„Kresťania vraždia moslimov“ – vravia tí, ktorí konfliktu v strednej Afrike nerozumejú

V niekoľkých svetových aj domácich mienkotvorných novinách sme si za posledných niekoľko dní mohli prečítať titulok s podobným citovaným tvrdením. Je na ňom pomerne málo pravdy. Čo sa skutočne deje v Stredoafrickej republike (CAR)?

V novembri 2012 prevažne (ale nie výlučne) moslimská kmeňová koalícia zo severu krajiny, nazývaná Seleka, do istej miery posilnená o jednotky zo Sudánu a Čadu, začala útok a v marci 2013 prevalcovala bezpečnostné sily vtedajšieho prezidenta CAR Fracoisa Bozizea a rozprášila juhoafrické mierové jednotky. Nebolo to príliš náročné, keďže Bozize sa pohádal s čadským prezidentom Debym, ktorého vojaci tvorili jadro jeho síl, a ten sa mu oplatil tak, že sa jednoducho prizeral, keď jednotky Seleky postupovali a nezasiahol, naopak, poskytol im podporu. Na čele Seleky, krehkej koalície pozostávajúcej z asi 5000 ozbrojencov, stál Michel Djotodia, ktorý sa pokúsil o prevrat proti Bozizemu už predtým (vtedy ho zachránili práve spomínaní Debyho vojaci z Čadu). Djotodia v auguste 2013 Seleku rozpustil a vyhlásil sa za nového dočasného prezidenta CAR. To sa nepáčilo žiadnemu kmeňu z pôvodnej aliancie (okrem jeho vlastného, pochopiteľne), ani zahraničným žoldnierom, a začali bojovať ako medzi sebou, tak aj so svojím okolím, ktoré pôvodne do konfliktu nebolo zapojené – teda kresťanskými a animistickými kmeňmi, predovšetkým z juhu krajiny. Masakre a rabovanie prebiehali už predtým, ale teraz nadobudli naozaj chaotický a decentralizovaný charakter.

Vzhľadom na to, že pôvodný agresor už nedržal jednu líniu a jeho aliancia sa rozpadla na boj každého s každým, bol on a jeho strana spojenými milíciami kmeňov z juhu porazený. Na ich založenie vyzval ešte Bozize (hoci neskoro), sú nazývané Anti-balaka (Proti mačetám – obľúbená zbraň členov Seleky pri rabovacích nájazdoch). Boje prebiehajú naďalej a vyostrujú sa.

"To, čo vidíme, je klasický kmeňový a etnický konflikt, ktorých prebiehajú v Afrike tucty a kde hrá náboženstvo malú alebo žiadnu rolu."

Zdieľať

Súčasná dočasná prezidentka Katherine Samba-Panza má v rukách krajinu, ktorá nemá takmer žiadne štátne prostriedky, aj keď USA už odhlasovalo vyše 100 miliónovú finančnú pomoc. K dispozícií má 3700 nespokojných vojakov z kontingentu MISCA, ktorých poslala na pomoc Africká únia (sú problémy s ich žoldom aj velením, ich nezanedbateľný počet je tvorený Debyho vojakmi z Čadu, ktorí nemajú prílišný záujem na úspechu novej prezidentky), a 1600 vojakov Francúzska - bývalej koloniálnej mocnosti CAR. S týmto množstvom môže nastoliť poriadok tak v jednom - dvoch mestách. Teda ak by jej tí vojaci boli verní, čo nie sú. Čadskí vojaci sa už kvôli kritike stiahli z centrálnych oblastí na sever, a teda v zásade nie sú k dispozícii.

Kľúčové slová sú kmeň a zahraniční žoldnieri

Kľúčové slová v tom, čo bolo doteraz povedané, sú „kmeň“ a „zahraniční žoldnieri“, hoci mnohé svetové médiá sa zameriavajú na „náboženstvo“. Náboženský konflikt sa predá lepšie než kmeňový, a ak sa zdôrazní, že rola je tentoraz obrátená – teda „kresťania zabíjajú moslimov“, čo tu už dlho nebolo, predá sa ešte lepšie. Že je to zjednodušenie hraničiace so zámerným prekrúcaním udalostí za úmyslom zisku, to ich asi dostatočne netrápi (toľko k ich integrite).

Konflikt nie je náboženský, ale etnický a kmeňový. Kmeň, ktorý má prezidenta, je najbohatší, pretože prezident sa obklopuje ľuďmi svojho kmeňa a má prístup k zahraničným zákazkám, humanitárnej pomoci, môže nastaviť zákony priaznivo pre svojich ľudí, etc. To je železné pravidlo, ktoré funguje vo väčšine afrických štátov/pseudoštátov, predovšetkým v bývalých francúzskych, belgických a portugalských kolóniách. Anglické sú na tom o niečo lepšie. Takže to, čo vidíme, je klasický kmeňový konflikt, ktorých prebiehajú v Afrike tucty na miestach, o ktorých radový západný konzument v živote nepočul (pričom môžu byť väčšie a zaľudnenejšie, než väčšina európskych štátov) a v médiách po nich ani pes neštekne.

Akú rolu v nich hrá náboženstvo? Malú až žiadnu. Predovšetkým, náboženský konflikt nevznikne zo dňa na deň. Predchádzajú mu ideovo podložené trenice. To sa v Stredoafrickej republike nedialo – kresťania, moslimovia aj animisti tu dlhodobo žili v mieri, dokonca sa medzi sebou ženili a vydávali. Náboženstvo slúži do istej miery ako identifikátor bojujúcich strán, aj keď ani to nie úplne spoľahlivo, keďže moslimovia, kresťania aj animisti sú na všetkých stranách, hoci sa dá povedať, že Seleka bola prevažne moslimská a Anti-balaka prevažne kresťanská.

"Na severe sa do seba pustili moslimské kmene navzájom, animisti bojujú po boku kresťanov a moslimskej menšiny proti bývalým členom Seleky, a zahraniční žoldnieri sledujú vlastné obohatenie a masakrujú a lúpia na všetky strany."

Zdieľať

Keby sa jednalo o náboženský konflikt, prebiehajú boje a násilnosti v mantineloch daných náboženských skupín. Na severe sa však do seba pustili moslimské kmene navzájom, animisti bojujú po boku kresťanov a moslimskej menšiny proti bývalým členom Seleky, a zahraniční žoldnieri, pôvodne elitné jednotky Seleky, sledujú hlavne vlastné obohatenie a masakrujú a lúpia na všetky strany. A je možné, že niekedy schválne útočia na kostoly a kresťanov, keďže by nebolo príliš prekvapivé, keby boli napojení na islamských militantov zo zahraničia, ktorí bojujú v iných neďalekých štátoch – napr. teroristická skupina Boko Haram z Nigérie, napojená na Al-Kájdu, to má do CARu na skok, a x ďalších možností.

Ďalšou premennou v hre je prírodné bohatstvo – predovšetkým zlato, diamanty, urán a ropa. Kmene na severe (aj čadský prezident Duby, ktorý ich eskapádu podporil) sú napojené na China National Petroleum Corporation, a ovládnutie ropných vrtov v ostatných častiach krajiny by ich príjmy násobne zväčšilo (či s tým majú Číňania niečo spoločné, nie je známe).

Religionista vo mne sa nezaprie nepodotknúť, že „moslimovia“ a „kresťania“ v CARe nie sú žiadne monolitné skupiny. Viera kresťanských kmeňov sa od seba kmeň od kmeňa líši, a to isté platí pre kmene moslimské. Kresťanským a moslimským puristom by po informáciách o kresťanských polyteistoch či moslimskom uctievaní predkov vstávali vlasy na hlave. Ale tak to v Afrike chodí. Tu sa na náboženské či iné ideové detaily (napr. politické) príliš nehrá.

Situácii tiež nepomáha, že keď je vojna, nezvykne sa siať ani žať (a mnoho z toho, čo sa aj zaseje či zožne, sa spáli alebo ukradne), a v CARe sa pomaly šíri hlad. A keď sú ľudia hladní, kašlú na idey či politiku a snažia sa zohnať niečo na jedenie. Keď už nemajú čo vymeniť za jedlo, a človek zoženie ľahšie kalašnikov než hľuzu manioku, je to jasné. Skupiny hladných ozbrojených detí (teda detí na západné pomery, v Afrike sa dospieva skôr) pobehujú po okolí a zháňajú jedlo. Akýmkoľvek spôsobom.

A aby som nezabudol – náboženskí lídri, kresťanskí aj moslimskí, vyzývajú na ukončenie bojov a zavedenie poriadku – vzniklo niekoľko regionálnych aj národných medzináboženských mierových komisií zložených z imámov, pastorov, kňazov, občas aj nejakého toho medicinmana. Ale nezdá sa, že by ich niekto počúval.


Mapa konfliktu v Stredoafrickej republike.

Do náboženského konfliktu to môže prerásť, ak sa tak aj vďaka novinárom začne považovať

"Konflikt sa náboženským môže naozaj stať. Ako? Jednoducho tak, že medzinárodná komunita k nemu tak začne pristupovať."

Zdieľať

Ale ak začne byť tento konflikt vnímaný ako náboženský, môže sa ním naozaj stať. Ako? Jednoducho tak, že medzinárodná komunita k nemu tak začne pristupovať. Moslimské organizácie začnú vyzývať na podporu kmeňov zo severu, islamskí radikáli im začnú ponúkať svoje služby. A naopak kresťanské komunity z USA, Nemecka a pod. krajín, kde je kresťanská komunita bohatá a tradične finančne podporuje postihnuté kresťanské komunity v zahraničí, začnú financovať kresťanských ozbrojencov (resp. ozbrojencov v žolde daných kmeňov – keďže každý konflikt láka žoldnierov ako svetlo moľu). Jedni aj druhí budú musieť začať reagovať na požiadavky komunít, ktoré ich podporia. Nie nutne z ideových dôvodov (aj keď časom možno aj z tých, zvlášť ak konflikt spôsobí prílev zahraničných dobrovoľníkov, ktorí už z ideových dôvodov prídu), ale preto, že kmeňoví starešinovia zvyčajne neodmietnu zahraničnú pomoc, ktorá k nim začne prúdiť.

Informačné toky sú tiež často medzinárodné, takže aj domáci získavajú množstvo informácií z internetu a televízie. Ak im budú médiá tvrdiť, že Seleka = moslimovia, tak sa to môže zafixovať a potom naozaj všetci, ktorí sú proti Seleke, sa do nej pustia - ona už ale nebude tá pôvodná, teda tvorená rôznorodým, prevažne moslimským zväzom zo severu premiešaným so zahraničnými žoldniermi so všetkými možnými, len nie náboženskými motiváciami, ale nová, západnými médiami redefinovaná Seleka, kde „člen Seleky“ znamená „nasledovník proroka Muhammada“. Čo, v skratke, nezodpovedá realite. Áno, tým naznačujem, že prípadný budúci náboženský konflikt do istej miery skutočne môžu mať na triku nezodpovední novinári – pretože informácie majú moc a teda aj reálny dopad.

Takže takto vyzerá ten „náboženský konflikt“, ktorý je v skutočnosti kmeňovým, čiže politickým a ekonomickým. Ale chápem, že zahraničné redakcie našich mienkotvorných denníkov nemôžu mrhať časom a vyčleniť redaktora, ktorý by vyplytval dve hodiny preštudovaním si konfliktu – veď naši chlapci prehrávajú v Soči proti Slovinsku a v Dánsku levy zožrali žirafu.

Pavol Kosnáč
Autor je religionista, študoval na Univerzite Komenského v Bratislave a Oxfordskej univerzite vo Veľkej Británii. Pracuje pre Inform Institute sídliaci na London School of Economics.

Ilustračné foto: wikimedia.org (licencia Creative Commons)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo