Tomáš Kováčik: Francúzi to mali výborne zorganizované, o Slovensku vedia
V nedeľu sa vo Francúzsku konala jedna z ďalších veľkých demonštrácií hnutia La Manif Pour Tous, po ktorej organizátori oznámili počet účastníkov 500 tisíc (polícia aj tentoraz udala omnoho nižšie číslo 70 tisíc). Zúčastnil sa jej aj bývalý hovorca Národného pochodu za život a zástupca Aliancie za ...

V nedeľu sa vo Francúzsku konala jedna z ďalších veľkých demonštrácií hnutia La Manif Pour Tous, po ktorej organizátori oznámili počet účastníkov 500 tisíc (polícia aj tentoraz udala omnoho nižšie číslo 70 tisíc). Zúčastnil sa jej aj bývalý hovorca Národného pochodu za život a zástupca Aliancie za rodinu Tomáš Kováčik. Rozprávali sme sa, ako protest vnímal a čo si odniesol ako inšpiráciu pre Slovensko.
V nedeľu si sa zúčastnil parížskeho pochodu La Manif Pour Tous. O čo v ňom išlo?
Francúzi už dva roky protestujú proti nanúteným sociálnym experimentom s rodinou, manželstvom a deťmi. Tento krát bolo cieľom s heslom „Človek nie je tovar“ hovoriť o tom, že tzv. náhradné vynosenie dieťaťa alebo aj umelé oplodnenie pre homosexuálne páry by nemali byť dostupné, detto nie hradené z verejného zdravotného poistenia. Tieto úkony sú nakoniec zneužívané na vyrábanie detí či už pre heterosexuálne alebo rovnakopohlavné páry, ktoré vo Francúzsku už dosahujú všetky výsady manželstva.
Pritom základný argument pri umožnení adopcií pre nich bol, aby opustené deti mohli mať náhradné rodiny. Toto už teda neplatí, týmito umelými technikami sa to však dostalo na úroveň, keď už ide o niečo úplne iné, kedy sa už vyrábajú ďalšie deti, a o to, aby si dospelí uspokojili svoju túžbu po dieťati, nehľadiac na jeho záujmy.
K téme:Zdieľať
Prečo idú Francúzi zase do ulíc
Výzva kardinálov Schönborna a Scolu na odmietnutie moderného otroctva
Vladimír Palko: Dočkáme sa druhého zmareného referenda?
Marek Michalčík: Bude vôbec ešte možné referendum o rodine?
Aké bolo zloženie protestujúcich?
Ako zástupca zahraničnej organizácie som bol na začiatku sprievodu, držal som hlavnú plachtu pochodu. Čo som videl okolo seba, boli to v drvivej väčšine mladí ľudia, rodiny, vysmiate tváre, bola to veľmi veselá atmosféra... Ľudia mali vlajky pochodu aj v oknách svojich domov, mávali na seba, bolo to veľmi príjemné a bola radosť sa zúčastniť.
Zaznamenal si nejaké výtržnosti?
Absolútne nie, nevidel som nič, čo by sa na to len ponášalo, ľudia sa zabávali, usmievali sa, zakričali si niekoľko krát na výzvu „Jamais!“ (Nikdy!), v zmysle nedovolíme, aby deti boli vyrábané a kupované. Veľmi zaujímavým prvkom v sprievode, ktorý sa k nám na chvíľku pripojil, boli ľudia so zahalenými hlavami a s otáznikom na mieste tváre, ktorí tlačili pred sebou nákupné košíky a na nich mali bábiky. Hovorilo to o tom, že nevieme, kto si bude vlastne dieťa kupovať. Francúzi vedia použiť takýto zaujímavý, do očí bijúci kreatívny prvok. Bolo to veľmi dobré, jednoducho poukazujúce na kupovanie detí.
Na pódiu vystúpil aj predstaviteľ homosexuálov zo združenia Homovox Jean Pierre Delaume-Myard. Ako ho vnímali?
On je jednou z tvári a top predstaviteľov hnutia La Manif Pour Tous. Zazrel som ho už skôr, bol to zaujímavý, usmievavý pán, na krku mal tabuľku s nápisom „Homo contra PMA, GPA“. Počul som o ňom už skôr a jeho posolstvo ma veľmi oslovilo. Tvrdo vyzýva politikov, aby odlišovali homosexuálov a homoloby a aby nešli poruke skupinke, ktorá degraduje rodinu, vyslovene povedal „Dámy a páni politici, majte odvahu povedať nie lobby, ktorá vás manipuluje! My homosexuáli odmietame byť príčinou zákona, ktorý zabije rodinu!“
Jean Pierre Delaume-Myard.
Keďže možnosť umelého oplodnenia pre homosexuálne páry a tzv. prenájmu maternice vo Francúzsku dnes ešte nie je legislatívne tak posunutá, ako bolo prijímanie zákona o manželstvách homosexuálov, v čom vidíš príčinu, že sa toľko ľudí voči tomu znovu zmobilizovalo?
Ďalším z leitmotívov demonštrácie, ako som to vnímal, bolo aj obmedzenie resp. zrušenie tzv. zákona Taubira, teda zákona o „manželstvách“ aj pre rovnakopohlavné páry, ktorý je pomenovaný podľa predkladajúcej ministerky. Podľa mojich informácií však povolenie týchto lekárskych úkonov (umelé oplodnenie a „prenájom maternice“) pre rovnakopohlavné páry už má nejakú legislatívnu podobu alebo je v procese.
"Organizátori manifestácie boli vo všetkých hlavných správach, vo svetských denníkoch na prvých stranách s veľkými fotkami, s presným vysvetlením toho, čo žiadajú."
Zdieľať
Štefan Danišovský pre Postoy napísal, že ministerka Taubira vo februári 2013 vydala obežník pre súdy, aby „deti importované zo zahraničia boli bez prieťahov naturalizované“. Čím teda šla proti zákonu, ktorý nepovoľuje adopcie v prípade tzv. „prenájmu maternice“.
To už potom samo osebe hovorí niečo o ministerke, keď ide proti zákonom. V článku od p. Danišovského ma ešte zaujalo, že vo Francúzsku je síce zakázané adoptovať deti takýmto spôsobom, ale keďže sa to dohodne v zahraničí, partneri prídu na súd a ten im to povolí. Teda súdy de facto porušujú zákon. To je predsa nonsens. Páči sa mi termín od Vladimíra Palka „súdna tyrania“, to tam frčí, niekto prekročí rubikon zákona a potom si ho už vysvetľujú, ako chcú.
Ako si vnímal organizáciu demonštrácie?
Francúzi to mali veľmi dobre profesionálne zorganizované, mali zabezpečené obrovské obrazovky, desať kusov umiestnených pozdĺž ulice, ozvučenie, rozdelenie priestoru do sektorov s označením ľudí, ktorí tam môžu vstúpiť... Bolo tiež vidieť, že finančne sú úplne inde ako Aliancia za rodinu.
Ako to u nich funguje?
"Aj nám na Slovensku by veľmi pomohlo, aby sa rozbehlo výraznejšie financovanie zdola ešte pred tým, ako prídu veľké problémy, ktoré majú dnes vo Francúzsku."
Zdieľať
Fungujú na systéme založenom na darcoch, ktorým záleží na tom, aby sa zákony vrátili k štandardnému chápaniu toho, čo je manželstvo. Na večeri s nami - zástupcami zo zahraničia sa prezidentka La Manif Pour Tous pýtala, aké sú naše najväčšie problémy. Odpovedal som, že financovanie, pretože to robíme po nociach, dobrovoľnícky. Odpovedala mi, že aj oni to robia takto. Ale potom som sa dozvedel, že okrem tisícov dobrovoľníkov majú aj asi 300 zamestnancov po celom Francúzsku. Chalan, u ktorého som nocoval, je normálny študent, ktorý štyri dni do týždňa robí pre La Manif Pour Tous a jeden deň si robí školu. To ale znamená, že oni žijú úplne normálnym životom a vedia takto fungovať. Aj nám na Slovensku by veľmi pomohlo, aby sa rozbehlo výraznejšie financovanie zdola ešte pred tým, ako prídu veľké problémy, ktoré majú dnes vo Francúzsku. Aby sme tu mohli uspieť štandardnou formou a nemuseli to robiť v núdzovom režime len zopár nadšených dobrovoľníkov na úkor svojho voľného času a rodín. Aj ja by som sa radšej každý deň venoval svojim koníčkom a drahým. Tak pozývam všetkých, aby nám silne podali pomocnú ruku (úsmev).
Keďže napriek dlhým protestom ten hlavný zákon o manželstvách rovnakopohlavných párov už bol začiatkom roka prijatý, neboli v hnutí už sklamaní alebo rezignovaní?
Nevidel som to tak. Áno, nedeľa bola aj pre nich otáznikom. Predchádzajúca demonštrácia bola vo februári a bola približne rovnako veľká, ako táto, polmiliónová. Teda si overili, že hoci demonštrujú už dva roky, v ľuďoch stále je nádej, že sa s tým ešte môže niečo urobiť. Ako tím neboli vôbec deprimovaní, boli nabití veľkou pozitívnou energiou, optimistickí. Boli nakoniec aj vo všetkých hlavných správach, vo svetských denníkoch na prvých stranách s veľkými fotkami, s presným vysvetlením toho, čo žiadajú. V pozývacom videu mali vymenovaných aj niekoľko bodov, čo sa im dosiaľ podarilo dosiahnuť, gender ideológia bola stiahnutá zo škôl a dokázali potlačiť aj niektoré ďalšie návrhy zákonov. Môže sa zdať, že oproti stiahnutiu zákona Marriage pour tous (Manželstvo pre všetkých) sú to malé veci, ale predsa sú to úspechy.
Pôvodne si mal na pódiu vystúpiť s prejavom. Prečo to nakoniec nevyšlo?
Už som bol na schodoch, ktoré viedli na pódium, v tričku, bol tam aj môj tlmočník, ale v poslednom momente sa prezidentka aj ostatní organizátori ospravedlňovali, že ich to strašne mrzí, že to nevyšlo. Volal im totiž šéf polície Paríža, že na okraji demonštrácie sa deje nejaké násilie, a že treba okamžite zastaviť a skončiť demonštráciu. Dodatočne som sa dozvedel, že sa s nimi chvíľu naťahovali, nechceli skončiť, no predsa len ide o políciu, tak poslúchli.
"Musíme vždy s láskou bez násilia opakovať: Máme vás radi, máte svoju dôstojnosť, ale to neznamená, že predefinujeme manželstvo a budeme predávať deti."
Zdieľať
O čom mal byť tvoj prejav?
Chcel som Francúzov pozdraviť a povzbudiť za Alianciu za rodinu. Zdôrazniť, že sa potrebujeme vrátiť k základom spoločnosti, ako sú úcta k človeku, rodine, k prijímaniu detí ako daru. Že človek nie je tovar ani zhluk buniek a my nie sme barbarská kultúra, ale Európa 21. storočia. Musíme pozerať na dôstojnosť každého človeka bez ohľadu na farbu pleti, či je hendikepovaný, nenarodený, homosexuál, heterosexuál, všetci sme ľudia a musíme vždy s láskou bez násilia opakovať: Máme vás radi, máte svoju dôstojnosť, ale to neznamená, že predefinujeme manželstvo a budeme predávať deti. Chcel som ich povzbudiť, že spolu porazíme gender totalitu tak, ako sme porazili komunizmus, pretože ako na súde povedal veľký slovenský väzeň komunizmu Silvester Krčméry: Oni majú v rukách moc, no my máme pravdu. Pravdu, že človek nie je tovar.
Po príhovore sme mali nachystané ešte asi dvojminútové video mapujúce situáciu na Slovensku, ale žiaľ, ani to sa neuskutočnilo. Je ale možné, že to dajú na svoj youtube kanál a aj my v Aliancii to dáme na internet v anglickej mutácii.
Veľmi silný odkaz stretnutia bol tiež v tom, že všetci zúčastnení zástupcovia, ktorí sme tam boli - Poliaci, Španieli, Angličania, Taliani, Slováci, Francúzi – všetci hovorili, že musíme ísť do vzájomnej spolupráce. La Manif Pour Tous idú napr. otvoriť kanceláriu pri Európskom parlamente v Bruseli, sľúbil som, že im sprostredkujem kontakt na Anku Záborskú, Braňa Škripeka a ďalších.
Zástupcovia zahraničných účastníkov.
Tomáš Kováčik s prezidentkou hnutia La Manif Pour Tous.
"Ďieťa nemá peňažnú cenu."
Takto to vyzeralo v nedeľu v Paríži a Bordeaux:
Mali svoje vystúpenia na pódiu naplánované aj ostatné krajiny?
To je zaujímavé, že Slovensko v tomto malo veľmi výsostné postavenie, pretože mi ponúkli dve minúty pre video a dve minúty na prejav, kým zástupcovia ďalších krajín mali povedať iba jednu vetu „Sme za univerzálne zrušenie náhradného vynosenia detí“, prípadne krátke vystúpenie, ale nakoniec sa teda ani to neuskutočnilo.
Dá sa povedať, že Slovensko poznajú?
Francúzi naozaj vnímajú, že u nás existuje úsilie o ochranu rodiny, o referendum, že sa tu niečo deje. Povedal som im, že sme mali úpravu ústavy, všetci reagovali, aké je to perfektné a dôležité, Francúzi boli z toho úplne unesení. Čiže naozaj to bol u nás veľký krok.
Potom som ich informoval o Aliancii a referende. Pýtali sa, ako často robíme demonštrácie. Ja na nich s takou maličkou dušičkou: „No, minulý rok sme robili jeden veľký pochod...“ „No, no, a?“ „No a za rok bude ďalší...“ (úsmev) A oni trochu zamrzli, no ale je to úplne iná situácia dostať do ulíc Slovákov a Francúzov...
Plánujeme pozvať ich prezidentku na Slovensko, aby nám porozprávala o ich skúsenostiach, lebo je to veľmi dôležité. Pred 15 rokmi boli oklamaní, keď zavádzali registrované partnerstvá s tým, že „adopcie nikdy!“, ani reči nebude, a teraz si už idú vyrábať deti, to už je úplne mimo...
V čom vidíš inšpiráciu pre Slovensko?
Poliaci budú mať onedlho myslím komunálne voľby a pred nimi vyzývajú kandidátov, aby sa podpísali pod tzv. Dekalóg o rodine, aby voliči vedeli, koho volia. Niečo podobné chystáme aj na Slovensku.
Francúzsko je asi potrebné dávať za vzor, v zmysle kam nechceme prísť, žiaľ. Pretože ľudia na Slovensku ešte stále nevnímajú tento problém. „Len im dajme registrované partnerstvá, nech už dajú pokoj.“ Ale takto jednoducho to neskončí, lebo nasledujú adopcie, manželstvá, zákaz kritiky a pokračuje to umelým „rozmnožovaním“ rovnakopohlavných párov, obchodom s deťmi, a to je totálne neprijateľné.
Jednoznačne ma inšpirovali k zlepšeniu fundraisingu. Aby sme nevnímali ako slabosť pýtať od ľudí peniaze, lebo ak za týmito hodnotami naozaj stoja a nechcú dôjsť k takémuto neželanému stavu, aby ich aj podporovali. Potrebovali by sme tiež sprofesionalizovanie. A odvahu. Francúzi, neviem, či je to tým, že už nemajú čo stratiť, ale otvorene pomenovávajú problém, nehľadajú politicky korektný jazyk, aby sa niekoho nedotkli, nie, „ide tu o deti“, „je to kupovanie detí“, a idú... Možno sme na Slovensku ešte príliš mäkkí, stále takí opatrnícki.
Lukáš Obšitník
Foto: T. Kováčik, Š. Danišovský, La Manif Pour Tous