KULTUREVUE: Svetové dni mládeže ponúknu film o peruánskej hrdinke 2. svetovej vojny

Do októbra 2004 bolo jej meno celkom neznáme. Dovtedy bola v štatistikách vedená ako jedna z miliónov obetí, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Magdalena Truel Larrabure.

Život Magdaleny Truel bol v Peru dlho jednou veľkou neznámou. Jej príbeh odhalil až peruánsky žurnalista Hugo Coya, ktorý navštívil koncentračný tábor Auschwitz Birkenau. V rozhovore pre noviny The Canadia Jewish News uviedol, že si sám nevedel predstaviť spojitosť medzi touto temnou kapitolou európskej histórie a jeho rodným Peru. Ako ďalej pokračuje, potom, ako zadal do počítača vyhľadávanie, výsledok ho prekvapil. Dvadsaťdva Peruáncov. Iba jeden z nich nebol Žid. Magdalena Truel, peruánska dcéra francúzskeho prisťahovaleckého páru.

Kniha, ktorá podnietila vznik dokumentu

Coya sa po týchto zisteniach rozhodol nájsť viac o krajanoch, ktorí zahynuli v táboroch smrti. Nasledujúcich päť rokov sa venoval hľadaniu nových informácií a zbieraniu svedeckých výpovedí. Svoje zistenia uverejnil v knihe s názvom Final Station (Konečná zastávka). Vďaka jeho výskumu sa kniha stala podkladom pre vznik dokumentárneho filmu režiséra Luisa Enriqueho Camu s názvom „Madeleine Truelová, peruánska hrdinka Druhej svetovej vojny“.

Mohla odísť, no rozhodla sa pomáhať

Magdalena Truel v roku 1924 odcestovala do Paríža, aby mohla študovať v Sorbonne. Nacisti v roku 1940 napadli Francúzsko. Po tom, ako ju na chodníku v Paríži zrazil nacistický tank, prišla o nohu. Ako uvádza Coya v rozhovore pre The Canadia Jewish News, počas svojej rehabilitácie bola svedkom brutality proti jej priateľom a židovským susedom.

Možno práve toto bol moment, ktorý rozhodol o tom, že sa ako peruánska rodáčka rozhodla pomáhať vo francúzskom odboji „Résistance“. Pomáhala falšovať dokumenty a tým sa jej podarilo či už priamo alebo nepriamo zachrániť desiatky Židov pred smrťou.

Ako občianka Peru a Francúzska mohla odísť, no rozhodla sa zotrvať. V roku 1944 ju chytili a mučili. Nikdy nič nepriznala. Hovorí sa, že jej odpoveď na nacistické mučenie bolo: „Budem sa zodpovedať iba Bohu.“ Na začiatku roku 1945 bola deportovaná do koncentračného tábora Sachsenhausen. Dňa 3. mája 1945 - štyri dni pred nemeckou kapituláciou - zomrela. Predtým, ako bola pochovaná, jej spoluväzni dali okolo zápästia židovský náramok a kyticu červených muškátov, ktoré mali symbolizovať farby vlajky Peru.

Život, ktorý si zaslúži poctu

Hoci v Peru bol donedávna životný odkaz Magdaleny Truel neznámy, vo Francúzsku ju poznajú ako bojovníčku odboru „Resistance“. Jej meno je vyryté na pamätníku na pamiatku francúzskych občanov, ktorí boli deportovaní počas vojny. Nachádza sa v prednej časti katedrály Notre Dame. Ľahostajnosť Peru voči Magdalene Truel Coyu hnevá: „Zaslúži si pomník. Prečo je pochovaná ako obyčajná štatistika v nejakom ďalekom archíve?“ uviedol v rozhovore pre The Canadia Jewish News.

Prezentácia filmu na Svetových dňoch mládeže možno nezabezpečí, aby na jej počesť postavili pomník. Isté je, že sa o jej odhodlaní pomáhať ľuďom aj napriek hrozbe smrti dozvedia ľudia. Mladí ľudia z celého sveta.

Alena Belanová
Autorka je spolupracovníčka Postoy.sk

Dokument možno vidieť tu:

Zdroj informácií: raoulwallenberg.net, cjnews.com, ntdtv.org.
Foto: www.raoulwallenberg.net

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo