Waterloo Napoleona a Puigdemonta (Expedícia Európa)

Waterloo Napoleona a Puigdemonta (Expedícia Európa)

Puigdemontova Casa de la República. Foto: youtube.com/ El Nacional.cat

Vo Waterloo prehral Napoleon svoju poslednú bitku a vo Waterloo sídli teraz aj vodca katalánskych separatistov Carles Puigdemont na úteku.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Od októbra 2017, odkedy sa „Katalánska republika“ vyhlásila za nezávislú, hrozí Puigdemontovi v Španielsku až 30 rokov odňatia slobody. Dvadsiateho šiesteho mája bol zvolený do Európskeho parlamentu, po prijatie mandátu by však bol musel priletieť do Madridu a prisahať na španielsku ústavu. Keďže by ho zaiste ihneď zatkli, upustil od toho. Puigdemont vedie zatiaľ virtuálny život zakladateľa štátu, ktorý sa vyparil, keď začalo byť horúco. Reálny úrad nemá.

Waterloo je veľmi priemerné malomesto vo francúzsky hovoriacej časti Belgicka, 20 kilometrov južne od Bruselu. Vycestoval som do Waterloo, aby som porovnal príbytky obidvoch: Puigdemontov „Dom republiky“ a Napoleonov bivak na bojovom poli.

Čo sa týka Puigdemontovho „Domu republiky“, tak tento podľa katalánskej wikipédie predstavuje „dôležitú turistickú reklamu pre Waterloo“, teda „Turistické informačné centrum Waterloo registruje týždenne od 15 do 25 otázok, ako možno nájsť Casa de la República“. Šiel som do tohto turistického informačného centra. Úradníci povedali, že obvykle dva alebo tri razy do týždňa sa niekto pýta, z okruhu priateľov alebo rodiny, „15 osôb týždenne, to číslo teda približne sedí“.

Aby nemuseli posielať Kataláncov preč, úradníci na vlastnú päsť vyhľadali tento dom a vytlačili a nakopírovali jeho fotografiu z googlu. Komické je to, že Puigdemont a jeho ľudia „s nami nikdy nenadviazali nejaký kontakt“.

Šiel som do múzea oproti, ktoré je pomenované podľa víťaza bitky z roku 1815 Wellingtona. Ročne priláka 18 000 návštevníkov, čo je asi desaťnásobok oproti počtu Kataláncov putujúcich k Puigdemontovi, vrátane tých neohlásených. Ani v múzeu sa Puigdemont ešte nikdy neukázal. Jeho stúpenci, ktorých možno rozpoznať podľa rozličných katalánskych odznakov, sa tam zvyknú zastaviť. Staršia pokladníčka ich nazvala ľahostajne „Španieli“, no mladšia pokladníčka prežila jeseň 2017 ako študentka programu Erazmus v Girone a opísala referendum o nezávislosti ako peknú a priateľskú „revolúciu“: „Katalánci sú veľmi pokojný ľud.“

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Múzeum ukazuje priebeh bitky. Prebiehala od rána až do večera, 10-tisíc mŕtvych zostalo na bojovom poli, 3000 ťažko zranených zomrelo počas nasledujúcich dní. Na konci audio-guide múzea zhrnie, že Napoleon v roku 1815 stroskotal s pokusom „násilne presadiť jednotnú Európu, dnes sa to uskutočňuje krok za krokom demokratickými cestami“.

V tomto roku je tam špeciálna výstava o Napoleonovom príbytku vo Waterloo, nazvanom „bivak“. Výstava sa končí pokusom o „alternatívne dejiny“ fantáziou: „V ten 19. jún 1815, po svojom víťazstve vo Waterloo, bude Napoleon v Bruseli prijatý jasajúcim davom. Rakúsko sa stane neutrálnym a Napoleon založí celosvetovú monarchiu.“ Takto to, samozrejme, nebolo, Napoleon prehral vo Waterloo a Puigdemont v Barcelone.

Prezrel som si Napoleonov mobilný stan, ktorý pozostával sčasti z francúzskych výpožičok originálneho nábytku. Priestor na spanie a priestor na písanie v Napoleonovom stane boli oddelené. Jeho posteľ pozostávala z rolovateľného stojana, z troch na sebe ležiacich matracov (konská srsť, vlna, perie) a zelenej oblohy. Koberec bol tigrovaný, čalúnnictvom Poussin dodané steny boli kvetované. Bolo to „praktické a luxusné zároveň“.

Waterloo má jeden katalánsky lokál, „L´accent catalan“, tam som jedol. Víno z Perpignanu bolo fantastické, zeleninový tanier vďaka ich „bláznivej katalánskej soli“ korenistý. Potom opäť toto: „Puigdemont? Ten u nás ešte nikdy nebol.“

Šiel som k nemu do tichej vilovej štvrte vo Waterloo. „Dom republiky“ – nájom predstavuje údajne 4400 eur mesačne – bol to veľký a triezvy obytný dom. Závesy boli zatiahnuté, prístupy boli uzavreté červenými reťazami.

Nestál som ani 15 sekúnd na chodníku pred reťazou a už vybehla jedna katalánska gorila z garáže v suteréne. Gorila nerozprávala nijakým cudzím jazykom a priviedla ďalšieho Katalánca, seriózne pôsobiaceho funkcionára, ktorý vedel trocha po francúzsky. Toho som sa spýtal: „Je tu?“ – „Áno, je tu. Je na videokonferencii.“ – „S Katalánskom?“ – „To nemôžem povedať.“ – „A vy bývate všetci tu?“ – „Ani to nemôžem povedať, je to komplikované….“ – „Pre možné právne problémy?“ Funkcionár už nechcel nič povedať a dal mi Puigdemontovu emailovú adresu vytlačenú na maličkom kúsku papiera. Začínala sa so „130prezident“, lebo svetloplachý nájomník sa považuje za 130. vládcu v dejinách Katalánska.

Emailom som poslal Puigdemontovi tri otázky, nedostal som žiadnu odpoveď. Moja prvá otázka bola, prečo si vybral práve toto miesto. Keď ľudia počujú „Waterloo“, myslia predsa na porážku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo