Aktivisti v boji proti hazardu a herná lobby majú spoločného nepriateľa. Je ním nový zákon z dielne ministerstva financií, ktorý je v legislatívnom procese.

Nový zákon prináša viacero zmien, tou hlavnou je liberalizácia trhu s online hazardom – s čím majú problém aktivisti, ale aj prevádzkovatelia kamenných herní a kasín. 

Rezort financií, ktorý stanovuje podmienky pre hazardné hry, sa rozhodol vyrovnať s rozmáhajúcimi technológiami v tejto oblasti tak, že navrhol zákon, ktorý umožní získať licenciu pre internetový hazard aj zahraničným prevádzkovateľom. 

Súčasná slovenská legislatíva totiž umožňuje v online prostredí prevádzkovať internetovú herňu len štátnej spoločnosti Tipos. Keďže množstvo hráčov vyhľadávalo zahraničné stránky, ktoré na Slovensku pôsobili bez licencie, štát voči tomu zasiahol novelou z roku 2016. Následne začala Finančná správa minulé leto blokovať stránky, ktoré prevádzkujú alebo propagujú hazardné hry bez licencie.

Teraz si to akoby ministerstvo rozmyslelo. Novým zákonom chce na náš trh pustiť zahraničných prevádzkovateľov, pokiaľ splnia podmienky a dostanú licenciu. Okrem toho by mal byť zriadený nový Úrad regulácie a dozoru nad hazardnými hrami a obce by mali mať kompetenciu rozhodnúť o tom, že herňa nebude do 200 metrov od školy, zdravotného strediska či internátu.

Online ako problém

Aktivisti proti hazardu tvrdia, že najproblematickejšou časťou nového zákona je práve privatizácia trhu s online hazardom.

Podľa Petra Beňu z iniciatívy Zastavme hazard, ktorý zároveň pracuje v IT sektore, ide o krok, ktorý je v rozpore s celospoločenskou požiadavkou na prísnu reguláciu hazardu. Jedným z dôvodov je, že sa tak zvýši dostupnosť hazardného hrania. „Online hazardné hry sú mimoriadne dostupné, keďže do internetovej herne sa viete dostať cez počítač v práci, cez mobil počas cestovania v MHD či cez tablet, keď ste doma a pozeráte televíziu,“ hovorí Beňa.

V susednom Česku v roku 2015 zistili, že liečení patologickí hráči závislí od online hier hrávali v poslednom mesiaci pred liečbou v priemere 30 hodín týždenne, čo znamená približne 120 hodín hrania mesačne. V priemere dokázali na online hazarde prehrať viac ako na ktoromkoľvek inom druhu hazardnej hry.

Ďalším problémom je výherný pomer. Skúsenosti z Česka hovoria, že ak by po liberalizácii vstúpili na náš trh privátni prevádzkovatelia online hazardu a prebrali hráčov štátneho Tiposu, hráči by pri rovnakých vkladoch prehrali výrazne viac ako v Tipose. Podľa odhadov by to bolo až o približne 50 miliónov eur viac.

A do tretice je tu otázka kontroly a regulácie. Ak mal štát doteraz problém efektívne regulovať svoju vlastnú firmu Tipos, tak sa len ťažko dá predpokladať, že v tom bude úspešnejší, ak na trhu bude pôsobiť väčší počet súkromných prevádzkovateľov.

Bez skutočnej kontroly

Najčastejším argumentom zástancov liberalizácie online hazardu je, že bojovať proti nelicencovaným prevádzkovateľom online hier blokovaním stránok nie je príliš efektívne, a tak je lepšie trh otvoriť a regulovať ho.

Kritici nového zákona s tým však nesúhlasia a tvrdia, že so skutočnou reguláciou online hier ani nepočíta. Naopak, podporuje ich rast.

„Hráči si nemusia nastaviť limity na hru. Môžu prehrať celú svoju výplatu aj všetky rodinné úspory na jedno posedenie. Ak hráč prehrá všetky svoje peniaze, môže si požičať od nebankovky alebo úžerníka a ten mu môže peniaze poslať priamo na jeho hráčsky účet. Vláda chce na Slovensko pritiahnuť 15 až 25 prevádzkovateľov online hazardných hier. Predstavme si, že si hráč bude môcť založiť 25 účtov v online herniach a online kasínach a všade si nastaviť mesačnú prehru do 10 % priemernej mzdy, teda 95,40 eur. Hráč tak bude môcť mesačne prehrať 2 385 eur. Ktorá rodina si môže dovoliť takéto mesačné straty?“ pýta sa Beňa.

Pri vysokom počte prevádzkovateľov online hier je regulácia mimoriadne náročná, efektívne nástroje však podľa Beňu existujú. „Treba vytvoriť centrálny register hráčov, na ktorom bude mať hráč nastavené limity, pričom bude môcť v reálnom čase hrať vždy len u jedného prevádzkovateľa. Ak prehrá svoj denný limit u jedného prevádzkovateľa, centrálny server hráčovi nesmie dovoliť hru u akéhokoľvek iného prevádzkovateľa. V centrálnom serveri by mali byť zaznamenané všetky hry hráča a mal by tu byť nainštalovaný program na vyhľadávanie problémových hráčov. Dnes existujú vo svete dva takéto programy a dokážu problémových hráčov vyhľadať, obmedzovať v hre či im v nej na istý čas úplne zabrániť. Nič z týchto opatrení však v novom zákone nie je,“ tvrdí.

Ilustračné foto: Flickr.com/Abi Begum

Ministerstvo financií síce sľubuje efektívnu reguláciu online hrania, napríklad tým, že neplnoletí a ľudia v registri vylúčených hráčov by sa nemali k online hraniu dostať, Beňa však tvrdí, že systém, ktorý sa nebude dať obísť, sa nedá zaviesť.

„Predstavme si päť kamarátov, z ktorých len jeden má 18 rokov. Ak by išli do herne alebo kasína, skontrolovali by každého z nich a pustili by len toho, ktorý má 18 rokov. V stávkovej kancelárii by si všetci piati vyplnili tikety a ten 18-ročný by ich všetky podal. Pri online hazarde by si 18-ročný spravil päť účtov u piatich prevádzkovateľov, poslal svoje doklady totožnosti a mohli by hrať všetci. Už by nikto nezisťoval, ktorý z kamarátov by sa na druhý deň do ktorého hráčskeho účtu prihlásil. Raz bola registrácia v poriadku, účet je založený.“

Technicky by sa to podľa Beňu dalo riešiť tak, že by si pri prihlasovaní musel hráč urobiť svojku a pomocou biometrie by sa zistilo, či ide o registrovaného hráča. „Čo však v prípade, ak by ten 18-ročný kamarát sedel vedľa toho 14-ročného? Odblokoval by účet a hrali by obaja. Kontrolovala by sa biometria každých päť minút? A dokázal by program rozlíšiť medzi fotografiou reálneho hráča a fotografiou zakladateľa účtu, ktorú by hráč nosil pri sebe a pred hrou by fotografiu odfotil?“ pýta sa Beňa.

Švajčiari idú presne naopak

To, že sa hazard presúva z kamenných podnikov do digitálnej podoby, je nezvratný trend. Ako sa s tým vysporiada štát zodpovedný za reguláciu tohto odvetvia, však môže vzbudzovať otázniky. Najmä pri pohľade na okolité krajiny a trendy v Európe.

Dobrým príkladom sú Švajčiari. Tento mesiac švajčiarski voliči v referende podporili prísny zákon o hazardných hrách, ktorý neumožní činnosť zahraničným spoločnostiam pôsobiacim v danom sektore.

Cieľom legislatívy je predchádzať gamblerstvu obyvateľstva. V prospech zákona hlasovalo takmer 73 percent voličov, hoci svoje volebné právo využila iba tretina oprávnených voličov. 

Švajčiarska vláda tvrdí, že zákon o hazardných hrách aktualizuje legislatívu pre digitálny vek, pričom zvyšuje ochranu pred závislosťou. Zákon vstúpi do platnosti na budúci rok a bude patriť medzi najprísnejšie právne normy svojho druhu v Európe.

Činnosť totiž umožní iba hazardným spoločnostiam so švajčiarskym certifikátom, a to vrátane tých, ktoré poskytujú svoje služby na internete. Online licencie dostanú iba tie švajčiarske spoločnosti, ktoré už majú kamenné prevádzky.

Švajčiarsky zákon tak vylúči prevádzkovateľov online hazardu zo zahraničia, jedine, že by vstúpili do spolupráce so švajčiarskymi prevádzkovateľmi.  

Podľa organizácie Addiction Switzerland je v 8,3-miliónovom Švajčiarsku približne 75 000 ľudí závislých od hazardných hier, čo stojí spoločnosť viac než pol miliardy švajčiarskych frankov (432 miliónov eur) ročne.

Naproti tomu, podľa odhadov ročne odtečie zo Švajčiarska 250 miliónov frankov (217 mil. eur) ako zisk z hazardu. 

Švajčiari pritom nie sú ostrovom, ktorý sa jediný rozhodol pre štátny monopol na online hazardné hry. Tento prístup existuje aj v Poľsku, Nórsku či Švédsku. Keď sme sa ministerstva financií spýtali, prečo sa chce Slovensko vybrať opačným smerom, dostali sme odpoveď, že existuje aj veľa štátov, ktoré si zvolili liberalizáciu trhu. 

„Navrhovaná úprava reflektuje prístup viacerých krajín EÚ (Českú republiku, Dánsko, Rumunsko), pričom tento postup korešponduje aj s ustanoveniami primárneho práva EÚ (čl. 49 a 56 Zmluvy o fungovaní EÚ),“ uviedli z tlačového odboru ministerstva. 

Paradoxní spojenci

Ako sme spomenuli v úvode, návrh zákona v istom zmysle spojil rivalov na poli hazardu. Predstavuje totiž spoločného nepriateľa. Samozrejme, každý ho vidí zo svojej perspektívy. 

Občianska iniciatíva Zastavme hazard kritizuje liberalizáciu online trhu ako krok späť v ochrane zraniteľných hráčov. Asociácia zábavy a hier vníma zase navrhovaný zákon ako systematické likvidovanie kamenných herní a presun hazardu na internet. 

Uvidíme teda, ako u ministra Petra Kažimíra zareagujú na tento dvojitý odboj voči novému zákonu, ktorý zatiaľ prešiel pripomienkovým konaním a očakáva sa jeho predloženie na rokovanie vlády. V každom prípade to určite bude horúca téma.