Smrť Jeffreyho Epsteina a hnev Američanov na svoje elity

Smrť Jeffreyho Epsteina a hnev Američanov na svoje elity

Jeffrey Epstein. FOTO - TASR/AP

Kauza, ktorá paradoxným spôsobom môže zjednotiť rozhádanú verejnosť v Spojených štátoch.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Aj keď podľa pitvy sa 66-ročný finančník obesil 10. augusta vo svojej cele sám, špekulácie o príčinách jeho smrti to zrejme neupokojí. Podľa správ o výsledkoch pitvy sa totiž fraktúry v oblasti krku, aké sa našli u Epsteina, vyskytujú aj u obetí uškrtenia. A to je voda na mlyn najrôznejších konšpiračných teórií. V tomto prípade sa im vzhľadom na charakter prípadu ani nemožno čudovať.

Čo sa udialo v oné skoré ráno, je stále predmetom vyšetrovania. Strážcovia údajne zaspali. Tri hodiny väzňa neskontrolovali a ešte o tom mali sfalšovať záznam, kde uviedli, že milionára kontrolovali každých 30 minút...

Poznal sa s Trumpom i Clintonom

Podľa vyšetrovateľov mal Epstein sexuálne zneužiť desiatky mladistvých dievčat, niektoré len vo veku 14 rokov. Z jedného 16-ročného dievčaťa si podľa britského denníka The Guardian mal urobiť sexuálnu otrokyňu a posúvať ju iným bohatým a mocným mužom. On obvinenia popieral.

Aj keď si už pred desaťročím za podobné obvinenia odsedel 13 mesiacov na Floride, išlo o „luxusnú basu“. Epstein mohol počas dňa väzenie opustiť a chodiť „do práce“, ktorú si sám vytvoril.

Okolnosti spôsobu, akým bol vtedajší prípad riešený, vyzerajú podozrivo. Alexander Acosta, ktorý v tom čase ako prokurátor na Floride súhlasil s veľkorysou dohodou o Epsteinovej vine a treste, pred mesiacom odstúpil pre úlohu na tomto prípade z postu amerického ministra práce.

Pre justíciu v Spojených štátoch je mimoriadne nepríjemné, že Jeffrey Epstein zomrel vo väzbe. Jeho kauza bola verejnosťou pozorne sledovaná. Medzi priateľov bohatého finančníka patrili totiž mnohí mocní a slávni ľudia vrátane Clintonovcov, Donalda Trumpa či britského princa Andrewa. Člen kráľovskej rodiny sa od Epsteina včera dištancoval s tým, že je „zhrozený“ správami o finančníkových údajných zločinoch.

Epstein bol tiež známy ako donor politických kampaní. Podľa magazínu Business Insider od roku 1990 daroval vyše 147-tisíc dolárov kandidátom Demokratickej strany a cez 18-tisíc dolárov kandidátom Republikánskej strany. No tieto sumy sú pomerne zanedbateľné v porovnaní s veľkosťou jeho odhadom asi polmiliardového majetku, ktorý sa teraz nepochybne stane predmetom súdnych bojov.

Okrem krásnych žien a mocných mužov sa tiež okázalo obklopoval vedcami. Zaujímal sa o eugeniku, pripomínajúcu možnosti vylepšenia ľudského druhu. Vraj sa pohrával s myšlienkou oplodniť naraz dvadsať žien, aby rozšíril svoju DNA. Zrejme to už nestihol.

Na diskusných fórach amerických médií veľa bežných ľudí tvrdí, že predpokladali Epsteinovu skorú smrť. Keby prehovoril, mohol by namočiť priveľa mocných ľudí, ktorí si teraz nepochybne trochu vydýchli. Na druhej strane, vyšetrovanie podozrení zo sexuálnych deliktov pokračuje.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Keď elity strácajú lesk

Dopad na americkú spoločnosť môže byť v závislosti od výsledkov vyšetrovania značný. Konzervatívny publicista James Pinkerton už na začiatku júla na webe The American Conservative naznačil, že Epsteinova kauza môže spojiť pravicových populistov a ľavicových progresívcov proti „bezohľadným elitám“.

Američania sú nesmierne polarizovaní pokiaľ ide o politiku. Občas zaznieva, že v skutočnosti ide o dva národy v jednej krajine: republikánov a demokratov. Zhýralosť elít bez ohľadu na dresy, ktorú naznačuje Epsteinova kauza, môže širokú verejnosť zjednotiť aspoň v jednom spoločnom záujme.

Nejde len o tento prípad. Antielitársky pocit je živený aj z ďalších zdrojov. Na jar v Spojených štátoch prepukol škandál, keď sa prevalilo, že zámožné rodiny deťom prostredníctvom úplatkov a podvodov zabezpečovali štúdium na univerzitách. No a potom je tu ešte z vlaňajška sa tiahnuci prípad obvinení zo sexuálneho zneužívania bývalého hollywoodskeho producenta Harveyho Weinsteina...

Platí, že „noblesse oblige“ (šľachtictvo zaväzuje). Ľudia tolerujú aj veľké bohatstvo, pokiaľ majú pocit, že jeho majitelia niečo spoločnosti vracajú naspäť a kladú na seba určité morálne nároky – skrátka, idú príkladom. No je zradou tohto princípu, ak niektorí bohatí zneužívajú svoje peniaze, aby si z nich financovali sexuálne plantáže so 14-ročnými otrokyňami. To len posilní spoločenskú objednávku hodiť celú hornú vrstvu do jedného koša, poriadne ju zdaniť alebo rovno zvrhnúť. A aj mnohí konzervatívci za týchto okolností len ľahostajne myknú plecami.  

„Správne sa nám protiví väčšina revolúcií a tiež otrasy, ktoré spôsobujú, no často nám uniká, že jakobíni majú dobrý dôvod byť nahnevaní a že vládnuce triedy, ktoré zvrhávajú, sú skutočne odpudzujúce,“ napísal iný americký konzervatívny publicista Matt Purple.

Aj keď uznáva, že Spojené štáty v roku 2019 nie sú Francúzskom v roku 1789 ani Ruskom v roku 1917, všíma si vo všetkých troch prípadoch určitú stratu legitimity dovtedajších elít v očiach kritickej časti verejnosti. Ako historické príklady príčin uvádza samopašnosť Márie Antoinetty či Rasputina v kontraste s problémami bežných Francúzov a Rusov v daných epochách.

„V takých prípadoch má morálka tendenciu prepliesť sa s ekonomikou; neviazanosť je vnímaná ako umožňujúca dekadenciu, kým ľudia sa modlia a hladujú,“ píše Purple.

Niečo na tom bude. Jedným z najznámejších literárnych svedectiev o živote šľachty v predrevolučnom Francúzsku je roztopašný román Nebezpečné známosti Choderlosa de Laclosa z roku 1782. Životom presýtený vikomt a markíza tu zaháňajú nudu hrami na zvádzanie, ktoré neberú ohľad na pocity ich obetí.

Známa je filmová adaptácia Miloša Formana pod názvom Valmont z roku 1989 a tínedžerská verzia, ktorá sa odohráva v dnešnej Amerike pod názvom Cruel Intentions z roku 1999.

My však píšeme rok 2019 a Epstein nie je Valmont. No zdá sa, že na dvere klepe recesia. A ekonomické problémy skombinované s dojmom zhýralých a skompromitovaných elít – to sa môže ukázať ako výbušná kombinácia.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo