Môj šiesty osmičkový rok (anketa Môj rok)

Rok 2018 bol šiestym osmičkovým rokom v mojom živote a uvedomil som si, že každý z nich si kvôli niečomu dobre pamätám vrátane toho prvého, ktorý bol v roku 1968. Mal som osem rokov a veľmi dobre si spomínam na príchod sovietskych okupačných vojsk a tanky pod našimi oknami (bývali sme v služobnom byte na okresnom súde v Rožňave).

Druhý osmičkový rok som mal sladkých osemnásť, tretí sa nám narodilo prvé dieťa, štvrtý sme odstavili od moci Mečiara a piaty prišla globálna finančná kríza.

Teraz teda mám (takmer) za sebou šiesty osmičkový rok a viem, že si ho budem pamätať najmä ako rok vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A určite nebudem sám, kto to bude takto vnímať a kto o tom aj na týchto stránkach bude písať. Bolo to naozaj nielen hrozné a (u nás) bezprecedentné, ale zdá sa, že aj očistné a katarzné. Naznačili to nielen plné námestia a čiastočné personálne zmeny vo vláde a v polícii, ale napríklad aj výsledky komunálnych volieb, aspoň vo veľkých mestách. Dôležité bude, aby sa túžba po zmene uvoľnená týmto hrozným činom nevytratila, ale, naopak, zosilňovala a priniesla zmenu v parlamentných voľbách v roku 2020.

Európa a svet zažili a zažívajú ťažké chvíle a rok 2018 bol ďalším v rade rokov charakterizovaných nárastom populizmu, izolacionizmu, nacionalizmu a xenofóbie a ohrozením liberálnej demokracie.Zdieľať

Na Ukrajine, kde som strávil jeho väčšinu, bol rok 2018 rokom relatívne úspešným. Reformy ako-tak pokračovali, aj keď ťažšie a pomalšie, ako by krajina potrebovala. Ekonomika sa relatívne skonsolidovala a dosiahne rast okolo 3,5 %, čo nie je zlé, ale stále je to ďaleko za potenciálom, ktorý je niekde na úrovni 6 – 7 %. Išlo zároveň o predvolebný rok, takže už ten najbližší ukáže, či bude Ukrajina schopná svoj potenciál naplno využiť alebo nie. Nebude to jednoduché, aj preto, že Putin urobí všetko, čo je v jeho silách, aby Ukrajina úspešnou nebola, ako potvrdil aj útok ruských lodí na ukrajinské v Azovskom mori.

Európa a svet zažili a zažívajú ťažké chvíle a rok 2018 bol ďalším v rade rokov charakterizovaných nárastom populizmu, izolacionizmu, nacionalizmu a xenofóbie a ohrozením liberálnej demokracie. Zároveň to bol rok, keď sa už čoraz viac začali prejavovať dôkazy o deštrukčnej a bezvýchodiskovej podstate tohto tzv. nového populizmu. Najlepším príkladom toho je chaos okolo brexitu, ľudovo čoraz častejšie nazývaného aj brexshit. Francúzske udalosti posledných dní sú zase dôkazom toho, že s reformami a reštartom liberálnej demokracie to nebude vôbec ľahké a ani vysoké volebné víťazstvo reformátorov a liberálnych demokratov nemusí byť zárukou úspechu.

Zhrnuté a podčiarknuté, rok 2018 vo svete a v Európe nám ukázal, že je to vážne a že v roku nasledujúcom a ďalších sa „máme na čo tešiť“. Bude dôležité poučiť sa z minulých chýb a urobiť všetko preto, aby liberálna demokracia prežila a zosilnela. Aby sme sa nemuseli v praxi presvedčiť o pravdivosti Churchillových slov o tom, že (liberálna) demokracia síce nie je ideálny systém, ale je najmenej zlý.