Obrana „Ríma“

Krátko po 11. septembri som bol náhodou v Ríme a niektorí moji tamojší priatelia vtedy tvrdili, že podobný útok na baziliku sv. Petra nie je veľmi pravdepodobný.


Vľavo obálka islamistického magazínu Dabiq s vlajkou ISIS na obelisku na Námestí sv. Petra v Ríme.

V tých nevinných dňoch, keď sme ešte nevedeli, že džihádisti často študujú techniku, medicínu a počítačové vedy, sa obyvatelia Ríma pokúšali upokojiť svoj strach (aspoň sa mi tak vtedy zdalo) vyjadreniami istého technického experta, ktorý tvrdil, že ak by sa niekto pokúsil naraziť lietadlom do kupoly baziliky sv. Petra, lietadlo by sa pravdepodobne len odrazilo.

Trochu mi to vtedy pripomínalo Pollyannu, no dnešné reakcie na aktuálne hrozby nepôsobia o nič realistickejšie. Tento týždeň som bol náhodou v Ríme a pred príchodom som bol zvedavý, či tam bude cítiť väčšiu naliehavosť, keďže ISIS sa začala vyhrážať priamo Rímu. Okrem iného aj tým, že v rámci svojej náborovej propagandy zverejnila obrázky Baziliky sv. Petra obstavanej minaretmi tak, ako dnes možno vidieť v Istanbule niekdajšiu byzantskú baziliku Hagia Sofia.

K téme 
Existuje hrozba útoku na pápeža, tvrdí veliteľ vatikánskych policajtov

Zdieľať

Až na hojnú úrodu pouličných predavačov, ktorí ponúkajú palice na selfie, sa Rím nijako nezmenil. Budovy talianskeho parlamentu sú strážené rovnako ako predtým – čiže nie veľmi, aspoň na anglosaské pomery. Takisto vstup do Baziliky sv. Petra iba trochu spomaľujú detektory kovov a pracovníci bezpečnostnej služby, ktorí vyzerajú, že majú vážny problém čo i len identifikovať hrozbu, nieto ešte ju zastaviť. V zálohe sú možno silnejšie bezpečnostné zložky, no na odradenie zločincov by možno pomohlo otvorene ukázať skutočnú silu.

Modlitby sú mocné, no nemôžu stačiť

Problémom je aj to, ako tlač zatvára oči pred skutočnosťou: konzervatívne aj liberálne noviny sa snažia upokojovať, že do Sýrie a Iraku ide bojovať len málo Talianov. A že propagačný leták ISIS, prvý takýto text preložený do taliančiny, sa snaží osloviť európskych moslimov prostredníctvom buržoáznych vymožeností, ako je zdravotná starostlivosť, stabilná mena a halal trhy. Takto to hodnotia takpovediac organizátori talianskej spoločnosti.

Pápež František pri nedeľnej modlitbe Anjel Pána zvlášť žiadal o modlitby za Irak a Sýriu. ISIS konkrétne nemenoval, no kto si uvedomuje, čo sa deje, vedel, o čom hovorí. Zvlášť všetkých povzbudzoval, aby v rámci svojich možností robili všetko, čo je v ich silách, na pomoc tým, čo trpia za vieru na Blízkom Východe a v iných krajinách.

Modlitba je samozrejme veľmi mocná a v pôstnom období je vhodné pozdvihnúť prípad prenasledovaných k Všemohúcemu.

Nedá sa však ubrániť pocitu, že situácia si vyžaduje viac než len modlitbu a individuálne činy. Úplne prvá Františkova cesta v pápežskom úrade mimo Ríma smerovala na Lampedusu, čo je taliansky ostrov na juh od Sicílie, len na skok od Líbye. Tam hľadajú azyl Líbyjčania a iní Afričania utekajúci pred konfliktom, podobne, ako sa Kubánci pokúšajú dostať sa na Floridu. V oboch prípadoch mnohí zomierajú. Výzva k väčšej otvorenosti a starostlivosti o utečencov vtedy vyzerala ako jednoduché humanitárne gesto.

Africký exodus však bol aj je obrovským problémom. Ľudí ochotných podujať sa na riskantný prechod môžu byť až dva milióny. A keby sa im dostalo vrelé uvítanie, ťažko povedať, koľkí ďalší Afričania by sa pokúsili ísť za nimi. Taliansko je v zásade otvorené, a preto je už v súčasnosti na hranici toho, čo dokáže zvládnuť vzhľadom na svoje vnútorné ekonomické problémy. Európska únia vytvorila širší program, no kto dnes chce ďalšie milióny moslimov, keď štáty už beztak majú problémy s predchádzajúcou moslimskou imigráciou – a boja sa džihádistov skrývajúcich sa medzi legitímnymi utečencami?


Bojovníci Islamského štátu v uliciach irackého mesta Mosul. (Foto: TASR/AP)

ISIS treba vyhnať z Mosulu

Pred pár týždňami vyzval vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin na pomoc pri stabilizácii situácie v Líbyi. Žiaľ, podobne ako mnohí iní vo Vatikáne, konkretizoval, že to má urobiť medzinárodný orgán, Organizácia spojených národov, ktorá nemá vôľu ani prostriedky urobiť v tejto veci niečo zmysluplné.

V podobnom duchu napísal cez víkend vedúci komunity Sant’Egidio v Ríme Andrea Riccardi stĺpček v Corriere della Sera, čo je do prestíže a ideológie taliansky ekvivalent našich New York Times. Táto komunita sa pýši istou nezávislosťou v oblasti dialógu, zmierenia a mierového vyjednávania. Zdá sa však, že Riccardi "je jeleň" z toho, čo sa momentálne deje v arabskom svete. Jasne zhrnul hlavné konflikty a vyvodil záver, že keď sa toto všetko deje, nemôžeme len tak sedieť a nič nerobiť.

Dobre teda, ale skutočnou reakciou môže byť len postup podľa premyslenej stratégie, nie morálna úzkostlivosť. A hoci Obamova administratíva a ostatné vedúce americké osobnosti v tomto nejdú dobrým príkladom, ak má byť táto stratégia účinná, jej základné prvky nie sú žiadnou veľkou záhadou. Riccardi hovorí, že riešenie nemôžeme „nanútiť“. Ak hovorí o nejakom naivne jednoduchom vojenskom riešení (zdá sa, že nechce byť príliš konkrétny), má, samozrejme, pravdu.

"Je zvláštne, že keď Európa, Amerika a svet čelia takémuto jasnému nepriateľovi ľudskej civilizácie, nepociťuje sa veľká potreba konať v sebaobrane, nehovoriac už o ochrane iných, ktorí sú nevinní."

Zdieľať

Napriek tomu však Západ a jeho spojenci na Blízkom východe – Izrael, Egypt, Jordánsko, Saudská Arábia, Bahrajn a ďalší – nemajú inú možnosť, len sa pokúsiť „nanútiť“ riešenie v rozličných oblastiach.

Musíme konať na viacerých frontoch: diplomatickom, ideologickom, sociálnom. No najjasnejší signál, ktorý by Západ v tejto chvíli mohol vyslať, je poslať na miesto pozemný kontingent špeciálnych jednotiek (pokiaľ možno spoločne s našimi arabskými spojencami, ale keď bude treba, aj bez nich), vyhnať ISIS z Mosulu a nepustiť ho späť. Takýto veľký vojenský zvrat by dosť naštrbil súčasnú auru ISIS a vytvoril by priestor pre dlhodobé mierové postupy.

Zdá sa, že tu v Ríme sa chce pozrieť tejto skutočnosti do očí len málokto. Je zvláštne, že keď Európa, Amerika a svet čelia takémuto jasnému nepriateľovi ľudskej civilizácie, nepociťuje sa veľká potreba konať v sebaobrane, nehovoriac už – ako vždy učila teória spravodlivej vojny – o ochrane iných, ktorí sú nevinní. Je vážnou otázkou, čo to vypovedá o dnešnom kresťanstve, o našom sekulárnom poriadku a o skutočných morálnych prioritách sveta.

Robert Royal 
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D.C. Jeho najnovšia kniha je
The God That Did Not Fail: How Religion Bult and Sustains the West (Boh, ktorý nezlyhal: Ako náboženstvo vybudovalo a udržiava západ).

Pôvodný text: Defending “Rome”, medzititulky redakcia, ilustračné foto: TASR/AP, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo