#allforjan | V práci, ktorú už nestihol dokončiť zavraždený novinár Ján Kuciak, pokračuje medzinárodný investigatívny tím. Do projektu sa zapojili Aktuality.sk, denník Sme, Denník N, Nový Čas, Hospodárske noviny, denník Postoj, týždenník TREND, televízia Markíza, televízia Joj, Aliancia Fair-play, Český rozhlas, švajčiarsky Blick, poľský Onet a nemecký Die Welt. Tento článok vznikol vďaka spolupráci viacerých redakcií.

Taliansky podnikateľ Antonino Vadala, o ktorom písal posledný článok zavraždený novinár Ján Kuciak, nedávno odletel do Talianska. Slovensko ho tam vydalo na žiadosť talianskej prokuratúry, podľa ktorej je podozrivý z kontaktov na taliansku mafiu ´ndranghetu a z pašovania drog. Aj na Slovensku však už čelí obžalobe – za pokus o podvod s dotáciami. Slovenská polícia a prokuratúra začala v súvislosti s ním vyšetrovať viacero podozrení, rozhýbala sa však až po Kuciakovom článku.

NAKA: Zločin s vysokou mierou spoločenskej nebezpečnosti

A. Vadala na Slovensku robil biznis aj s Albáncami macedónskeho pôvodu. Aj oni, rovnako ako Talian, podnikajú v agrosektore a poberali dotácie aj vratky DPH. Podobne ako A. Vadala mali problémy pre údajné podvodné konanie. Čo sa však pôvodne polícii zdalo ako jasný karuselový podvod s DPH, neskôr uzavrela tak, že skutok nebol trestným činom. Postoj a TREND sa pokúsili podrobne zmapovať ich biznis.

Vadalovým obchodným partnerom bol v minulosti aj Seat Aličauši. Fungovali spolu v obchode s dobytkom vyvážaným do Turecka. O Macedónca sa pred asi dvomi rokmi zaujímala finančná jednotka Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Spolu s ďalšími albánskymi a slovenskými podnikateľmi mali podľa NAKA najneskôr od septembra 2012 „páchať ekonomickú trestnú činnosť daňového charakteru tým, že za účelom vytvorenia zdania reálneho podnikania zapojili do reťazového podvodu viacero firiem“.

Podvody sa mali udiať pri výstavbe agroturistického zariadenia Motel Agro Rátka. Alicaušiho firma Agro Rátka si okrem iného vypýtala v roku 2012 vratku okolo 120-tisíc eur za stavebné práce. Lučenecký stavebník, ktorý ich mal poskytnúť, však tvrdil, že nezabezpečoval materiál ani ľudí a „fakturácia prebehla cez jeho firmu len dokladovo.“ Firma vtedy nemala žiadnych zamestnancov. Ako zhotoviteľ stavby bol pritom uvedený aj v zmluve s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, vďaka ktorej dostala Agro Rátka eurofondy na motel.

Pri budovaní motelu tiež malo podľa vyšetrovania dôjsť „k bezdôvodnému navýšeniu ceny mramoru“. Z Talianska ho mali nakúpiť za cenu 22 eur za meter štvorcový, ale lučeneckému stavebníkovi ho papierovo predali drahšie o 153 eur na meter štvorcový. „Išlo o účelový obchod,“ napísal vyšetrovateľ. Zámerom transakcie bolo podľa neho opäť pripraviť štát o dane.

„Doteraz vykonaným preverovaním bolo preukázané, že podozriví naplnili skutkovú podstatu zločinu. Činnosť menovaných možno charakterizovať ako cieľavedome zameranú na finančné obohatenie, spáchaním zločinu ekonomického charakteru s vysokou mierou spoločenskej nebezpečnosti.“ Zdieľať

O takmer 40-tisíc eur mal ďalej štát podľa NAKA prísť pri nadmerných odpočtoch DPH, ktoré dokladovali pri stavbe motela faktúrami od fiktívnych firiem. Tie boli nekontaktné, nesídlili na uvedených adresách. Polícia dokonca zistila, že jeden z uvedených konateľov firmy bol vymyslený, rodné číslo neexistovalo.

NAKA celkovo len za tri mesiace roku 2012 zdokumentovala u týchto firiem podvody na DPH za spolu 170-tisíc eur. Prípad nevyšetrovala ďalej sama, ale podnet na trestné stíhanie odstúpila na políciu v Banskej Bystrici, keďže NAKA sa zaoberá až omnoho väčšími sumami, ktoré presahujú 6,6 milióna eur. K podaniu pripojila aj dôkazy, ktoré podľa nej jednoznačne preukazovali trestnú činnosť.

„Doteraz vykonaným preverovaním bolo preukázané, že podozriví naplnili skutkovú podstatu zločinu. Činnosť menovaných možno charakterizovať ako cieľavedome zameranú na finančné obohatenie, spáchaním zločinu ekonomického charakteru s vysokou mierou spoločenskej nebezpečnosti,“ uviedla agentúra v podnete, ktorý má TREND a Postoj k dispozícii.

A ako s tým naložili v Banskej Bystrici? Podľa stanoviska policajného hovorcu trestné stíhanie zastavil prokurátor, lebo skutok nebol trestným činom.

Známosti na polícii?

S. Aličauši na mailom zaslané otázky neodpovedal. V minulosti uviedol, že nevie o žiadnom trestnom konaní a nikdy sa ničoho nezákonného nedopustil. Už raz ale musel za rok 2011 doplatiť DPH vo výške 80-tisíc eur, keďže mu daniari neuznali takmer polmiliónovú platbu.

Agro Rátku vlastnil okrem S. Aličaušiho aj Rami Kukuli. Spolu s Erenom Kukulim bol medzi podnikateľmi, ktorých NAKA označila ako členov Aličaušiho organizovanej skupiny, podozrivej z karuselového podvodu.

Kukuliovci sú vplyvná albánska rodina, ktorá sa usadila v Leviciach. Odtiaľ pochádza aj terajší šéf finančnej polície NAKA Bernard Slobodník. Krátko pred tým, ako sa agentúra v roku 2016 zamerala na podnikanie Albáncov, sa na internete objavil anonymný spis, ktorý opisoval jeho prepojenie na Kukuliovcov. Elitný policajt priznáva, že sa s nimi pozná, lebo žije rovnako v Leviciach, bližšie kontakty však popiera. Odvoláva sa na to, že ich nepotvrdila ani inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá ho preverovala.

Čudné prevody s A. Vadalom

Policajné dokumenty, ktoré má redakcia k dispozícii, dokazujú, že polícia vie o obchodoch medzi A. Vadalom a Albáncami a niektoré považovala za podozrivé. Finančná spravodajská jednotka NAKA si všimla napríklad neobvyklé obchodné transakcie medzi firmami. Tie banky sledujú kvôli praniu špinavých peňazí a môžu byť tiež signálom, že dochádza k podvodom s DPH. Ak ich podnikatelia vedia vierohodne vysvetliť, nemusia byť protizákonné.

A. Vadala na Slovensku obchodoval najmä cez firmu AV Real, z pavúka osôb a ďalších obchodných spoločností, ktorý nakreslila NAKA, vyplýva spojenie aj na Husnirizu Kukuliho. Z účtu AV Real odišla napríklad v roku 2011 platba vo výške niekoľko desaťtisíc eur H. Kukulimu. Disponentkou jedného z účtov AV Real bola okrem Taliana aj bývalá spolupracovníčka expremiéra Roberta Fica Mária Trošková.

V analýze NAKA sa ďalej opisuje napríklad tok peňazí cez jednu lučeneckú firmu ešte v roku 2010. Firma mala kontakty s AV Real a na účet Diturie-S, ktorým v tom čase disponoval Seat Aličauši, previedla 250-tisíc eur. V ten istý deň odišla z účtu Diturie podobná suma do Turecka.

PPA preukázala pokus o podvod

Najvýnosnejšou aktivitou, ktorou sa firmy macedónskych Albáncov na Slovensku zaoberali, boli agrodotácie od Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Najmä pre firmy Krempos, Agro Rátka a Agro Rátka - S.

Vo všetkých troch firmách v rozličných obdobiach pôsobili tak S. Aličauši, ako aj rodina Kukuliovcov, väčšinou v tom istom čase. Za posledných osem rokov čerpali tieto tri firmy spolu agrodotácie za vyše dvadsať miliónov eur. Viackrát išlo o problémové dotácie.

Albánski podnikatelia opakovane nadhodnocovali svoje žiadosti. Kontroly na mieste napríklad ukázali, že nesedel deklarovaný počet zvierat, na ktoré žiadali podporu, alebo bola nadnesená výmera pôdy, či došlo k porušeniu pravidiel nakladania s pôdou. Ilustračná foto – Profimedia.sk

Z dokumentov, ktoré získal portál Aktuality.sk, je zrejmé, ako PPA v niektorých prípadoch konštatovala, že podnikatelia cez firmy opakovane nadhodnocovali svoje žiadosti. Kontroly na mieste napríklad ukázali, že nesedel deklarovaný počet zvierat, na ktoré žiadali podporu, alebo bola nadnesená výmera pôdy, či došlo k porušeniu pravidiel nakladania s pôdou. 

Doterajšia prax pri konštatovaní pokusov o podvod je taká, že hoci si PPA interne takéto žiadosti vyhodnotila ako pokus o podvod, tomu, kto sa oň pokúšal, nič nehrozilo. Prinajhoršom peniaze nedostal, prípadne sa mu z nich strhla sankcia. Agentúra totiž polícii ani prokuratúre podozrenie na podvod neposúvala, podvodníci teda nič neriskovali. 

Minulý týždeň došlo v tejto praxi k prvej výnimke, najmä vďaka aktivite prokurátora, ktorý podal na Antonina Vadalu obžalobu pre pokus zločinu poškodzovania finančných záujmov EÚ a pre pokus zločinu subvenčného podvodu. V prípade albánskej skupiny stojí za pozornosť, že sa napokon dostali aj k tým dotáciám, ktoré im PPA vyplatiť odmietla. A to vďaka rozhodnutiu ministerstva, na ktoré sa následne obrátili.

Prokuratúra skupinu nevidí

No podozrenia pri agrodotáciách albánskej skupiny sa nekončia pri priamych platbách. Pozornosť púta najmä firma Krempos, niekdajší socialistický obor v chove hovädzieho dobytka. 

Albánski podnikatelia ju kúpili už v zdecimovanom stave. A ani oni jej riadny biznis nenaštartovali. Firma mala za posledných osem rokov tržby len okolo stotisíc eur ročne. No jej celkové výnosy boli desaťkrát vyššie, a to vďaka dotáciám od štátnej Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Firma pritom nečerpala len priame platby, teda nárokovateľnú podporu pre agropodnikateľov, ale aj projektové podpory, teda peniaze určené na zvýšenie konkurencieschopnosti firmy v rámci špeciálnych projektov. Za uplynulých desať rokov dostala firma dotáciu takmer každý rok, sumárne približne tri milióny eur. Najväčšiu dotáciu, vyše 600-tisíc eur, dostala v roku 2013.

Firma teda opakovane čerpala špeciálnu podporu určenú na svoj rozvoj, pričom tá bola oveľa vyššia ako jej tržby za rovnaké obdobie. Navyše, napriek špeciálnym dotáciám areál poľnohospodárskych družstiev patriacich firme výrazne spustol, keďže sa na nich takmer žiadny agrobiznis nekonal. Krempos sa tejto časti biznisu napokon zbavil.

Prechmaty Vadalovcov sa dlho neposudzovali  ako aktivity organizovanej skupiny, ale ako individuálne skutky. Generálny prokurátor Jaroslav Čižnár skonštatoval, že takýto prístup bol  veľkým zlyhaním miestnej prokuratúry. Zdieľať

Pri mapovaní aktivít tejto albánskej skupiny získali redakcie viacero potvrdení o tom, že sa o ňu dlhodobo zaujíma slovenská polícia a aj spravodajské orgány a ich činnosť je podrobne zmapovaná, vrátane kontaktov, ktoré udržujú. 

No podobne to bolo aj s talianskou skupinou Vadalu. Problém bol, že jej prechmaty neposudzovali orgány činné v trestnom konaní ako aktivity organizovanej skupiny, ale ako individuálne skutky. Generálny prokurátor Jaroslav Čižnár v tejto súvislosti na tlačovej besede skonštatoval, že takýto prístup bol v prípade pôsobenia talianskej skupiny veľkým zlyhaním miestnej prokuratúry.

Nebezpečné známosti

Pri mapovaní toho, s kým majú Albánci na Slovensku kontakty, vyskakuje jedno zaujímavé meno. Sami Muslija. Bydlisko má v bratislavskom bytovom dome, ktorý vlastní rodina Kukuli v centre mesta.

Dom pôvodne patril mestu, ktoré oň prišlo v reštitúcii a od nového majiteľa ho získali Kukuliovci, ktorí si ho viac ráz previedli na rozličné spriaznené firmy. Reštitúcia však bola sporná a mesto, ktoré sa oň súdilo, malo na svojej strane aj rozhodnutie Najvyššieho súdu. No mesto sa napokon boja o budovu vzdalo. Posledný krok urobil vtedajší riaditeľ magistrátu Viktor Stromček, dnes generálneho manažéra strany Smer-SD, ktorý predkladal návrh na zastupiteľstvo, ktorým sa nároku na budovu mesto definitívne vzdalo.

Musliho príbuzný bol priamo konateľom v jednej z firiem Kukuliovcov a trvalý pobyt si písal na budovu vo vlastníctve ich firmy.

S. Muslija svoju biznis kariéru na Slovensku i v Česku pred rokmi začal tak, že pôsobil vo firme s Nedžmedinom Zekom považovaným za drogového dílera prvej európskej ligy. V Bratislave s ním mal firmu zameranú na taliansku módu. Zeka bol zadržaný v Prahe. Priamo zo súdnej siene ho však oslobodili ozbrojení albánsky hovoriaci muži. Pátranie po ňom bolo neúspešné. Nenašlo ho ani slovenské komando, ktoré kvôli nemu prepadlo Musliuovu firmu.

Meno Sami Muslija sa nachádza v záznamoch juhoslovanskej tajnej služby, kde sa spomína jeho kriminálna minulosť. Zverejnil ich chorvátsky investigatívny novinár Domagoj Margetic, ktorý dlhodobo mapuje albánsku mafiu, ako expert na balkánsky organizovaný zločin bol pozvaný podať svedectvo pred Európsky parlament či orgány Európskej komisie.

Podľa neho pôsobil tento človek v Kosovskej oslobodzovacej armáde, kde mal na starosti nelegálne finančné operácie na podporu tejto paravojenskej štruktúry. Ten potvrdil jeho totožnosť.

D. Margetic s balkánskym organizovaným zločinom spája aj niektorých slovenských Albáncov. Podľa neho majú blízko ku klanu Osmani, najsilnejšej balkánskej skupiny.

Klan Osmani

Pod vplyvom klanu Osmani má byť aj najväčšie bratislavské kasíno, ktoré sídli v hoteli Crown Plaza. Kasíno prevzala česká firma Banco-Casino. Kosovský Albánec, ktorý ju má pod kontrolou, sa volá Qazim Osmani.

Nemecká tajná služba BND, ktorá už dlho sleduje mužov biznis i rodinu, odhaduje jeho majetok na štyristo miliónov eur. Pre porovnanie, to je majetok na úrovni, aký sa pripisuje spoločníkom Penty či J&T.

On a jeho príbuzní dlhodobo pôsobia v krajinách bývalej Juhoslávie, Nemecku, Česku i na Slovensku. Priateľmi sa necháva volať Félix – Šťastlivec.

Podľa medzinárodnej asociácie investigatívcov OCCRP je Osmani skutočným majiteľom českej firmy Banco-Casino, ktorá okrem viacerých českých kasín od roku 2014 kontroluje aj spomínané slovenské kasíno.

Qazim Osmani, zvaný Félix, sa prechádza po bratislavskom kasíne v Crown Plaza v máji 2015 v čase jeho rekonštrukcie. Oficiálne jeho vlastníkom nie je, podľa združenia investigatívcov OCCRP však kontroluje jeho českú materskú firmu Banco Casino. Foto – facebookový profil Qazima Osmaniho

Hazardné hry sú však len jednou z mnohých aktivít Osmaniovcov. Nemecká tajná služba v reporte o nich spomína: „Osmaniho klan je organizovaná skupina, ktorá je aktívna aj v transfere kokaínu a z výnosov financuje nákup zbraní pre Kosovskú oslobodzovaciu armádu,“ citovalo nemeckú správu medzinárodné investigatívne združenie novinárov OCCRP. Klan bol v Nemecku vyšetrovaný v súvislosti s podvodmi, praním špinavých peňazí, vydieraním a násilím. To, čo sa nazýva Osmaniho klan, je štruktúra zložená z desiatok podskupín, ktoré sú vzájomne personálne prepojené a pôsobia vo viacerých krajinách Európy.

„Keď boli bratia Osmaniovci stíhaní v Nemecku, museli sa stiahnuť do strednej Európy vrátane Slovenska. Tu nadviazali na veľmi silný vzťah s rodinou Kukuli. Zápis o nich som našiel aj v záznamoch nemeckej tajnej služby BND, ktorá monitorovala fungovanie Osmaniovcov,“ povedal v rozhovore investigatívny chorvátsky novinár D. Margetic.

Priamo v Česku boli Kukuliovci vo firmách s človekom s priezviskom Osmani, ten istý človek v inej firme vystupoval s poturečteným priezviskom Osmanoglu.

Nie je však známe, že by niektorý z Kukuliovcov bol na Slovensku vyšetrovaný v súvislosti s mafiou. Spomínaní podnikatelia však neodpovedali na zaslané otázky k Margeticovým tvrdeniam a k tomu, či poznajú klan Osmaniovcov. So žiadosťou o reakciu ich kontaktovali viaceré redakcie.

H. Kukuli neodpovedal ani pri príprave prvého článku o aktivitách Albáncov, ktorý publikoval TREND a Postoj. Potom poslal list, v ktorom avizoval žalobu a trestné oznámenie. Písal v ňom, že bol v zahraničí. Akékoľvek spájanie s balkánskym organizovaným zločinom odmietol. „Články sú postavené na konštrukcii príbehu, kde fakty z obchodného registra, z katastrálneho úradu a podobne sú spájané s nezmyslami a výmyslami,“ uviedol H. Kukuli.

Redakcie opakovane oslovili rodinu Kukuliovcov aj Samiho Musliju s konkrétnymi otázkami s cieľom získať ich reakciu na uvedené informácie. Oslovení možnosť reagovať nevyužili. Osoby spomínané v článku neboli v SR podľa informácií redakcií odsúdené za žiadny trestný čin.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo