Imámovia sa postavili na správnu stranu, ale cesta je to ešte ďaleká

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Imámovia sa postavili na správnu stranu, ale cesta je to ešte ďaleká

Pakistanskí moslimovia sa modlia v prvý piatok počas Ramadánu v mešite v Péšaváre. Foto – TASR/AP

Islamabadská deklarácia odsudzuje násilie v mene islamu a požaduje plnú slobodu pre Asiu Bibi.

Tá správa si do väčšiny médií nenašla cestu. Pritom je veľmi dôležitá. O čo ide? Viac ako 500 pakistanských imámov začiatkom januára podpísalo tzv. Islamabadskú deklaráciu, ktorá požaduje rešpektovanie náboženskej slobody nemoslimov a odmieta zabíjanie v mene islamu.

Váhu dokumentu znásobuje to, že bol prijatý na zhromaždení rady moslimských učencov (tzv. ulamá), ktorá predstavuje najvyššiu náboženskú autoritu v krajine.

Sedembodová deklarácia, o ktorej informovali portály Daily Times či AsiaNews, zdôrazňuje právo každého obyvateľa Pakistanskej islamskej republiky praktizovať vlastné náboženstvo a zároveň povinnosť štátu garantovať základné slobody a ochranu všetkých náboženských menšín.

Deklarácia odsudzuje aj vyhlasovanie fatiev, teda mimosúdnych rozsudkov smrti nad „neveriacimi“ na základe Koránu, a konštatuje, že zabíjanie pod náboženskou zámienkou odporuje učeniu islamu.

Posledným bodom dokumentu je vyhlásenie národnej kampane proti náboženskému fundamentalizmu a terorizmu.

Mierny optimizmus

Prijatie Islamabadskej deklarácie sa, samozrejme, stretlo s pozitívnymi reakciami predstaviteľov náboženských menšín v Pakistane, ozval sa napríklad kardinál Joseph Coutts či aktivista za ľudské práva Michael Sabir.

Omnoho opatrnejšie reagoval kresťanský lekár Paul Bhattí, brat bývalého pakistanského ministra pre menšiny Šanbáza Bhattího, ktorého v roku 2011 zavraždil Taliban.

„Pokiaľ sa od základov nezmení výučba v náboženských školách, kde sa vymývajú mozgy, nemá to žiadny zmysel,“ vyhlásil Bhattí a pripomenul, že už v roku 2013 politické a náboženské elity Pakistanu prijali vyhlásenie podobné Islamabadskej deklarácii, no zmena k lepšiemu nenastala.

Oproti situácii spred šiestich rokov sa však politická konštelácia v krajine zmenila natoľko, že máme dôvod na mierny optimizmus.


Pakistanský premiér Imran Chán sľubuje vybudovanie „nového Pakistanu“. Foto – TASR/AP

V lete minulého roka vyhrala parlamentné voľby niekdajšia kriketová hviezda Imran Chán, ktorého Pakistanské hnutie za spravodlivosť výrazne porazilo dovtedy vládnucu Pakistanskú moslimskú ligu a Chán zasadol do premiérskeho kresla.

Súčasťou budovania „nového Pakistanu“, ktorý sľúbil voličom, má byť aj posilňovanie náboženskej tolerancie a vytváranie priestoru pre náboženské menšiny.

Práve od pakistanského premiéra sa tak bude očakávať, že idey Islamabadskej deklarácie budú umocnené potrebnými legislatívnymi zmenami, vďaka ktorým sa bude miestnym kresťanom, hinduistom, ale aj príslušníkom rôznych potláčaných islamských odnoží dýchať o čosi ľahšie.

Nebudeme rukojemníkmi radikálov

Zatiaľ sa zdá, že premiér Chán by sa skutočne mohol odhodlať k zásadným zmenám. „Štát nemôže byť rukojemníkom násilníckych skupín,“ povedal začiatkom roka, pričom jeho slová sa vzťahovali ku kauze, ktorú s napätím sleduje celý svet.

Ide o prípad pakistanskej kresťanky Aasiye Noreenovej, známejšej pod menom Asia Bibi, ktorú koncom minulého roka prepustili na slobodu po takmer desaťročnom väzení a hrozbe trestu smrti kvôli údajnej urážke proroka Mohameda.  

Prečítajte si aj
Ukryť sa alebo bojovať? Ako kresťania odpovedajú na prenasledovanie Zdieľať

Toto rozhodnutie najvyššieho súdu vyvolalo rozsiahle protesty radikálov, na ktoré premiér Chán reagoval rozsiahlym zatýkaním. Do väzenia strčil aj sunnitského duchovného a lídra islamistickej strany Tehreek-e-Labbaik Chadíma Husajna Rizvího.

Na druhej strane, nátlak islamistov nebol až taký neúčinný, keďže si vymohli, že oslobodzujúci verdikt súdu bude opätovne preskúmaný. Stať by sa tak malo ešte do konca tohto mesiaca.

Portál Vatican Insider, ktorý je v kontakte s okolím Asie Bibi, však prišiel s pozitívnymi správami zo zákulisia, podľa ktorých by súd mal potvrdiť oslobodzujúci rozsudok, čo by znamenalo definitívnu bodku za celou kauzou.

Žena, ktorá sa za prísnych bezpečnostných podmienok zdržiava na utajenom mieste, pravdepodobne v hlavnom meste Islamabad, by tak mohla so svojou rodinou konečne začať nový život v niektorej zo západných krajín.  

Dôležitou skutočnosťou je, že tento prípad sa spomína aj priamo v Islamabadskej deklarácii. Stovky pakistanských imámov, ktorí ju podpísali, požadujú, aby bola čo najrýchlejšie vybavená náprava a Asie Bibi bola udelená plná sloboda.

Trest smrti hrozí aj ďalším

Aj keď pohľad svetovej verejnosti sa upiera najmä na hrdinskú kresťanku, jej prípad nie je zďaleka jediný.

„Zo svetovej populácie ľudí, ktorí sú vo väzení za rúhanie, je polovica v pakistanských väzniciach,“ vyhlásil osobitný veľvyslanec USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu Sam Brownback.

Ak to rozmeníme na konkrétne čísla, tak v pakistanských väzniciach sa – podľa informácií dominikána Jamesa Channana pôsobiaceho v Lahore – nachádza 187 kresťanov, ktorí sú obvinení z rúhania sa proti islamskej viere.

Z rovnakého prečinu je obvinených aj 633 moslimov, 494 členov islamského mesianistického hnutia Ahmadíja a 21 hinduistov.


V 200-miliónovom Pakistane žijú asi dva milióny kresťanov. Foto – TASR/AP

Medzi väznenými sú od roku 2014 aj dvaja kresťanskí bratia, Qaisar a Amoon Ayuboví, ktorých prvostupňový súd koncom minulého roku odsúdil za blasfémiu na trest smrti.

Podstatou celého prípadu, ktorý podrobne popisuje World Watch Monitor, je zjavne vykonštruované obvinenie z bohorúhania, po ktorom nasledovali vyhrážky smrťou, útek do zahraničia a zatknutie po návrate domov.     

Nielen pri obvinení, ale aj pri samotnom súdnom procese sa tu opakuje scenár podobný prípadu Asie Bibi. Súd nižšej inštancie je zastrašovaný islamistami, preto rozhodne tak, aby im vyhovel. Obvinení sa odvolajú na súd vyššej inštancie, až to celé napokon skončí na stole Najvyššieho súdu, ktorý v prípade prepustenej kresťanky dokázal, že má silu rozhodovať autonómne.

„Obávam sa, že rovnako ako Asia Bibi budú musieť Qasir a Amoon čakať na dosiahnutie spravodlivosti celé roky,“ komentoval prípad predseda organizácie CLASS (Centrum pre právnu pomoc a vyrovnanie) Nasir Saeed.

Je to presne tak, ako to pomenoval Paul Bhattí – kým na najvyšších priečkach pakistanskej spoločnosti cítiť vôľu posunúť sa k väčšej otvorenosti, čím nižšie sa zostúpi, tým viac je to tam zošnurované islamským zvykovým právom a tradíciami.

Signatárov Islamabadskej deklarácie čaká ešte poriadne dlhá cesta.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo