Spoločnosť 30. máj 2018

Posledná bašta pro-life na Britských ostrovoch

Lukáš Krivošík
Lukáš Krivošík
Severné Írsko si v kultúrno-etických otázkach udržiava pozoruhodne konzervatívny profil. Obháji ho aj do budúcnosti?
Severné Írsko si v kultúrno-etických otázkach udržiava pozoruhodne konzervatívny profil. Obháji ho aj do budúcnosti?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Krivošík

Posledná bašta pro-life na Britských ostrovoch
Ian Paisley (1926 – 2014), dlhoročný líder Demokratickej unionistickej strany na archívnej snímke z roku 1999. Konzervatívna spoločenská atmosféra v Severnom Írsku je aj dedičstvom tohto kontroverzného politika a protestantského duchovného. FOTO: TASR/AP

Medzi osobnosti, ktoré gratulovali Írom k legalizácii potratov, sa zaradila aj britská premiérka Theresa Mayová. „Včerajšie referendum bolo pôsobivou ukážkou demokracie, prinášajúc jasný a nedvojzmyselný výsledok,“ napísala v nedeľu ráno na Twitteri.

Dve tretiny občanov Írskej republiky hlasovali za zrušenie zákazu interrupcií. Krajina sa tak čoskoro zaradí k väčšine európskych štátov vrátane Slovenska, kde je umelé ukončenie tehotenstva prinajmenšom v prvých týždňoch a mesiacoch jeho trvania legálne.

Hoci britská premiérka Írom zablahoželala k rozhodnutiu, súčasťou jej vlastnej krajiny je jedno z posledných miest v Európe, kde zákon chráni ľudský život od počatia: Severné Írsko.

Ďalší na rade?

Napriek tomu, že ide o súčasť Spojeného kráľovstva, britský potratový zákon z roku 1967 sa na Severné Írsko nevzťahuje. A tak kým v Škótsku, Anglicku a Walese možno legálne ukončiť tehotenstvo do 24. týždňa, v Severnom Írsku je to možné len v prípadoch, keď je ohrozený život a zdravie ženy.

Teraz sa to môže zmeniť. Už v pondelok stovky demonštrantov kričali „Sever je ďalší na rade“ počas zhromaždenia „za slobodu voľby“ v Belfaste. Úspech referenda v Írskej republike je vetrom do plachiet všetkých tých, ktorí chcú legalizovať potraty aj v Severnom Írsku.  

Volajú po tom politici opozičnej britskej Labouristickej strany. A podobné hlasy zazneli už aj v radoch Konzervatívnej strany Theresy Mayovej.

V prospech jednotnej (rozumej: liberálnej) úpravy potratov na celom ostrove sa vyslovila aj Mary Lou McDonaldová, líderka Sinn Féin, národno-ľavicovej strany, aktívnej v Írskej republike i v Severnom Írsku.

Zdravotníctvo a trestné právo patria k oblastiam, ktoré Londýn preniesol na Severné Írsko. Theresa Mayová už vyhlásila, že bude túto autonómiu rešpektovať. Záležitosť sa má rozhodnúť lokálne. Je vecou 1,8 milióna severoírskych obyvateľov.

Britská premiérka má zvláštny dôvod pre svoju blahosklonnosť voči rozhodnutiu miestnych orgánov. Vo vlaňajších voľbách do 650-miestnej Dolnej snemovne, získali britskí konzervatívci len 318 poslaneckých miest. Aby Theresa Mayová vôbec mala za sebou v britskom parlamente tesnú väčšinu, uzavrela dohodu o podpore so severoírskou Demokratickou unionistickou stranou (DUP), ktorá jej dodala svojich desať poslancov.  

Nejde o koaličného partnera v pravom zmysle slova. Napriek tomu si DUP premiérka Mayová nebude chcieť pohnevať.

Bezprecedentný zjav

Demokratická unionistická strana je zaujímavý politologický úkaz. Ide vlastne o stranu severoírskych protestantov, ktorí si želajú pokračovanie únie s Veľkou Britániou a tradične sa vymedzujú voči snahe írskych republikánov zjednotiť celý ostrov pod vládou v Dubline.

DUP založil v roku 1971 vysoko kontroverzný protestantský duchovný a politik Ian Paisley (1926 – 2014). Viedol ju až do roku 2008.

O Paisleyho osobnosti asi najlepšie vypovedá incident z roku 1988. Sedel vtedy ako poslanec v Európskom parlamente. Ján Pavol II. mal pred europoslancami vystúpiť s prejavom. Sotva začal, Paisley sa rozkričal, že pápež je antikrist. Strhla sa potýčka, pri ktorej pomáhal severoírskeho neokrôchanca vyviesť zo sály aj Otto von Habsburg, vtedy europoslanec za bavorskú CSU.

V severoírskom konflikte patrila DUP a osobitne Paisley k tým neústupným, s ktorými bolo na protestantskej strane „ťažké sa dohodnúť“. Na sklonku života však akceptoval mierový proces.

DUP má v 90-člennom severoírskom parlamente 27 poslaneckých miest. Rovnako ako Sinn Féinn. Ide o dve najsilnejšie frakcie. V londýnskej Dolnej snemovni má DUP už spomenutých 10 poslancov z 18 kresiel, ktoré prináležia Severnému Írsku.

Potraty sa rozhodnú v Belfaste

DUP zastáva konzervatívne postoje v kultúrno-etických otázkach. Odmieta legalizáciu potratov a sabotuje všetky snahy zaviesť v Severnom Írsku manželstvá osôb rovnakého pohlavia (aj keď registrované partnerstvá tu fungujú od roku 2005).  

Slovami jedného dopisovateľa denníka New York Times, je to „reakčná strana tvrdej línie, oddaná nielen únii medzi Britániou a Severným Írskom, ale tiež spoločenskému konzervativizmu, ktorý priamo protirečí modernizácii, akou prešla Konzervatívna strana počas uplynulých 15 rokov“.    

Problém je, že severoírska verejnosť väčšinovo podporuje tak potraty ako aj manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Ich presadenie môže byť len otázka času.

Politika väčšinou nasleduje zmeny v kultúre a verejnej mienke. Navyše ženy, ktoré si potrat želajú podstúpiť, môžu proste vycestovať do Anglicka a v blízkej budúcnosti aj do Írska.

Avšak zatiaľ pôsobí DUP neoblomne. Jej líderka Arlene Fosterová už vyhlásila, že írske referendum nemá žiadny vplyv na právo v Severnom Írsku a celá tematika patrí k preneseným právomociam, o ktorých má rozhodovať severoírsky parlament. Je to jasný signál tak voči Dublinu ako aj Londýnu. V britskom parlamente už bola ohlásená iniciatíva v radoch labouristov, ktorá sa pokúsi zarovnať liberálnu potratovú legislatívu na celom území Spojeného kráľovstva.  

Na DUP visí parlamentná väčšina Theresy Mayovej. To znamená, že britská premiérka s podporou severoírskych protestantov nebude hazardovať. O to viac sa pokúsi túto krehkú dohodu rozvrátiť labouristická opozícia, ktorá Mayovej prirodzene ide po krku a tvrdí, že premiérka by teraz mala ukázať oddanosť svojmu proklamovanému feministickému presvedčeniu.

Potraty tak opozícii môžu poslúžiť ako politická páka na zvrhnutie vlády Theresy Mayovej.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0