Manželstvo na križovatke

Legalizácia manželstva osôb rovnakého pohlavia je jednou z najdôležitých tém a výziev, ktorým súčasná západná spoločnosť čelí. Niektoré štáty sú v tejto otázke na križovatke rozhodovania, iné ňou už prešli a ďalšie, vrátane Slovenska, sa ku križovatke približujú. Ide o tak dôležitú spoločenskú tému, že si zasluhuje pozornosť, porozumenie a inteligentné posúdenie každého zodpovedného občana.

V roku 2004 bolo legalizované manželstvo osôb rovnakého pohlavia v americkom štáte Massachussets a v nasledujúcich desiatich rokoch pristúpilo k rovnakej právnej úprave ďalších 15 štátov. Zatiaľ posledný americký štát, kde bolo takéto manželstvo legalizované, je Illinois a stalo sa tak v novembri minulého roku. V ostatných 34 štátoch je táto téma predmetom viac či menej intenzívnych diskusií. V Európe je inštitúcia manželstva osôb rovnakého pohlavia legálna v deviatich štátoch a ďalšie budú nasledovať. Na druhej strane máme štáty – medzi ktoré sa zaradí ako šieste v Európskej únii aj Chorvátsko – v ktorých ústave je manželstvo definované ako zväzok osôb mužského a ženského pohlavia. Ľudská skúsenosť nás učí, že niekedy je lepšie prijsť ku križovatke neskôr, ako sa do nej vrútiť vysokou rýchlosťou a ďalej pokračovať v nesprávnom smere. Je len otázkou času, kedy sa spoločenská diskusia na túto tému zintenzívni aj na Slovensku a každý rozumný hlas do diskusie by mal byť vítaný.

"Považujem za pozoruhodné, že niekoľko mesiacov predtým, ako prvý americký štát takéto manželstvo legalizoval, New York Times publikoval Browningov článok s názvom Liberálny argument proti manželstvu osôb rovnakého pohlavia."

Zdieľať

Pre mňa osobne je jedným z takých hlasov profesor Don S. Browning (1934-2010), ktorého 80. výročie narodenia si pripomíname 13. januára. Každý z nás máme v živote osobu – a ak nemáme, tak by sme ju mať mali – s ktorej názorovou orientáciou sa nie vždy dokážeme stotožniť, ale napriek tomu k nej prechovávame hlbokú úctu a rešpekt. Pre mňa bol ňou bol aj Don Browning – bývalý dlhoročný profesor na Chicagskej univerzite, ktorý bol v závere svojej kariéry vedúcim multidisciplinárneho projektu „Náboženstvo, kultúra a rodina“, podporeného tromi grantami od Lilly Endowment, Inc. v celkovej výške 3,8 milióna dolárov a ktorého hlavným výstupom bolo devätnásť knižných publikácií a produkcia dokumentárneho filmu „Marriage: Is it just Piece of Paper?“ (Manželstvo: iba kus papiera?).

Hoci bol Browning v prvom rade vysoko erudovaný akademik, svoje náboženské presvedčenie neskrýval a označoval sa za „liberálneho protestanta“. Mnohí veriaci, ktorí sa v Spojených štátoch radia do tábora liberálneho protestantizmu, legalizáciu manželstiev osôb rovnakého pohlavia aktívne podporujú. Preto považujem za pozoruhodné, že niekoľko mesiacov predtým, ako prvý americký štát takéto manželstvo legalizoval, najprestížnejší americký denník New York Times publikoval Browningov článok s názvom „The Liberal Case Against Same-Sex Marriage“. V kontexte spoločného hľadania odpovedí na komplexné otázy a v duchu motta „dialógom k pravde“ si dovolím text článku spostredkovať k zamysleniu aj pre slovenského čitateľa.

Liberálny argument proti manželstvu osôb rovnakého pohlavia

Politickí a náboženskí liberáli sú hrdí na to, že si cenia spravodlivosť, racionálnosť, poznanie a hypotetické myslenie. Majúc tieto hodnoty v mysli, náhlenie sa do legalizácie manželstiev osôb rovnakého pohlavia môže mať svoje problémy.

Vezmime si spravodlivosť. Niektorí právni teoretici sa pýtajú, či udelenie manželských benefitov pre páry rovnakého pohlavia spôsobuje nespravodlivosť pre iné ľudské usporiadania, v ktorých sa ľudia starajú jeden o druhého: brat opatrujúci chorého brata, mladšia dcéra starajúca sa o starnúcu matku, dve staršie ženy zdieľajúce spoločné zdroje bez toho, aby mali sex. Prečo privilegovať partnerov vo vzťahoch sexuálnych, a nie tých, ktorí sú v skutočnosti jeden na druhom závislí? Skôr než také rozšírenie inštitúcie manželstva, ktoré by pokrylo všetky vzťahy [láskavej] závislosti, nemali by sme hľadať iné spôsoby ako podporiť ľudí, ktorí potrebujú pomoc?

"Môže to byť nespravodlivosťou pre deti. Nemáme žiadne poznanie o následkoch ich výchovy manželmi rovnakého pohlavia, hoci súčasné súdne stanoviská predpokladajú, že máme."

Zdieľať

Iní sa pýtajú, či môže byť manželstvo osôb rovnakého pohlavia nespravodlivosťou pre deti. Nepozdvihuje na úroveň normatívnej sociálnej politiky myšlienku, že deti nepotrebujú rodičov, ktorí im dali život? Ďalší poznamenávajú, že nepoznáme následky na deťoch, ktoré boli vychovávané rodičmi rovnakého pohlavia. Steven Nock a Robert Lerner vo svojich nedávnych skúmaniach existujúcich sociálno-vedných štúdií homosexuálneho rodičovstva preukázali, že pokiaľ ide o testovateľné hypotézy, vzorku, kontroly a teda aj závery, sú všetky nedostatočné. Stručne povedané, nemáme žiadne poznanie o týchto následkoch, hoci súčasné súdne stanoviská predpokladajú, že máme. To vyvoláva otázku – je racionálne rozvíjať sociálnu politiku bez lepších poznatkov?

Existujú pádne argumenty, že súčasná diskusia je založená na nedostatočnom historickom poznaní. Manželstvo je často charakterizované ako založené na minulých náboženských predsudkoch. Je pravda, že judaizmus a kresťanstvo priniesli so sebou veľkú časť nášho západného chápania manželstva. Je tiež však pravdou, že tieto manželské tradície absorbovali časti sekulárnych manželských zákonníkov z gréckeho práva, Aristotelovej filozofie, rímskeho práva a nemeckého práva. Staroveké svetské systémy videli právne manželstvo ako dosiahnutie komplexného usporiadania medzi sexuálnou aktivitou, plodením detí, vzájomnou pomocou a náklonnosťou, a rodičovskej starostlivosťou a zodpovednosťou

Privádzanie biologických rodičov k posilneniu sexuálnej oblasti, vzájomnej pomoci a náklonnosti zvýši ich zodpovednosť a uspokojí vypozorovaný hlad detí po tom, aby boli vychovávané tými, ktorí im dali život. Toto boli klasické dobrá manželstva. Integrácia a smerovanie týchto krehkých hodnôt bolo úlohou zákona, náboženstva a socializačných inštitúcií spoločnosti. Náboženský jazyk sviatosti a zmluvy dodali posvätnú váhu, ktorá cenila a integrovala tieto štyri ľudské dobrá, ale tieto mohli byť identifikované nezávisle na náboženských symboloch, ktoré im dodávali hĺbku. Obvinenie, že udržiavanie týchto dobier spolu je náboženskou diskrimináciou a predsudkom, je veľmi pochybné.

"Manželstvo osôb rovnakého pohlavia mení účel zákona. Ten už nebude viac slúžiť k smerovaniu správania k dosiahnutiu syntézy dobier. Rozšíri manželské privilégiá pre skupiny sexuálnych priateľstiev, zatiaľ čo mnohých iných na sebe závislých opatrovateľov vylúči."

Zdieľať

Legalizácia manželstiev osôb rovnakého pohlavia môže dať verejnú kodifikáciu pochodu modernity smerom k oddeleniu týchto dobier: sexu od lásky, sexu od plodenia a rodičovstva od plodenia. To s konečnou platnosťou zmení logiku manželstva. Manželstvo osôb rovnakého pohlavia nie je iba jednoduchým rozšírením starej inštitúcie pre novú skupinu ľudí. Mení samotnú definíciu manželstva. Redukuje manželstvo primárne na záväzný láskyplný sexuálny vzťah. Zachádza to ešte ďalej. Tomuto novému a zúženému pohľadu na manželstvo dáva všetku kultúrnu, právnu a verejnú podporu, ktorú inštitúcia akumulovala, keď fungovala tak, že zjednocovala spolu tento komplexný súbor dobier. Mal by sa liberalizmus vzdať svojho záujmu o komplexnú organizáciu dobra v mene plytkej spravodlivosti, ktorá v skutočnosti podporuje nové nespravodlivosti?

Manželstvo osôb rovnakého pohlavia mení účel zákona. Ten už nebude viac slúžiť – v spolupráci s ďalšími súčasťami spoločnosti – k smerovaniu správania a socializácie k dosiahnutiu syntézy dobier. Rozšíri manželské privilégiá pre určité skupiny sexuálnych priateľstiev, zatiaľ čo mnohých iných na sebe vzájomne závislých opatrovateľov vylúči. Skôr než rozšíriť štatút a privilégium manželstva pre páry rovnakého pohlavia a potom postupne pre ďalšie formy starajúcich sa vzťahov (ktoré bude logika diktovať), mali by sme nájsť alternatívne spôsoby uspokojovania potrieb závislosti párov rovnakého pohlavia, vzájomne závislých priateľov, a na sebe závislých avšak slobodných príbuzných. Na uspokojenie týchto potrieb by mali byť použité daňové výhody, zákonné adopcie, prevody majetku a mnohé vylepšené a dostupné právne zmluvy, nie inštitúcia manželstva sama. (Don S. Browning, „The Liberal Case Against Same-Sex Marriage“, The New York Times, March 9, 2004.)

Ľubomír Martin Ondrášek
Autor je doktorandom na University of Chicago. V minulosti externe prednášal na Gordon-Conwell Theological Seminary v Bostone a odborne spolupracoval s Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví a Cirkevným odborom Ministerstva kultúry SR. Je prezidentom a spoluzakladateľom neziskovej organizácie Acta Sanctorum, Inc. so sídlom v Chicagu, IL, USA.

Pôvodný text: Don S. Browning, „The Liberal Case Against Same-Sex Marriage“, The New York Times, March 9, 2004. Preložila: Noema Brádňanská Ondrášek.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo