Keď minulý týždeň Najvyšší súd USA dal za pravdu pekárovi Jackovi Phillipsovi z Colorada, ktorý odmietol upiecť tortu na svadbu gayov, vyvolalo to nadšenie medzi mnohými konzervatívcami aj rozhorčenie u liberálov. Víťazstvo však v skutočnosti nemusí byť až také zjavné, ako sa to na prvý pohľad zdalo.

Jack Phillips pracuje ako pekár približne 40 rokov. V roku 2012 do jeho firmy Masterpiece Cakeshop v meste Lakewood vošli dvaja gayovia David Mullins a Charlie Craig, ktorí sa plánovali vziať. Požiadali ho, aby im na svadbu upiekol tortu. Phillips to odmietol, pretože taký úkon podľa jeho slov odporuje jeho náboženskej viere, a ponúkol im, že im môže predať iné svoje výrobky. Svadba je podľa jeho slov „neodmysliteľne náboženská udalosť a torta je špeciálnym posolstvom“. Mullins a Craig z obchodu bez ďalšej konzultácie odišli a v nasledujúcich dňoch na neho podali sťažnosť na coloradskú komisiu pre dohľad nad občianskymi právami. V tom čase platil v Colorade antidiskriminačný zákon zakazujúci diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie.

Jack Phillips dostal v roku 2012 povinnosť piecť torty pre homosexuálne manželstvá, zaobstarať si „komplexné odborné školenie“ a počas dvoch rokov podávať správy o tom, aké kroky podnikol a či neodmietol nejakého ďalšieho zákazníka. Zdieľať

Súčasne s tým však v roku 2012 v stredoamerickom Colorade ešte stále platila ústavná definícia manželstva ako zväzku muža a ženy, ktorú schválili coloradskí voliči v referende z roku 2006. (Homosexuálne manželstvá boli prijaté do legislatívy až v roku 2014, keď tento ústavný dodatok zrušili coloradské súdy.) Mullins s Craigom sa plánovali vziať v štáte Massachusetts na východnom pobreží USA, kde takýto druh vzťahu už legislatíva poznala.

Postup Mullinsa a Craiga by sa v tomto prípade pravdepodobne dal označiť za typický pre aktivistickú lgbt-komunitu. Ak by im šlo iba o samotnú tortu, pokojne si ju mohli kúpiť v inom cukrárskom obchode, akých bol v 140-tisícovom Lakewoode iste dostatok, a viac sa o nevybavenie svojej žiadosti nestarať. Zmyslom slobodného trhu by predsa mala byť čo najširšia ponuka a sloboda vstupu do vzťahu predajca – zákazník. Phillips bol pritom už známy pre držanie sa svojho presvedčenia vo svojom povolaní, napr. už v minulosti odmietol piecť na oslavu Halloweenu, pre rozvody či potenciálne oplzlé výrobky pre rozlúčky so slobodou. (Neskôr povedal, že by neupiekol ani antiamerickú tortu či takú, ktorá by zneucťovala lgbt komunitu.) Ak bolo zámerom aktivistickej komunity poukázať na „porušovanie svojich práv“ a s pomocou toho nakoniec v Colorade presadiť zrušenie ústavnej definície manželstva, Phillips bol pre ňu dobrým terčom.

David Mullins a Charlie Craig počas tlačovej konferencie po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA v Denveri v americkom štáte Colorado 4. júna 2018. Foto: TASR/AP

Coloradská komisia pre dohľad nad občianskymi právami rozhodla v prospech žalobcov a Phillipsovi nariadila nielen povinnosť piecť torty pre homosexuálne manželstvá, ale aj zmeniť svoju firemnú politiku a zaobstarať si „komplexné odborné školenie“ týkajúce sa diskriminácie vo verejných službách. Takisto mal počas nasledujúcich dvoch rokov podávať štvrťročné správy o tom, aké kroky v tomto smere podnikol a či neodmietol nejakého ďalšieho potenciálneho zákazníka.

Phillipsova firma si následne najala známu konzervatívnu advokátsku organizáciu Alliance Defending Freedom a odvolala sa. Odmietla sa riadiť podľa uložených povinností a radšej sa rozhodla, že svadobné torty nebude piecť vôbec (podľa Phillipsa tým obetovala 40 percent svojich príjmov). Dvojicu žalobcov už v tom čase zastupovala veľká ľavicová organizácia American Civil Liberties Union. Keďže Masterpiece Cakeshop nebol úspešný ani na coloradskom Odvolacom súde, podal žiadosť o preskúmanie svojho prípadu na Najvyšší súd USA.

Sudca Kennedy vo svojom rozhodnutí dodal, že prípady podobné tomu Phillipsovmu, ktoré sa už dostali alebo niekedy dostanú pred súd, môžu mať iný kontext a toto rozhodnutie sa ich netýka. Zdieľať

Ten minulý rok žiadosť prijal a 4. júna 2018 nakoniec vyriekol, že pôvodné rozhodnutie coloradskej komisie porušilo Phillipsovo právo na slobodný výkon svojho náboženstva garantovaný Prvým dodatkom americkej ústavy. Rozhodnutie deviatich sudcov prešlo v pomere 7 ku 2, keď sa k sudcovi Anthonymu Kennedymu, ktorý bol autorom väčšinového názoru súdu, pripojili štyria konzervatívni sudcovia (Roberts, Alito, Gorsuch a Thomas) a dvaja liberálni (Kaganová a Breyer). Kennedy sa oprel hlavne do zdôvodnenia coloradskej komisie. Tá totiž svoje rozhodnutie postavila aj na vetách ako „sloboda náboženstva a samotné náboženstvo sa používali na ospravedlnenie všetkých druhov diskriminácie v celých dejinách, či už išlo o otroctvo alebo holokaust“. Išlo o klasický príklad falšovania histórie a predsudku, ktorý je zakorenený v mnohých častiach modernej spoločnosti a ktorý neberie do úvahy, že napr. zrušenie otroctva vyrástlo v aktivitách kresťanského prostredia či to, že nacisti masovo prenasledovali okrem židov aj kresťanov. Sudca Kennedy označil slová komisie za zjavné nepriateľstvo k náboženskému vyznaniu a za porušenie povinnosti štátnych orgánov aplikovať zákony neutrálnym spôsobom voči náboženstvu, čo garantuje prvý dodatok americkej ústavy.

Kennedy však vo svojom rozhodnutí zároveň dodal, že ďalšie prípady podobné tomu Phillipsovmu, ktoré sa už dostali alebo niekedy dostanú pred súd, môžu mať iný kontext a toto rozhodnutie sa ich netýka. Takéto spory „sa musia vyriešiť tolerantne a bez zbytočnej neúcty k úprimnému náboženskému presvedčeniu a bez ponižovania gayov, keď na otvorenom trhu hľadajú výrobky a služby“.

Práve na túto dvojtvárnosť Kennedyho rozsudku následne upozorňovali viacerí konzervatívni publicisti. Sudca Kennedy je nakoniec podpísaný aj pod väčšinovým rozsudkom Najvyššieho súdu USA v prípade Obergefell versus Hodges z roku 2015, ktorým súd uznal gayom „právo na manželstvo“ pre všetky štáty USA, vďaka čomu býva Kennedy nazývaný aj ako „justičný otec“ homosexuálnych manželstiev. Bolo preto pochopiteľné brať jeho rozsudok s rezervou.

Jack Phillips na snímke z 10. marca 2014 zdobí tortu v cukrárni v americkom meste Lakewood. Foto: TASR/AP

Profesor Robert P. George z Princeton University v New York Times napísal, že sudcovia, samozrejme, celkom určite nevyriekli, že podnikatelia majú právo z titulu svojho náboženstva diskriminovať zákazníkov podľa ich sexuálnej orientácie. „No ani nezodpovedali väčšiu otázku, ktorú tento prípad priniesol: Čo ústava požaduje, keď sa určité zákazy diskriminácie dostávajú do konfliktu s nábožensky usmerňovanými príkazmi svedomia na strane podnikateľov?“ Podľa neho sa zo zdôvodnenia rozhodnutia môže zdať, že jediným problémom na strane coloradskej komisie bola iba jej zjavná nevraživosť k náboženstvu.

Profesor George súdu tiež vyčíta, že sa nevyrovnal s otázkou ochrany slobody prejavu. Cukrár je totiž dizajnér výrobkov na zákazku a jeho výrobky sú aj umeleckým výtvorom. Štát ho teda v súlade s prvým dodatkom ústavy nesmie nútiť do umeleckého vyjadrenia, s ktorým má morálny problém.

Rod Dreher: Najvyšší súd protikresťanským aktivistom v podstate odkázal: nabudúce buďte opatrnejší, nevyjadrujte sa tak nepriateľsky voči náboženstvu a dostanete, čo chcete. Zdieľať

Porušila teda coloradská komisia Phillipsovo právo iba preto, že svoje rozhodnutie zdôvodnila zjavným nepriateľstvom k náboženstvu? Rod Dreher z The American Conservative a autor knihy Benediktova voľba súhlasí s takýmto vysvetlením a rozhodnutie okomentoval slovami, že v podstate znamená „odkaz pre protikresťanských aktivistov: nabudúce buďte opatrnejší a dostanete, čo chcete“.

Hadley Arkes v časopise First Things spochybnil tézu o liberálnej neutralite, ktorú nastolil sudca Kennedy. Liberalizmus totiž dnes nie je iba modelom spravovania štátu (ako bol niekedy zamýšľaný), ale vďaka vlastným presvedčeniam o „dobre“ je aj ideológiou. Jeho viera v dobro homosexuálnych manželstiev (a v iné podobné dobrá) sa nutne dostáva do sporu s náboženskou slobodou a „liberálna neutralita“ tým prestala existovať.

Otázka, či rozhodnutie Najvyššieho súdu naozaj vytvorilo precedens, ktorým sa budú riadiť nižšie súdy, sa dá overiť na tematicky podobných príkladoch. Rod Dreher už taký aj priniesol, keď upozornil na prípad firmy Brush & Nib dvoch mladých kaligrafiek z Arizony, ktoré z náboženských dôvodov odmietli vytvoriť pozvánku na homosexuálnu svadbu. Odvolací súd v Arizone 7. júna (teda tri dni po vynesení výroku Najvyššieho súdu USA vo veci Masterpiece Cakeshop) zamietol ich sťažnosť a potvrdil smernice mesta Phoenix, že takú pozvánku musia vytvoriť. V rozhodnutí pritom nepoužil vyslovene protináboženské vyjadrenia.

Arizonské kaligrafky Joanna Duková a Breanna Koskiová. Foto: brushandnib.com

Arizonský súd vyriekol: „Tento prípad hovorí o celkovom odmietnutí služby LGBTQ komunite a nie je výzvou pre prvý dodatok ústavy v zmysle špecifického posolstva žiadaného špecifickým zákazníkom.“ Dreher oponuje, že dvojica kaligrafiek sa riadi politikou, podľa ktorej odmieta tvoriť diela zahŕňajúce rasizmus, podnecujúce k násiliu a týkajúce sa manželstva odlišného od toho, ktoré tvorí jeden muž a jedna žena – čiže aj rasisti či fundamentalistickí mormóni a iní polygamisti vyjdú pri tejto firme naprázdno.

Ak sa rozhodnutia amerických súdov nezmenia, kresťanskí podnikatelia v USA sa vôbec nebudú môcť venovať istému druhu služieb. Zdieľať

Dreher pripomína, že arizonský súd sa vo svojom rozhodnutí dokonca odvoláva na zdôvodnenie Najvyššieho súdu vo veci Masterpiece Cakeshop a cituje z neho. Konkrétne ide o vyjadrenie sudkyne Eleny Kaganovej, pochádzajúceho z jej názoru pripojeného ku Kennedyho zdôvodneniu: „Ako tento súd dlhodobo tvrdí a dnes potvrdzuje, predajca nemôže obísť zákon o verejných službách tak, že jeho náboženstvo neschvaľuje predaj produktu nejakej skupine zákazníkov, či už sa definujú podľa sexuálnej orientácie, rasy, pohlavia, alebo iných chránených znakov. Predajca si môže zvoliť produkt, ktorý predáva, ale nie zákazníkov, ktorým slúži – bez ohľadu na príčinu.“

Podobne ako pri Jackovi Phillipsovi však problém nie je v tom, že by predajca odmietal zákazníka. Jack Phillips ponúkol Craigovi a Mullinsovi iné svoje výrobky. Podobne aj arizonské kaligrafky pokojne mohli pre homosexuálov vytvoriť pozvánku na udalosť napr. oslavy narodenín. Problém je v žiadanom špecifickom výrobku týkajúcom sa homosexuálnej svadby a v tom, že štát predajcu núti, aby sa na nej proti svojej vôli podieľal.

Ak sa rozhodnutia amerických súdov nezmenia, kresťanskí podnikatelia v USA sa vôbec nebudú môcť venovať istému druhu služieb. To, či Kennedyho rozhodnutie v tejto veci predurčilo nejakú zmenu, je teda skôr otázne.

Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!