Nepáčilo sa im, že oblečenie končí ako odpad. Vyrábajú z neho nové produkty

V chránenej dielni v Kežmarku nás víta jej vedúca Katarína Plutová. Spolu s manželom ju založili pred niekoľkými rokmi, keď zo dňa na deň prišli o možnosť pracovať v inej dielni. S približne päťdesiatkou ďalších ľudí dnes vyrábajú, montujú a balia plastové súčiastky pre firmy v okolí.

„Sú tu ľudia po infarktoch, rôznych úrazoch a chorobách. Je to pre nich možnosť si nielen finančne privyrobiť, ale najmä získať pocit užitočnosti, za čo sú mnohokrát vďační oveľa viac ako za peniaze,“ vysvetľuje Katarína Plutová.

Prednedávnom začali v kežmarskej chránenej dielni šiť obaly na notebooky a fľaše. Z recyklovaného materiálu. Práve tu si totiž našiel miesto realizácie projekt troch mladých Slovákov, ktorí si zaumienili vyrábať produkty z recyklovaného odpadu.

„Nemusíme dlho uvažovať, aby sme zistili, že je to kvantum oblečenia, ktoré končí na skládkach a v spaľovniach.“

Tomáš Horváth spolu so sestrou Alenou a kamarátom Martinom Malinom spolupracovali dlhšie obdobie na rozvojových projektoch v zahraničí. Všimli si, že v zbierkach, ktoré robia ľudia v západných krajinách, končí často množstvo prebytočného oblečenia.

„Aj napriek tomu, že zbierate napríklad trvanlivé potraviny či školské pomôcky, ľudia vám nosia oblečenie. Mnohokrát z neho nedokážete rozdať chudobným ani polovicu, pretože sú jednotlivé kúsky zničené a je nedôstojné ich posúvať ďalej,“ hovorí pre Postoj šéf projektu Tomáš Horváth.

„Pracoval som na humanitárnych zbierkach a videl, ako oblečenie plesnivie v skladoch pre núdznych. Prežil som niekoľko mesiacov vo východnej Afrike a navštívil mnoho miest v Ugande, Rwande, Keni, Burundi či Tanzánii. Tieto krajiny spolu s inými rozvojovými krajinami sa stali smetiskom západného konzumného životného štýlu. Nájdete tu okrem iného staré automobily, elektroniku či tony nepotrebného oblečenia. Mnohé krajiny sa proti tomuto dovozu búria a zakazujú ho.“

Dvaja zo zakladateľov projektu ekologickej značky produktov sobi.eco Alena a Tomáš Horváthovci (Foto: facebook/sobi.eco). 

Podľa štatistík nám jeden kus oblečenia vydrží v priemere 3 roky, pričom v súčasnosti nakupujeme o 400 % viac oblečenia, ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi. Módny biznis je pritom druhým najšpinavším priemyslom na svete a ani oblečenie, ktoré ľudia prinesú do predajní v rámci spätného odberu, nedokážu výrobcovia opäť použiť a recyklujú z neho iba 0,1 %.

„Nemusíme dlho uvažovať, aby sme zistili, že je to kvantum oblečenia, ktoré končí na skládkach a v spaľovniach,“ tvrdí Horváth.

„Nechceme ostať iba pri slovách, ale byť príkladom, že biznis môže znamenať spoločenské dobro, nielen uspokojovanie egoistických potrieb jednotlivca.“

Trojica mladých ľudí však neostala iba pri ekologickom rozmere. Napadlo im, že výrobky z recyklovaného materiálu by mohli vyrábať ľudia so zdravotným hendikepom alebo v ťažkej sociálnej situácii. „Dielne tak pomáhajú dvakrát,“ vraví Horváth. Na začiatok oslovili dve. Nechali im posielať zrecyklované kusy, z ktorých ľudia v dielňach začali podľa postupu vytvárať prvé produkty.

„Chceme vyrábať eko-sociálne výrobky, ktoré si ľudia nebudú kupovať zo súcitu, ale budú im naozaj dobre slúžiť. V dielni majú zdravotne či sociálne znevýhodnení možnosť zapojiť sa do zmysluplnej činnosti. Pre niektorých môže byť projekt aj arteterapiou.“

Okrem Kežmarku sa tak deje takisto v komunitnom centre v Hlohovci. Podľa Horvátha chcú postupne rozšíriť výrobu aj inde. Rovnako tak sortiment produktov. Zatiaľ sú to obaly na notebooky a fľaše.

V kežmarskej chránenej dielni ich momentálne spolu s riaditeľkou Katarínou Plutovou a jej manželom vyrábajú tri šičky. „Za deň zvládne každá z nich vyrobiť okolo desať obalov,“ hovorí Plutová. Z recyklovanej hmoty najprv vyrežú formu potrebnej veľkosti, ktorú šičky pretvoria do finálnej podoby obalu.

Pre lepšiu predstavu – jeden obal na notebook, ktorý v dielni vyrobia, vznikne zrecyklovaním dvoch 1,5-litrových PET fliaš a jedného trička veľkosti L.

Šička v kežmarskej chránenej dielni vyrába obal na notebook z recyklovanej látkovej hmoty. Foto – A. Takáč

Vedúca chránenej dielne drží výrobky, ktoré spoločne s pracovníkmi vytvorili z recyklovaného materiálu. Foto – A. Takáč

Podľa Horvátha v budúcom roku by chceli prísť s ďalšími produktmi. Nechce však prezrádzať, čo presne to bude, aby nechal priestor na prekvapenie. Pre ďalší rozvoj projektu sú, samozrejme, kľúčové financie, ktoré spoločne s jeho tímom stále zbierajú. Chcú za ne nakúpiť šijací stroj, elektrické rezačky na textil, stroj na vyšívanie a pripraviť spôsob predaja výrobkov.

 „Chceme touto činnosťou upriamiť pozornosť na sociálne a ekologické témy, pričom nechceme zostať iba pri slovách, ale byť príkladom, že biznis môže znamenať spoločenské dobro, nielen uspokojovanie egoistických potrieb jednotlivca,“ dodáva.