil dvoma nepísanými pravidlami. Prvé znelo, že zmena sa bude prijímať až vtedy, keď jej bude predchádzať dohoda všetkých registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Druhé pravidlo hovorilo, že hoci zo strany cirkví nikdy nejestvoval právny nárok na finančný príspevok zo strany štátu, bude sa jeho vyplácanie rešpektovať.

Všetkým doterajším vládam slúži ku cti, že túto skutočnosť vo vzťahu k cirkvám nikdy nezneužili ani ich nevydierali. Tieto peniaze slúžia ako príspevok na platy duchovných a na chod ústredí cirkvi (napr. biskupské úrady).

Ak sa pýtame, ako je možné, že sme sa dopracovali s návrhom zákona o financovaní cirkvi fakticky do finále, stoja za tým dve skutočnosti. Na prvom mieste významnú úlohu zohrala Expertná skupina na ministerstve kultúry, ktorú založil ešte minister Daniel Krajcer (a pokračovala aj za Marka Maďariča), kde diskutovali zástupcovia cirkví, ako aj orgánov verejnej správy o princípoch novej úpravy. Je zaujímavé, že všetci bez rozdielu sa v záveroch zhodli, že najlepším riešením bude modifikácia súčasného modelu.

Asignačný model nemal výraznejšiu podporu

Keďže prispievanie štátu na činnosť cirkví má v našich končinách tradíciu od osvietenstva, zhoda na uprednostnení súčasného modelu nijako neprekvapuje.

Daňová asignácia bola z viacerých dôvodov zamietnutá: asignované percento by bolo vyššie ako v iných krajinách, cirkvi by sa dostali do konkurencie voči neziskovým organizáciám, malé cirkvi by asignácia ekonomicky zruinovala. Čo však bolo najpodstatnejšie, asignačný model nemal medzi cirkvami ani politickými stranami žiadneho významného zástancu, ktorý by sa k nemu dlhodobo hlásil a vytrvalo ho presadzoval.

Druhým dôležitým momentom bol z iniciatívy Konferencie biskupov Slovenska vznik platformy najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví (kde bol čoskoro začlenený aj predstaviteľ ÚZZNO), ktorá sa čoskoro ukázala ako životaschopné fórum, kde sa aspoň dvakrát do roka preberali dôležité témy a schvaľovali vyhlásenia. Táto platforma mala zásadný vplyv na zlepšenie vzájomných medziľudských vzťahov, čo sa odzrkadlilo na spoločných aktivitách.

Spomeniem aspoň spoločnú cestu S. Zvolenského, M. Klátika a I. Rintela do Izraela, rok nato do Vatikánu. Účasť všetkých predstaviteľov na oslavách vzniku reformácie a, čo je naozaj mimoriadne, stretnutie všetkých biskupov a najvyšších náboženských predstaviteľov všetkých cirkví v Badíne (konalo sa už dvakrát).

Za výnimočný prejav ekumenizmu možno považovať bezprecedentné rozhodnutie odmietnuť spoločne Istanbulský dohovor a prečítať toto vyhlásenie v konkrétnu nedeľu vo všetkých kostoloch všetkých kresťanských cirkví. Za týmto konaním je duchovné a ľudské zbližovanie a presvedčenie.

Špeciálne treba vyzdvihnúť cirkevný odbor na Ministerstve kultúry SR na čele s jeho dlhoročným riaditeľom Jánom Juranom, bez ktorého by udržiavanie spoločenského konsenzu vo vzťahu štátu a cirkví a proces prípravy nového zákona boli fakticky nemožné.


Ilustračné foto – TASR/Branislav Račko

Konferencia biskupov Slovenska na túto diskusiu bola pripravená, lebo na jej pôde niekoľko rokov pracovala komisia, ktorá hľadala nové riešenia. Po komunikácii s cirkevným odborom krok za krokom vznikali čiastkové návrhy, s ktorými sa postupne oboznamovali všetky cirkvi.

Za Evanjelickú cirkev augsburského vyznania zohral významnú úlohu riaditeľ Generálneho biskupského úradu Dušan Vagaský, ktorý sa touto témou roky zaoberal. Keďže nás nedávno predišiel do večnosti, patrí mu vďaka za všetko, čo pre zbližovanie cirkví a aj pre aktuálny návrh zákona o financovaní vykonal.

Najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví a židovskej obce podpísali dňa 24. októbra 2016 na rokovaní v Bratislave memorandum, kde sa zhodli na princípoch, ktoré by si vedeli predstaviť v novom zákone. Následne prebiehala diskusia s ministerstvom a najmä s predstaviteľmi vládnej koalície, aby zákon mal politickú podporu a mohol byť prijatý ešte v tomto volebnom období. Určite je potrebné oceniť ich dobrú vôľu, pochopenie a ústretovosť. Máme nádej, že rovnaké postoje oceníme po hlasovaní aj u mnohých opozičných poslancov.

Benefity nového zákona

Ak by sme mali zhrnúť benefity nového zákona, je ich niekoľko: finančný príspevok sa stane právne nárokovateľný a predvídateľný, keďže suma sa vypočítava zo vzorca; zachováva sa princíp solidarity, žiadna cirkev nedostane menej ako doteraz; suma pre cirkvi sa každoročne bude indexovať, čiže zohľadní mieru inflácie a rastu miezd vo verejnej správe a táto suma sa bude deliť podľa počtu veriacich (to je zavedenie princípu spravodlivosti); rozširuje sa škála oblastí, na ktoré môžu cirkvi príspevok použiť; rušia sa jestvujúce platové tabuľky.

Na záver si dovolím zdôrazniť niekoľko faktov. Aj po prijatí zákona platí, že cirkvi sa financujú väčšinovo samy a suma od štátu je príspevkom, i keď nie zanedbateľným. V katolíckych farnostiach si veriaci financujú réžiu kostola, fary i vlastné aktivity. Iba kňaz má príspevok od štátu na svoj plat.

Po prijatí zákona sa cirkvi stanú vo vzťahu k politikom nezávislejšie. Zdieľať

Rovnako platí, že menšie cirkvi nebudú ukrivdené, každý dostane viac. Je však pravdou, že čím dlhšie bude zákon platiť, tým viac pomer rozdelenia peňazí medzi cirkvi bude zodpovedať reálnemu pomeru počtu veriacich. Keďže celková suma sa môže aj znížiť, všetci budú motivovaní, aby o veriacich neprišli.

Po prijatí zákona sa cirkvi stanú vo vzťahu k politikom nezávislejšie. Kým doteraz mohol ktorýkoľvek minister na príspevok cirkvám ľubovoľne siahnuť (hoci to nikto doteraz neurobil), po schválení zákona sa tento príspevok dostane do automatického režimu s jasnými pravidlami, ktorý bude od politikov nezávislý.

Teším sa (ak ho poslanci parlamentu odhlasujú a prezidentka podpíše), že cirkvi a náboženské spoločnosti dostanú nový zákon o finančnej podpore symbolicky na 70. výročie prijatia proticirkevného zákona, ktorý bol doteraz platný, a na 30. výročie novembrovej revolúcie.

Cieľom starého zákona bolo obrať cirkvi o slobodu, nový zákon ju potvrdzuje a rozširuje. Je to moderná norma, ktorá zodpovedá miestu cirkví v demokratickej spoločnosti. Je ocenením ich prínosu pre osobný život jednotlivca a mravné formovanie verejného priestoru.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo