Progresivizmus, nová kamufláž neoliberalizmu

Progresivizmus, nová kamufláž neoliberalizmu

Foto: Koláž Mike Licht/Flickr.com

Na Slovensku mnohí vnímajú progresivizmus ako nádej pre ľavicových voličov a obranu proti populizmu. V prostredí svetovej ľavice sa však vedie aj trochu iná diskusia.

Berlínske vydavateľstvo Suhrkamp vydalo minulý rok zaujímavú knižku s názvom Veľký regres. Medzinárodná rozprava o duchovnej situácii dneška. Ide o zborník esejí sedemnástich autorov, ľavicových intelektuálov, ktorí vo svojich textoch analyzujú globálny nástup populizmu. Niektorí z nich zároveň ponúkajú recepty, ako by na tento vývoj mala reagovať ľavica.

Väčšina autorov sa zhoduje v tom, že príčinou dnešnej krízy demokracie je zlyhanie neoliberalizmu, ktorý bol desaťročia dominujúcou politickou ideológiou, a jeho hegemónii v intelektuálno–politickom priestore podľahla aj ľavica. Čo s tým?

Kto môže za populizmus

Indický filozof a spisovateľ Pankaj Mishra vo svojej eseji píše, že intelektuáli by mali prestať situáciu vykladať prostredníctvom chlácholivých dualít (liberalizmus verzus autoritárstvo) a mali by o demokracii začať premýšľať ako o komplexnej emocionálno-sociálnej konštelácii, ktorá dnes na celom svete stráca stabilitu. „Naša kvantitatívna posadnutosť všetkým, čo sa dá vyčísliť, a teda spočítať a analyzovať, nám príliš dlho zakrývala to, čo sa číslami vyjadriť nedá: ríšu subjektívnych emócií. Politika a intelektuálny život sa na takmer tridsať rokov ocitli vo vleku nábožného uctievania techniky, hrubého domáceho produktu a povrchného prospechárstva. Spoločenstvo podnikavých jednotlivcov dirigované nespochybniteľne racionálnym trhom sa však dnes javí ako nekonečná studnica biedy a zúfalstva, ako semenisko nihilistickej zmluvy proti samotnému poriadku,“ píše Mishra.

Robotníci z rozvrátených a odstrčených komunít sa snažili zachovať si aspoň posledné zvyšky kolektívnej identity. Zdieľať

Anglický novinár a spisovateľ Paul Mason hovorí, že dôvodom, prečo neoliberalizmus natoľko okúzlil intelektuálov a dve generácie ekonómov, bola jeho zdanlivá dokonalosť. Tá sa však ukázala ako falošná: „Neoliberalizmus nahradil niekdajší príbeh o spolupráci a súdržnosti príbehom o jednotlivcoch. Tých potom vnímal ako abstraktných ľudí s abstraktnými právami: ak na pracovných uniformách nosili ceduľky s menom, nebolo to kvôli vyjadreniu ich identity, ale pre väčší komfort zákazníkov či vedúceho. Robotníci z rozvrátených a odstrčených komunít sa snažili zachovať si aspoň posledné zvyšky kolektívnej identity. Lenže hnacou silou tejto identity už nemohla byť utopická vízia socializmu, o ktorej teraz všetci – vrátane socialistických strán – vyhlasovali, že je neuskutočniteľná. A tak títo ľudia začali svoju kolektívnu identitu opierať o to, čo im zostalo: o rodinu, lokálnu príslušnosť, etnický pôvod alebo charakteristický prízvuk.“

Mason vyzýva ľavicu, aby na tento vývoj reagovala novým projektom. Keďže globalizáciu podľa neho nie je možné zastaviť, je nutné zbaviť ju neoliberalizmu. Navrhuje aj konkrétne opatrenia, ktoré by ľavica mala presadzovať.

Mala by sa snažiť o takú hospodársku politiku, ktorá by vrátila pracovné miesta do krajín globálneho Severu, a to bez ohľadu na to, že to v krajinách globálneho Juhu bude znamenať pokles HDP. Tiež by mala pritlačiť na veľké korporácie, aby prijali spoločenské záväzky nielen voči abstraktnému celku občianskej spoločnosti, ale voči konkrétnym komunitám. Kľúčové verejné služby by sa mali vrátiť do rúk štátu, ktorý by mal zabezpečiť, aby boli bezplatné alebo cenovo dostupné.

Ďalej by ľavicoví politici mali tvrdo presadzovať zrušenie systému daňových rajov a finančné prostriedky, ktoré takto získajú, investovať do verejných investícií. Nová ľavica by mala tiež tvrdo žiadať zvýšenie miezd, zníženie závislosti od úverov, stabilizovať dlhové zaťaženie prostredníctvom odpisov, riadenej inflácie a keď bude treba, tak aj kapitálovými reguláciami.

Neoliberalizmus s novým náterom

Najprovokatívnejším textom knihy je esej americkej filozofky Nancy Fraserovej, profesorky na univerzite New School v New Yorku. Kritizuje v ňom ľavicu za to, že podľahla zvodom dnes medzi elitami takého populárneho progresivizmu. Ten je však podľa nej len akousi novou kamuflážou neoliberalizmu. Práve „neoliberálny progresivizmus“ je podľa Fraserovej hlavným dôvodom víťazstva Trumpa v amerických prezidentských voľbách. „Trumpovo víťazstvo nie je iba revoltou proti globálnym financiám. To, čo jeho voliči odmietli, nebol neoliberalizmus sám osebe, ale neoliberalizmus progresívny.“

Ten sa podľa nej opiera o spojenie dvoch silných prúdov: nových sociálnych hnutí (feminizmu, multikulturalizmu, LGBTI) na jednej strane a biznisu založeného na službách (Wall Street, Silicon Valley, Hollywood) na strane druhej. „Ideály ako rozmanitosť, posilnenie práv, ktoré môžu samy osebe slúžiť rôznym cieľom, teraz slúžia iba ako lakovanie poilitiky, ktorá zdecimovala priemyslovú výrobu a pripravila strednú triedu o živobytie, ktoré na ňu bolo naviazané,“ píše Fraserová. Strana, ktorá chcela liberalizovať kapitalistickú ekonomiku, tak podľa nej našla dokonalého spojenca v meritokratickom korporatívnom feminizme, ktorý vyzýval ženy, aby sa „do toho opreli a išli odvážne rozbíjať sklenené stropy“.

Trumpovi voliči odmietli práve túto neoliberálno-progresívnu zmes emancipačných ideálov a smrtiacich foriem financializácie. Zdieľať

Progresívny neoliberalizmus sa v USA rozvinul v posledných troch desaťročiach a za jeho hlavného inžiniera a vlajkonosiča Fraserová označuje prezidenta Billa Clintona. Tvrdí, že to bola práve jeho administratíva, ktorá podporovala progresívne myšlienky a uzavrela manželstvo s Wall Streetom, prenechala americkú ekonomiku spoločnostiam ako Goldman Sachs, deregulovala bankový systém a vyjednala dohody o voľnom obchode, ktoré urýchlili rozpad priemyslu. Výsledkom sú opustené priemyselné zóny, kedysi pevné bašty ľavicovej agendy, dnes hlavná voličská základňa Trumpa.

Trumpovi voliči odmietli práve túto neoliberálno-progresívnu zmes emancipačných ideálov a smrtiacich foriem financializácie. Medzi tými, na ktorých sa v krásnom novom kozmopolitnom svete zabudlo, sú hlavne priemyselní robotníci, ale tiež drobní podnikatelia spoločne s vidieckym obyvateľstvom. „Týmto ľuďom bola do otvorenej rany spôsobenej deindustrializáciou sypaná soľ progresívneho moralizmu, ktorý ich paušálne označoval za kultúrne zaostalých. Trumpovi voliči spolu s globalizáciou zavrhli aj liberálny kozmopolitizmus, ktorý je s ňou úzko prepojený. Pre niektorých (aj keď zďaleka nie všetkých) potom už nebolo ťažké začať za svoje životné podmienky obviňovať farebných, migrantov a moslimov. V ich očiach sa feminizmus a Wall Street spojili v jednej postave – Hillary Clintonovej,“ píše Fraserová.

Hnev Trumpových priaznivcov, ale aj voličov iných populistických politikov je podľa nej legitímny. A správnou odpoveďou ľavice nie je jeho morálne odsúdenie, ale politické uznanie a presmerovanie proti predátorskému finančnému kapitálu.

Či sa tak stane, závisí od toho, či bude ľavicové prostredie schopné sebakritickej analýzy. „Budú musieť opustiť pohodlný, ale zavádzajúci mýtus o tom, že boli porazení hordou úbožiakov (rasistov, mizogýnov, islamofóbov a homofóbov), ktorým pomáhal Vladimír Putin. Budú musieť uznať vlastný podiel viny na tom, že obetovali sociálne zabezpečenie, materiálne istoty a dôstojnosť pracujúcej triedy v prospech nesprávneho pochopenia emancipácie v zmysle meritokracie, rozmanitosti a posilnenia práv,“ uzatvára Fraserová.

Eseje filozofky Fraserovej, ale aj ďalších autorov reagujú najmä na zvolenie Donalda Trumpa a na brexit. Ich analýza zlyhaní ľavice, ktoré pomohli nástupu populizmu, napriek tomu nepôsobí cudzo a odťažito. Z prostého dôvodu. Na cestu slepou uličkou progresivizmu sa vydáva čoraz viac ľavicových intelektuálov, politikov a aktivistov aj na kontinente. Vrátane Slovenska.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo