Aká je cena ľudského života a ľudskej slobody? Dobre to vidno na biblickom príbehu o Jozefovi Egyptskom. Keďže bratia chceli Jozefa zabiť, Júdov návrh predať ho sa ponúkal ako menšie zlo. Do hry vstúpili peniaze.
V tom čase bola cena za otroka 20 šekelov striebra. Jozefovi bratia boli slušní obchodníci, trhovú cenu nijako nenavyšovali. V neskoršom období cena otroka stúpla na 30 šekelov. Treba ešte dodať, že vtedy sa cena zlata a striebra veľmi nelíšili: africký kontinent bol na zlato bohatý. Vo svetle uvedených historicko-ekonomických faktov môžeme lepšie porozumieť aj dávnej legende, ktorú skúsime prerozprávať v nasledujúcich riadkoch.
Legenda
Jozefa predali bratia za 20 šekelov striebra... a potom, o 22 rokov za ne – od neho! – kúpili faraónovo obilie. Nebudeme sa zdržovať tým, ako im peniaze vrátil, a ešte ich obdaroval – to nájdeme v knihe Genezis. No legenda k biblickému rozprávaniu pridáva, že keď Jozef zomrel, ostatní bratia za tých pôvodných 20 šekelov kúpili v Sábe masti na jeho zabalzamovanie. Tak sa šekely dostali do Sáby....
O nejaký čas darovala kráľovná zo Sáby 30 šekelov Šalamúnovi...
Uplynul ešte nejaký čas a dostali sa ku kráľovi Arábie – tento, ako jeden z mudrcov nasledujúcich hviezdu do Betlehema – ich daroval Ježiškovi spolu s ďalším zlatom...
Lenže v zhone cestou do Egypta ich Mária stratila, a tak rodina zostala chudobná...
Šekely našiel pastier, ktorý neskôr – oslepený ich jagotom? – stratil zrak... Po 33 rokoch držby peňazí mimo obehu Ježiš pastiera uzdravil a on za to daroval 30 šekelov chrámu...
James Tissot: Rozhovor Jozefa a Judáša.
Ale v chrámovej pokladnici nezostali dlho. Farizeji, ktorí spravovali chrámové peniaze, za tie šekely – čo je vlastne známych 30 strieborných – kúpili Judáša... a po jeho smrti hrnčiarovo pole.
Nezrovnalosti medzi sumami či medzi kovmi, ktoré boli v obehu, a rovnako ďalšie adaptácie pre potreby legendy si netreba príliš všímať, nie je to ekonomická teória. Zmysel legendy je v inom: v uvedomení si paralely medzi zradou Jozefových bratov a Judášovou zradou.
Príbehy o zrade v Starom zákone a v Novom zákone odkazujú na paralelné príbehy o odpustení. Vďaka paralele vystúpi aj odlišnosť situácií: ľútosť Jozefových bratov, ktorá dosahuje odpustenie, a Judášovo zúfalstvo.
A, pravdaže, zaujímavý je aj motív peňazí, štrngotajúcich dejinami, akoby stále tých istých, akoby rovnako, cena utrpenia a cena zrady.