Minimalizmus môže mať pozitívny dosah na duchovný život

Minimalizmus môže mať pozitívny dosah na duchovný život

Tomáš Horváth. Foto - Adam Takáč

Rozhovor s Tomášom Horváthom, tvorcom značky ekologických produktov.

Bratislavčan Tomáš Horváth pracoval na viacerých rozvojových projektoch v Afrike. Keď videl, koľko nepotrebného oblečenia končí pri humanitárnych zbierkach ako odpad, chcel spolu so sestrou a kamarátom vymyslieť spôsob, ako by sa dalo znovu využiť. Spustili projekt výroby produktov z recyklovaného oblečenia a do práce zapojili ľudí z chránených dielní. V rozhovore vysvetľuje, čo znamená etický biznis a ako vníma minimalizmus v spojení s kresťanstvom. 

Pred časom ste napísali text s názvom Minimalizmus a kresťanstvo. Čo bol hlavný dôvod, prečo ste chceli otvoriť túto tému?

Pretože som sám o spojení minimalizmu a kresťanstva počul veľmi málo. Skôr som sa stretával s tým, že ľudia prosili o požehnanie, aby mali dosť peňazí a materiálneho zabezpečenia. Lenže v kresťanstve neplatí, že čím viac mám peňazí, tým viac som požehnaný. Ak nemáme žiť telesný, ale duchovný život, nemôže byť šťastie napojené na materiálne veci. Dostatok financií nie je dôkazom toho, že ma Boh má rád. Samozrejme, je v poriadku, keď je človek v zlej finančnej situácii a modlí sa o pomoc.

Ďalším dôvodom, prečo som napísal text o tejto téme, je, že si myslím, že materializmus je v spoločnosti silno presiaknutý a zbytočne sa zahlcujeme.

Ako by ste definovali minimalizmus?

Možno sa na to pozerám trochu inak, ako je to zaužívané. Minimalizmus pre mňa neznamená, že musím mať iba malé obmedzené množstvo vecí. Ide mi skôr o to, že sa dokážem uspokojiť s tým, čo mám, a pokiaľ nevyhnutne nepotrebujem niečo nové, tak sa za tým neženiem. Pokiaľ mi nejaká vec funguje, nepotrebujem ju meniť alebo si kupovať novší model. A ak sa pokazí a viem ju opraviť, pokúsim sa o to.

Takže to vnímate ako uskromnenie sa?

„Ak nemáme žiť telesný, ale duchovný život, nemôže byť šťastie napojené na materiálne veci. Dostatok financií nie je dôkazom toho, že ma Boh má rád.“ Zdieľať

Áno, minimalizmus vnímam ako jednoduchý život, ktorý je opakom konzumerizmu. Pre mňa má minimalizmus hlavný zmysel v tom, že sa zbytočne nezaťažujem materiálnymi vecami, ktoré reálne nepotrebujem. Všetko, čo okolo seba mám vrátane samého seba, treba udržiavať. A ak toho nemám zbytočne veľké množstvo, získam viacej času pre seba. V konečnom dôsledku mi to dáva viac priestoru a možností, a teda kvalitnejší život, v ktorom môžem viac pomáhať druhým.

Minimalizmus a jednoduchý život majú potom podľa mňa pozitívny dosah aj na duchovný život človeka.

Počul som taký príbeh, ktorý hovoril o tom, ako chcel jeden bohatý človek darovať Matke Tereze dom. Ona sa nad tým zamyslela, ale nevidela v ňom práve vtedy využitie, a tak ho odmietla so slovami „to, čo nepotrebujem, ma zaťažuje“.

A to sa podľa mňa často deje v spoločnosti. Marketing a reklamy nás presviedčajú o tom, že stále niečo potrebujeme, pritom to v skutočnosti nie je pravda. Kúpime si nejakú vec, ale vôbec ju nevyužívame a máme s ňou zbytočné starosti, čo nám berie čas.

Nedávno som robil rozhovor s veriacim podnikateľom, ktorý tvrdil, že nevidí problém v tom, ak je kresťan bohatý, a nepáči sa mu, keď to niektorí automaticky považujú za niečo zlé.

Súhlasím, nemyslím si, že kresťan musí byť chudobný. Má byť taký, ako mu Boh určil, a ak chcel, aby bol bohatý, možno preto, aby prostredníctvom peňazí vedel viac pomôcť druhým. Verím, že každú situáciu človeka vie využiť pre dobro. Aj v Biblii nájdeme bohatých i chudobných, ktorých Boh sprevádzal a požehnával.

Ako sa snažíte konkrétne prenášať minimalizmus do svojho života?

„Pre mňa má minimalizmus hlavný zmysel v tom, že sa zbytočne nezaťažujem materiálnymi vecami, ktoré reálne nepotrebujem.“  Zdieľať

Hlavne v tom, že sa snažím využívať veci, pokiaľ sa dá. Občas sa tak niekomu pochválim, že tento kus oblečenia nosím už dvanásť rokov, na čo dostanem odpoveď – veď je to vidieť (smiech).

Predtým, ako si idem niečo kúpiť, tak viac premýšľam, či to skutočne potrebujem. Niekedy radšej počkám, našetrím si viac a kúpim si to kvalitnejšie. V konečnom dôsledku to má pre mňa väčšiu efektívnosť.

V každodennom živote sa snažím správať ekologickejšie. Používam napríklad jednu fľašu na vodu a nekupujem si stále nové ochutené nápoje v plastových fľašiach. Na nákupy nosím vlastné plátenné tašky, aby som nemusel používať igelitky. To sú bežné veci, ktoré už praktizujú viacerí.

Celkovo si myslím, že povedomie o environmentálnych témach a ekologickom správaní na Slovensku rastie, avšak z príliš nízkej hladiny.

Ekológia je priamo súčasťou vašej práce. Minulý rok ste spustili projekt sobi.eco, v rámci ktorého vyrábate produkty z recyklovaných materiálov. Čo vás k tomu viedlo?

Cez občianske združenia som pracoval na viacerých rozvojových projektoch. V rámci nich sme robili rôzne humanitárne zbierky. Končilo v nich obrovské množstvo nechceného oblečenia.

Prečo?

Ľudia si často poriadne nepozrú, o čo ich organizácia prosí. Stalo sa nám, že sme vypísali zbierku potravín alebo hygienických prostriedkov a ešte sme tam dopísali prosbu, aby nám nenosili šatstvo. Napriek tomu sme mali na konci dve tony oblečenia.

Keď sme potom robili vyslovene zbierku oblečenia, boli to neuveriteľné množstvá, čo nám ľudia poslali.

V súčasnosti nakúpime ako ľudstvo 80 miliárd oblečenia ročne, čo je o 400 percent viac ako pred dvadsiatimi rokmi. Pri humanitárnych zbierkach, na skládkach či vo firmách, ktoré by mali oblečenie recyklovať, končí obrovské množstvo textilu.

Čo ste si ešte všimli?

„Stalo sa nám, že sme vypísali zbierku potravín alebo hygienických prostriedkov a ešte sme tam dopísali prosbu, aby nám nenosili šatstvo. Napriek tomu sme mali na konci dve tony oblečenia.“ Zdieľať

Bol som vo viacerých rozvojových krajinách v Afrike. Pri projektoch rozvojovej pomoci som si všimol, že peniaze sa často využívali neefektívne. Ako hovorí tá známa veta, ľudia, ktorí potrebovali pomoc, dostávali ryby namiesto toho, aby sa ich naučili chytať. Navykli si na dostávanie peňazí a nemali záujem sa sami o niečo usilovať alebo si niečo vybudovať. To, že tam prídeme a niečo im dáme, pre nich nielenže nemá význam, ale ničí aj ich vlastnú hodnotu. Na to sa zabúda.

Takže práca v humanitárnej sfére vás podnietila k založeniu projektu výroby z recyklovaného oblečenia?

Áno, po návrate z jedného humanitárneho projektu v Afrike sme sa s mojou sestrou a kamarátom rozhodli, že chceme pomáhať ľuďom na Slovensku. Keď sme rozmýšľali nad tým ako, napadlo nám práve využitie nepotrebného textilu. Prvotný zámer bol dať prácu znevýhodneným ľuďom, ďalší, že chceme vyrábať ekologicky. Chceli sme spojiť sociálny aj ekologický biznis a vytvoriť tak etický biznis.

Čo vlastne znamená etický biznis?

Ide o dodržiavanie ľudskej hodnoty pracovníkov, ktorí sú v procese výroby, a zároveň udeľovanie spravodlivej odmeny za ich prácu. To by malo byť však podľa mňa v dnešnej dobe, zvlášť vo vyspelých krajinách, samozrejmosťou.

 Radi čítate Postoj?

 Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Ako ste začali s výrobou?

Hľadali sme spôsob, ako vyrábať produkty z recyklovaného textilu. Museli sme nájsť firmu, ktorá nám nepotrebné oblečenie zrecykluje do formy, z ktorej môžeme vyrábať.

Znamená to spracovanie starých, znehodnotených tričiek, mikín alebo iných kusov oblečenia. Okrem recyklovanej textílie a prírodnej bavlny sú súčasťou aj recyklované plasty, ktoré slúžia ako ochranná vrstva v obaloch na notebooky, tablety a fľaše. Používame recyklované PET fľaše.

Následne sme hľadali, kto by mohol byť potenciálny výrobca.

Koho ste si vybrali?

Najviac sa nám osvedčila spolupráca s ľuďmi v chránených dielňach, pretože tam už boli pripravené výrobné kapacity.

Chceli sme, aby práca pomáhala tým, ktorí produkty vyrábajú, ale zároveň, že budú výrobky uplatniteľné na trhu a nebudú ich iní kupovať iba zo súcitu. To znamená, že to musí byť kvalitné, dizajnovo pekné a praktické. Často si totiž ľudia povedia, že podporia chránenú dielňu, ale v skutočnosti kúpený produkt nepotrebujú.

Momentálne spolupracujeme s dvomi chránenými dielňami na Slovensku, pričom tá druhá je v procese zapájania. Snažíme sa tiež zapojiť jednu sociálnu dielňu.

Čo vyrábate z recyklovaného materiálu?

Ekologické obaly na notebooky, tablety, dokumenty a fľaše a taktiež tašky cez plece.

Napríklad obaly na dokumenty sa nám veľmi osvedčili, pretože sú praktické a dajú sa dobre využiť. Trošku nám robia komplikácie výrobcovia notebookov, ktorí často menia ich rozmery aj v rámci toho istého modelu. A tak sme dopĺňali už šesť rôznych veľkostí obalov na notebooky.


Dvaja zo zakladateľov projektu ekologickej značky produktov sobi.eco Alena a Tomáš Horváthovci (Foto: facebook/sobi.eco). 

Odkiaľ sa najviac ľudí dostane k vašim produktom?

Najviac zákazníkov prichádza online cez náš e-shop alebo nás stretnú na rôznych eventoch na Slovensku či v zahraničí, kde predstavujeme a predávame naše produkty. Potom sa nám niektorí ozývajú mailovo a postupne sa to rozbieha aj cez obchody v mestách, ktoré ponúkajú náš tovar. Snažíme sa ho dostať aj do zahraničia, pretože vnímanie eko produktov je tam výrazne väčšie. Je to najmä v Nemecku, Británii a škandinávskych krajinách. Individuálnych zákazníkov máme viac v zahraničí ako na Slovensku.

Nie je to preto, že produkty majú vysokú cenu?

Prečítajte si tiež:
Nepáčilo sa im, že oblečenie končí ako odpad. Vyrábajú z neho nové produkty Zdieľať

Áno, ľudia nám hovoria, že sú drahé. Ich cena však predstavuje reálnu hodnotu za prácu, ktorú si vyžadujú. Produkty vyrábame eticky a fungujeme podľa modelu spravodlivej odmeny, čo sa napríklad pri oblečení vyrobenom niekde v Bangladéši povedať nedá.

Cenu výroby nastavujeme podľa toho, ako dlho proces trvá. Na základe toho určíme férovú odmenu pre pracovníkov vo výrobe. Na to sa nabaľujú ďalšie veci ako materiál, distribúcia a marketing a to všetko ovplyvňuje celkovú cenu produktov.

Snažíme sa viac komunikovať, že to, čo predávame, je reálna hodnota produktu a jeho výroby a nechceme s cenami manipulovať, pretože by sme tým potláčali víziu nastavenia etického biznisu. Keď sme si porovnali ceny eko produktov v iných krajinách, ukázalo sa nám, že sme stále oproti zahraničiu lacnejší.

Koľko produktov ste už predali?

Od začiatku výroby, ktorú sme spustili minulý rok, je to asi 1000 kusov na Slovensku aj v zahraničí dokopy.

Chodievate aj do škôl, kde žiakom hovoríte o ekologických riešeniach. Ako reagujú na environmentálne témy?

K téme:
Mala som konzumu plné zuby (rozhovor s minimalistkou) Zdieľať

Veľmi to závisí aj od regiónu a prostredia, do ktorého prídeme. Videli sme rozdiel vo vnímaní týchto tém, keď sme boli v súkromnej bratislavskej škole a keď sme prišli do štátnej školy na východe.

Presvedčili sme sa, že hierarchia potrieb nepustí. Pokiaľ nemajú niektoré deti určitý životný štandard a majú v rodine problémy so základnými potrebami ako bývanie, strava, ale aj so vzájomnými vzťahmi, ťažko sme ich vedeli zaujať témou ekologických problémov.

Natrafili sme aj na takých, ktorí spočiatku nemali vôbec záujem, no keď sme s nimi hovorili, dokázali sa nadchnúť a aj sami prichádzali s nápadmi, čo by sa dalo zlepšiť. Dôležité je, aby videli, že im to hovorí niekto, kto v danom odbore naozaj pracuje a má skúsenosti, nielen načítané knihy. Deti na školách sú na to citlivé a vedia spoznať, či to človek myslí úprimne.

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 
  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Adam Takáč
Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo