K VECI: Nespútaný spisovateľ František

Nedávno sme si pripomenuli 150. výročie Lincolnovej Gettysburskej reči, kompozície, ktorú niektorí z nás stále vedia vyloviť z pamäti a ktorú nedokážeme opätovne prednášať bez toho, aby nás opätovne nedojala.

Ten istý týždeň nám priniesol aj apoštolskú exhortáciu pápeža Františka Evangelii gaudium (Radosť evanjelia). Svätý Otec rozozvučal trúby a cimbaly radosti z evanjelia – spomína Izaiášovo: „Plesaj a jasaj!” Ján Pavol II. pripravil cestu, Benedikt hlásal potrebu vážnejšie sa pohnúť s novou evanjelizáciou a František so svojou vášňou pre činnosť akoby dával tomuto projektu pohyb a naliehavosť na novej úrovni.

"Ján Pavol II. pripravil cestu, Benedikt hlásal potrebu vážnejšie sa pohnúť s novou evanjelizáciou a František so svojou vášňou pre činnosť akoby dával tomuto projektu pohyb a naliehavosť na novej úrovni."

Zdieľať

Svätý Otec víta úprimné zaangažovanie, a preto sa isto neurazí, keď poznamenáme, že vo svojej rozsiahlej exhortácii presahujúcej 200 strán veľmi neukázal tú istú schopnosť pre zhustený prejav, akú ukázal Lincoln v Gettysburgu. A žiaľ ani rovnako jasné učenie. Samozrejme, chcel sa venovať širšiemu rozsahu tém. A pritom mal aj niekoľko rezonujúcich riadkov, napríklad o morálnom relativizme, vrátane relativizmu, ku ktorému môžu byť náchylní dokonca aj pastorační pracovníci, keď sa zdráhajú vynášať morálne súdy.

V pápežovom dokumente pár vecí chýba

Smutné však je, že František ukázal svoje schopnosti pre zhustený prejav najmä pri otázkach v centre „kultúrnej vojny“, ktorá tak rozorváva náš život i našu politiku. Robert George bol vďačný, že pápež znovu pripomenul dôležitosť pravoverného chápania manželstva, no pápežský dokument zostavený z 286 očíslovaných odstavcov z nich venoval „manželstvu“ nie viac ako jeden. A na tomto jednom bolo pozoruhodné to, že sa zdráhal vysvetliť morálny argument, ktorý na súde nezaznel a ani z kazateľníc ho nebolo počuť častejšie než zriedka.

Pri potrate pápež vhodne varoval, že „obrana nenarodeného života úzko súvisí s obranou každého jedného ľudského práva“. Nemožno totiž ľahkovážne pristupovať k postaveniu tejto nenarodenej „ľudskej osoby“ bez toho, aby sme tým rovnako neumenšili postavenie a práva akejkoľvek inej ľudskej osoby.

"František určite vie, že hraničné prípady vyvolali najväčšie úsilie pri vysvetľovaní postoja Cirkvi. Rozhodol sa však v tejto veci mlčať, dokonca aj keď si otázku položil."

Zdieľať

Svätý Otec však potom rýchlo obracia reč a poznamenáva: 

Tiež je pravda, že sme len málo urobili pre to, aby sme primeraným spôsobom stáli pri ženách vo veľmi ťažkých situáciách, kde sa potrat javí ako rýchle riešenie ich hlbokej úzkosti, zvlášť keď život, ktorý sa v nich vyvíja, je dôsledkom znásilnenia či situácie extrémnej chudoby. Kto môže odolať pohnutiu zoči-voči takýmto bolestným situáciám?

Nič z toho, čo tu pápež hovorí, nedáva povolenie pre potrat dieťaťa za týchto okolností. No vzhľadom k jeho slávnym slovám o zdráhaní sa vynášať súdy, budeme prekvapení, ak ľudia budú čítať jeho mlčanie na tomto mieste, ako že vopred mlčky odpúšťa potraty, ktoré by tento problém odstránili?   

František určite vie, že tieto prípady vyvolali najväčšie úsilie pri vysvetľovaní postoja Cirkvi. Je to miesto kde je poučenie potrebné. Mohol si spomenúť na svoje predchádzajúce slová a povedať „Chápem žiaľ ľudí, ktorí musia znášať veľké utrpenie, no pomaly ale isto musíme dovoliť radosti viery, aby znovu ožila ako tichá, no pevná dôvera, dokonca aj uprostred najväčšieho nešťastia.” Rozhodol sa však v tejto veci mlčať, dokonca aj keď si otázku položil.

Tento rok sme počúvali, že pápežove pozície sú oveľa „nuansovitejšie“ než sa zdajú z rozhovorov sprostredkovaných novinármi. Tu však písal vo vlastnom mene a veľmi dlho, takže mal dostatočný priestor byť taký nuansovitý, ako si len téma vyžadovala. Vyprodukoval však statný dokument, ktorému žiaľ v týchto otázkach manželstva a rodiny nuansovitosť veľmi chýba.

Zastanie sa chudobných aj kritika autonómie trhu

"František nechal obozretnosť stranou, keď sa oprel do 'autonómie trhov' a 'neviditeľnej ruky' – akoby veľkí zástancovia slobodnej ekonomiky niekedy oddeľovali 'trh' od morálnych obmedzení zákona."

Zdieľať

Evangelii gaudium spôsobilo v niektorých kruhoch riadne škrípanie zubami aj pasážami o ekonomike. Predsa však, pápež obozretne poznamenal, že „rozhodnutie sa pre chudobných“ je „v prvom rade teologická kategória, nie ani tak kultúrna, sociologická či filozofická.“ Jeho zastávanie sa chudobných je tu nato, aby sme s nimi naozaj prišli do styku, pretože stabilitu vo svete im dáva niečo, z čoho by sme sa mohli poučiť. Myslí si, že sú možno bližšie „k trpiacemu Kristovi. Musíme im dovoliť, aby evanjelizovali oni nás“.

Obozretnosť však ponechal stranou, keď sa oprel do „autonómie trhov“ a „neviditeľnej ruky“ – akoby veľkí zástancovia slobodnej ekonomiky niekedy oddeľovali „trh“ od morálnych obmedzení zákona. Vždy je správne, aby zákon vymedzil hranice toho, čo môžu slušní ľudia na trhu žiadať a ponúkať.

František oslavuje schopnosť evanjelií všetko obnovovať. No to, čo teraz vidí v novom pôvabe, je romantická snaha o „lepšie rozdelenie príjmu“, len bez svojho falošného morálneho usudzovania a spúšte, ktorú dovoľuje. Riskuje tým, že umožní návrat apoštolov teológie oslobodenia aj spolu s ich evanjeliom prerodzeľovania. Toto nie je ten druhý príchod, na ktorý sme čakali.

Slušná spoločnosť si vyrúbi dane, aby núdznych a postihnutých zachránila pred zánikom. To je však niečo celkom iné než tvrdiť, že vieme, aký by mal byť „oprávnený príjem“ lekára, bejzbalistu či inštalatéra.

Chcel by som dať Svätému Otcovi návrh: nabudúce, keď sa stretne so svojimi poradcami a ponoria sa do morálnej oblasti politickej ekonómie, nech tiež zavolá na 112 a pýta si Michaela Novaka. Jeho rada bude dôvtipná a zároveň úctivá.

Hadley Arkes 
Autor je profesorom právnej vedy v Amherst College. Jeho posledná kniha je Constitutional Illusions & Anchoring Truths: The Touchstone of the Natural Law (Ústavné ilúzie a základné pravdy: Kritérium prirodzeného zákona). V súčasnosti je možné stiahnuť si druhý diel jeho audioprednášok z The Modern Scholar: First Principles and Natural Law (Prvé princípy a prirodzený zákon).

Pôvodný text: Francis, the Writer Unbound, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo