Päťdesiat rokov po: Kto mal pravdu – svet alebo pápež?

Päťdesiat rokov po: Kto mal pravdu – svet alebo pápež?

Pavol VI. Foto - Profimedia.sk

Esej k päťdesiatemu výročiu encykliky Humanae Vitae.

V tomto roku uplynulo päťdesiat rokov od vydania pápežskej encykliky Humanae Vitae. Pápež Pavol VI. (svätorečený v októbri tohto roka) potvrdil týmto dokumentom tradičné morálne učenie Katolíckej cirkvi o manželstve a odmietol v ňom legitimizovať kontrolu pôrodnosti umelými antikoncepčnými prostriedkami.

V Cirkvi a spoločnosti na Slovensku, pod nadvládou vtedajšieho komunistického režimu, vydanie tejto encykliky nevzbudilo väčší ohlas. Pápežovo vyhlásenie k antikoncepcii nebolo témou dňa pre štátom kontrolované médiá ani pre veriacich málo informovaných o dianí v Cirkvi a vo svete. Navyše, za necelý mesiac po encyklike začala na našom území invázia vojsk Varšavskej zmluvy. V atmosfére vtedajšej neslobody nebolo možné verejne diskutovať o etických a náboženských otázkach.

Situácia bola radikálne odlišná v krajinách na západ od Železnej opony. Reakciou na encykliku bol všeobecný škandál, v ktorom nepochopenie a posmech médií boli kulisou nepriateľskej verejnej mienky i otvoreného nesúhlasu významnej časti katolíckych teológov a cirkevnej hierarchie. Disent proti učeniu Humanae Vitae sa v Cirkvi na západe stal počiatkom dlhotrvajúcej krízy s vážnymi následkami pre náboženskú situáciu kresťanov v súčasnom svete.

V tomto článku sa chcem zamerať na sprievodnú krízu encykliky Humanae Vitae v Katolíckej cirkvi v kontexte spoločenského diania v USA. Vo svetle tejto krízy a jej dôsledkov sa v závere aspoň v krátkosti dotknem situácie Cirkvi na Slovensku zasiahnutom antikoncepčnou kultúrou.

(Poznámka pod čiarou: v texte čerpám zo štatistických údajov a viacerých záverov uvádzaných americkou odborníčkou na filozofiu prirodzeného práva a morálnej teológie Janet Smithovou. Smithová je v Katolíckej cirkvi v USA celebritou, ktorej mnohoročná prednášková činnosť na tému katolíckeho učenia o rodičovstve a antikoncepcii sa pokladá za dôležitý vplyv pri prehodnotení postojov k tejto téme v súčasnej generácii amerických kňazov a teológov. Môj vlastný pohľad na tému sa začal formovať práve vďaka jej populárnej prednáške Contraception: Why Not [Antikoncepcia: prečo nie], ktorej nahrávka na magnetofónovej páske z obdobia pred internetom sa mi dostala do rúk ešte počas štúdií v kňazskom seminári vo Washingtone.)


Titulná strana časopisu Der Spiegel z roku 1968

Vynález antikoncepčnej tabletky

Málokto vie, že až do tridsiatych rokov 20. storočia boli všetky protestantské cirkevné spoločenstvá zajedno s Katolíckou cirkvou v odsudzovaní antikoncepcie ako prostriedku, ktorý je za každých okolností priestupkom proti morálnym zásadám manželského života. Zákonodarcovia z radov amerických protestantov dokonca presadili vo viacerých štátoch zákaz predaja antikoncepčných prostriedkov. V roku 1930 sa Anglikánska cirkev odtrhla od tejto stálej kresťanskej tradície morálneho učenia a legitimizovala používanie antikoncepcie v manželstve v prípade vážnych okolností. Jej vzor čoskoro nasledovali všetky ostatné protestantské denominácie.

V encyklike Casti Connubii Pápež Pius XI. reagoval na túto situáciu obhajobou nepretržitého katolíckeho učenia o jednote lásky a plodnosti v manželskom styku; úmyselné bránenie počatiu v nej nazval ťažkým hriechom.

O veľkej zmene hodnotového nastavenia spoločnosti svedčia šesťdesiate roky 20. storočia, keď sa vynález antikoncepčnej tabletky dostal do voľného predaja. Nový antikoncepčný prostriedok predstavoval jeden z dôležitých katalyzátorov sexuálnej revolúcie.

Vynález antikoncepčnej tabletky predstavoval jeden z dôležitých katalyzátorov sexuálnej revolúcie. Zdieľať

V USA privítala vtedajšia generácia antikoncepčnú tabletku ako znamenie veľkého pokroku a záruku ľudského šťastia. Janet Smithová si pamätá nadšené očakávania tej doby v čase, keď bola dospievajúcou študentkou. Antikoncepčná tabletka znamenala pre mnohých ľudí prísľub kontroly nad hrozbou populačnej explózie citlivo vnímanej na základe rozšírených názorov T. R. Malthusa. Čo bolo dôležitejšie, stelesňovala vieru v šťastné manželstvo, v ktorom sa manželskí partneri môžu voľne oddávať sexuálnemu životu bez obavy z nechceného tehotenstva.

Od antikoncepcie sa tiež očakávalo zlepšenie postavenia žien, ktoré si vďaka efektívnej kontrole svojej plodnosti mohli slobodnejšie plánovať svoj život a kariéru. Napokon, s tabletkou sa vytratil prízrak strachu z neželaného otehotnenia aj nad predmanželským sexom. Vďaka dostupnej antikoncepcii mohli mladí ľudia spokojne „otestovať“ spoločný sexuálny život, aby sa tak zabezpečili pred chybným výberom manželského partnera. Podľa Smithovej sa v šesťdesiatych rokoch tieto postoje a očakávania stali módnou spoločenskou mienkou, ktorej tlaku sa dalo ťažko odolávať.

Katolícka cirkev a antikoncepcia

Vnútri Katolíckej cirkvi sa pod pontifikátmi Jána XXIII. a Pavla VI. zavŕšilo reformné úsilie predošlých desaťročí v podobe aggiornamenta 2. Vatikánskeho koncilu. V atmosfére liturgických a pastoračných zmien v Cirkvi sa začali šíriť hlasy volajúce po novom preskúmaní otázky antikoncepcie. Presadzovatelia zmeny cirkevného stanoviska v tejto otázke tvrdili, že antikoncepčná tabletka nenarušovala prirodzenú povahu a cieľ manželského aktu tak ako prerušovaný sex či bariérová antikoncepcia, a preto sa na ňu nevzťahovali tradičné argumenty katolíckej morálky proti jej používaniu.

Približne rok po zavŕšení koncilu presiakli do médií informácie o tom, že pontifikálna komisia zložená z členov kléru, teológov i laických odborníkov odporučila väčšinou hlasov pápežovi Pavlovi VI., aby povolil používanie antikoncepcie v manželstve. Podľa Smithovej túto správu poskytol médiám nemecký teológ Bernhard Häring, aby tlakom verejnej mienky pohol váhajúceho pápeža k oficiálnemu vyjadreniu, podľa všeobecných predpokladov zhodných s odporúčaním záverečného hlasovania komisie. Za zmienku tiež stojí, že dôležitý člen komisie, krakovský kardinál Karol Wojtyła, sa nemohol zúčastniť na onom hlasovaní pre obštrukcie komunistických úradov v Poľsku.

Odkazovanie veriacich vo veci antikoncepcie na svedomie sa stalo refrénom mnohých kňazov v spovednici. Máloktorý z nich bol ochotný púšťať sa do tejto citlivej témy. Zdieľať

V kontexte týchto udalostí je ľahšie predstaviť si šok, ktorý spôsobilo vydanie encykliky Humanae Vitae. Pápež Pavol VI. napriek všetkým očakávaniam potvrdil stále učenie Cirkvi o jednote lásky a plodnosti v manželskom sexuálnom živote a odmietol ospravedlniť používanie umelých prostriedkov prevencie pred počatím. Odpor voči encyklike v teologických kruhoch ilustruje vyhlásenie nesúhlasu, ktoré vo Washingtone hneď na druhý deň po vydaní encykliky podpísalo 87 teológov, pričom v nasledujúce dni na výzvu signatárov pridalo svoj podpis približne 600 ďalších. Konferencia amerických biskupov v tejto vyhrotenej situácii podporenej negatívnou kampaňou voči Humanae Vitae v médiách a poznačenej nejednotou vo vlastných radoch reagovala opatrne koncipovanou výzvou k veriacim, aby „starostlivo študovali encykliku a v jej svetle formovali svoje svedomie“.

Odkazovanie veriacich vo veci antikoncepcie na svedomie sa stalo refrénom mnohých kňazov v spovednici. Máloktorý biskup alebo kňaz bol ochotný púšťať sa do tejto citlivej témy v katechézach alebo kázni. Ako zhrnul profesor morálnej teológie na Katolíckej univerzite vo Washingtone John Grabowski, „v čase, keď bolo pre Cirkev nanajvýš potrebné, aby sa nahlas vyjadrovala k sexualite, Cirkev zostala ticho“.

Nech je už zodpovednosť ležiaca na pleciach pastierov akákoľvek, čísla, ktoré uvádza Smithová, sú alarmujúce: kým na začiatku šesťdesiatych rokov sa v s katolíckou vierou v praxi stotožňovalo 66 % amerických katolíkov, na začiatku deväťdesiatych rokov používalo antikoncepciu 80 % percent amerických katolíkov, pričom len slabé 4 percentá nasledovali v manželstve Cirkvou odporúčanú metódu prirodzeného plánovania rodičovstva.

Mýty verzus skutočnosť

V encyklike Humanae Vitae Pavol VI. uviedol, aké dôsledky bude mať rozšírenie metód umelého regulovania pôrodnosti. Po prvé, predpovedal nárast manželskej nevery a všeobecného úpadku mravnosti. Ako druhý dôsledok očakával zmenšenie úcty mužov voči ženám. Po tretie, Pavol VI. varoval, že totalitárne režimy získajú prostriedok kontroly populačného rastu na úkor slobody jednotlivca. Po štvrté, pápež predvídal, že pohľad na človeka sa zredukuje na telo ovládateľné technologickými prostriedkami.

Smithová účinným spôsobom konfrontuje zeitgeist sexuálnej revolúcie a hlas pápeža. Otázka je, kto mal pravdu – svet alebo pápež?

Čo sa týka viery, že používanie antikoncepcie povedie k šťastnejším a trvácnejším manželstvám, Smithová uvádza štatistiku, podľa ktorej sa počet rozvodov zvýšil z 25 % uzavretých manželstiev na začiatku šesťdesiatych rokov na 50 % uzavretých manželstiev v roku 1975 (je to rovnaká miera, v akej sa dnes pohybuje percento rozvodov na Slovensku). Dôvody? Odkladanie pôrodov, nárast manželskej nevery a sociálne zabezpečenie slobodných matiek.

Ako trefne poznamenal Dennis Prager, ženy už nemusia budovať s mužom trvalý manželský vzťah, lebo sa môžu vydať za štát. Skúsenosť ukazuje, aká pomýlená je tiež viera, že cestou k lepšiemu a trvácnejšiemu manželstvu je kohabitácia. Ľudia, ktorí sa dokážu zdržiavať pred manželstvom, vstupujú do manželstva s rozpoložením, ktoré im v ňom pomáha vytrvať oveľa viac než sexuálna skúsenosť.


Miera rozvodov v USA v rokoch 1950-2005 . Zdroj - National Centree for Health Statistics
 

Skutočnosť je dramaticky odlišná aj v prípade očakávaní, že antikoncepcia odstráni nechcené tehotenstvá. Porovnanie miery detí narodených mimo manželstva v USA v rokoch 1960 a 1992 ukazuje nárast zo 6 % na 22 % percent u belošského a z 20 % na 68 % percent u černošského obyvateľstva. Na vysvetlenie netreba byť odborníkom v jadrovej fyzike: nech je účinnosť prevencie pred počatím akákoľvek (žiadna antikoncepcia nedosahuje 100 %), základný problém spočíva v tom, že antikoncepcia v skutočnosti nevychováva mladých ľudí k zodpovednosti. Naopak, posúva ich k životnému štýlu, v ktorom je sex vnímaný ako bezstarostná zábava. „Pošmyknutia“ sa pri tomto spôsobe života stávajú skôr pravidlom ako výnimkou a zvýšený počet nechcených tehotenstiev je toho priamym dôsledkom.

Podľa oficiálnych čísel bolo v USA od legalizácie potratov v roku 1973 zabitých päťdesiat miliónov nenarodených detí. Zdieľať

S antikoncepčným životným štýlom preto úzko súvisia potraty, ktorých legalizácia v USA a západnej Európe išla v tesnom závese za rozšírením dostupnosti antikoncepcie. Potraty sa stali praktickým riešením neželaných tehotenstiev.

Ako podotýka Smithová, súvislosť medzi antikoncepciou a potratmi otvorene priznáva rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu v spore Planned Parenthood vs. Casey, ktoré odôvodňuje právo na potrat okrem iného tým, že ľudia sú už desaťročia zvyknutí zakladať svoje intímne vzťahy spoliehajúc sa na dostupnosť potratov v prípade, že zlyhá antikoncepcia. V rozpore s predstavami, že antikoncepcia prinesie humánnejšiu spoločnosť, zrodila pro-potratovú mentalitu. Podľa oficiálnych čísel bolo v USA od legalizácie potratov v roku 1973 zabitých päťdesiat miliónov nenarodených detí.
 


Porovnanie miery detí narodených mimo manželstva v USA v rokoch 1964 a 2014 (zdroj: US National Center for Health Statistics)

Prognóza Pavla VI., že zneužívanie antikoncepcie verejnou mocou na násilné populačné programy, sa naplnila čínskou politikou jedného dieťaťa. Do tejto kapitoly spadá aj masívna antikoncepčná kampaň organizácie OSN v Afrike a ďalších rozvojových krajinách.

Nedá sa radikálne zmeniť pohľad na sexualitu bez toho, aby sa radikálne nezmenil aj pohľad na človeka. Zdieľať

Pavol VI. napokon v Humanae Vitae upozornil, že antikoncepčná mentalita redukuje človeka na telo vnímané ako mechanizmus ovládateľný technologickými prostriedkami. Biznis s umelým oplodnením, surogátne materstvo a snahy o sociálne inžinierstvo dávajú pápežovi za pravdu. Jeho prorocké varovanie sa najnovšie napĺňa aj v gender ideológii, ktorá je logickým vyústením antikoncepčnej mentality. Ak plodnosť nepatrí k podstate sexu, potom nie je rozdiel medzi heterosexuálnym a homosexuálnym stykom. Ak medzi týmito nie je rozdiel, potom samo pohlavie nie je súčasťou ľudskej identity, ale len príležitostným prejavom, ktorý si môže každý naprogramovať podľa ľubovôle.

Nedá sa radikálne zmeniť pohľad na sexualitu bez toho, aby sa radikálne nezmenil aj pohľad na človeka. Výsledkom sexuálnej revolúcie je antropologická revolúcia, ktorá slobodu človeka viac nechápe ako život v súlade s prirodzeným zákonom, ale v kontrole mechanizmu tela technologickými prostriedkami. Gender ideológia v podstate iba pokračuje v presadzovaní antikoncepčnej mentality ako svojho pseudo-náboženského plánu spásy.

Stret tejto mentality a učenia Pavla VI. v encyklike Humanae Vitae je vo svojom základe zápasom o pravdivý pohľad na človeka. Fakty spoločenského vývoja, ktorý odštartovala sexuálna revolúcia, hovoria podľa Smithovej drvivým svedectvom v prospech Humanae Vitae: pravdu mal Pavol VI.

Známky nádeje

Prednáška Contraception: Why Not, z ktorej som čerpal v tomto článku, zaznela pôvodne pri 25. výročí vydania Humanae Vitae. So záujmom som si nedávno vypočul Smithovej prednášku k tohtoročnému 50. výročiu encykliky. Akým vývinom podľa jej slov prešlo za štvrťstoročie chápanie vplyvu antikoncepcie na americkú spoločnosť a situáciu Katolíckej cirkvi?

Ľudia, ktorí sa dokážu zdržiavať pred manželstvom, vstupujú do manželstva s rozpoložením, ktoré im v ňom pomáha vytrvať oveľa viac než sexuálna skúsenosť. Zdieľať

Pozoruhodný je najmä záver prednášky, v ktorom sa silne ozýva optimistický tón. Smithová vyzdvihuje jednohlasný odpor amerických biskupov voči antikoncepčnému mandátu Obamovej reformy zdravotného poistenia. Chváli taktiež celoplošnú reformu vyučovania morálnej teológie v kňazských seminároch, v ktorých teológovia odporujúci učeniu Humanae Vitae viac nemajú miesto. Mladá generácia amerických kňazov, ktorej sa často dostáva pomenovania „generácia Jána Pavla II.“, učí morálku manželského života verne podľa učenia Cirkvi.

Katolícka univerzita vo Washingtone, kde v roku 1968 inicioval disent proti Humanae Vitae profesor morálnej teológie Charles Curran, usporiadala v tomto roku prvotriednu konferenciu na počesť encykliky. Príklon pastierov k učeniu Cirkvi sa odzrkadľuje aj v správaní veriacich. Najnovšie prieskumy tvrdia, že počet katolíckych žien, ktoré používajú prirodzenú metódu plánovania rodičovstva, vzrástol na 13 %, pričom u žien praktizujúcich sviatostný život vo veku 18 až 34 rokov táto miera dosahuje až 37 %.

Čo z toho vyplýva pre nás na Slovensku

Treba si priznať, že hoci sa podľa štatistík ku katolíckej viere hlási väčšina ľudí na Slovensku, učením Cirkvi o manželskom živote sa riadi len malá časť. Podobne ako je to s Katolíckou cirkvou v západných krajinách sme aj my Cirkvou v spoločnosti, ktorá sa riadi antikoncepčnou mentalitou (hoci relatívne dosť ľudí stále odmieta radikálne formy tejto mentality, ako je viera v neobmedzené právo na potrat, stotožňovanie homosexuálneho spolužitia s manželstvom muža a ženy či gender ideológiu). Podľa môjho názoru pred slovenskými veriacimi dnes stoja dve rozhodnutia.

Nie je dôvod podceňovať u mladých ľudí túžbu po ideáli kresťanského života a ich schopnosť voliť si radšej cestu namáhavú, ale zmysluplnú – ak im ju je niekto ochotný ukázať. Zdieľať

Po prvé, nezostať ticho, ako to urobila Cirkev v USA v čase odporu proti učeniu Humanae Vitae. V otázke antikoncepcie treba zaujať jasný kontrakultúrny postoj v zhode s cirkevnou náukou. Predstava, že kompromisom tejto náuky sa stane viera prijateľnejšia pre spoločnosť, je klamná. Naopak, stane sa soľou bez chuti. Nie je dôvod podceňovať u mladých ľudí túžbu po ideáli kresťanského života a ich schopnosť voliť si radšej cestu namáhavú, ale zmysluplnú – ak im ju je niekto ochotný ukázať. Veľký potenciál pre formovanie zdravého pohľadu na sexualitu, manželstvo a rodičovstvo predstavuje teológia tela Jána Pavla II. Je pastoračnou prioritou, aby sa zvesť o teológii tela čo najviac dostala k mladým ľuďom vo farnostiach a školách.

Po druhé, nebojovať na nesprávnom fronte. Antikoncepčná mentalita nie je v prvom rade problém politický, ale morálny. Snahy zamedziť vplyv gender ideológie politickou cestou sú, samozrejme, dôležité a od kresťanských politikov sa neočakáva nič iné, ako zvádzať tento zápas. Je však scestné hľadať zdroje antikoncepčnej kultúry v konšpiračných teóriách a ešte pomýlenejšie vkladať nádej na jej riešenie do pochybných politických mesiášov, o akých u nás nie je núdza. Jadro zápasu proti gender ideológii sa odohráva na evanjeliovej ceste zmeny zmýšľania, ceste obrátenia, viery a svedectva. S tým musí začať každý od seba.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo