Dokáže NATO skrotiť svojho člena?

Dokáže NATO skrotiť svojho člena?

22. január 2018. Tureckí vojaci pripravujú tanky na okraji tureckej hraničnej dediny Sugedigi. Foto: TASR/AP – Lefteris Pitarakis.

Turecká agresia v Afrine ohrozuje aj kresťanov.

Turecké tanky, delostrelectvo a letectvo pokračujú pod hlavičkou operácie Olivová ratolesť v útokoch na severosýrsku oblasť Afrin. Ich cieľom sú pozície milícií YPG, čo sú ozbrojené oddiely sýrskych Kurdov. Turci ich kvôli väzbám na tureckú Stranu kurdských pracujúcich (PKK) označujú za teroristickú organizáciu.

Pikantné na celej situácii je, že Turecko ako členský štát NATO útočí na vojenské jednotky, ktoré iný členský štát Aliancie považuje za svojich spojencov. USA milície YPG podporovali zbraňami aj výcvikom a dokonca s nimi počítali ako so súčasťou nových sýrskych pohraničných síl.

Objavili sa tiež informácie, že do tureckej agresie v Afrine sa zapojili aj džihádistické organizácie ako Front an Nusra, sýrska odnož Al-Káidy.

O čo ide Turkom

Je veľmi pravdepodobné, že Turkom ide o viac ako len o vytlačenie YPG z priestoru Afrinu. Chcú eliminovať kurdské autonomistické snahy na severe Sýrie, ktoré vnímajú ako inšpiráciu pre Kurdov na území Turecka. Nasvedčuje tomu aj prejav prezidenta Erdogana pred spolustraníkmi z vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja. Turecký prezident v ňom vyhlásil, že po Afrine pôjdu Turci ďalej na východ. „Krok po kroku až k irackej hranici, aby oblasť vyčistili od teroristickej špiny snažiacej sa obkľúčiť Turecko.“

Na východ od Afrinu sa tiahne takzvané autonómne územie Rojava, alebo Západný Kurdistan. Ide o niekoľkostokilometrový pás územia popri tureckej hranici, ktorý sa rozprestiera od iracko-sýrskych hraníc na západ od rieky Eufrat. Tvoria ho tri kantóny – Jazira, Kobani a Afrin –, na ktorých etnicky dominujú Kurdi. Ale žijú tam aj početné komunity asýrskych kresťanov, Turkménov, sunitských Arabov a jezídov. Vojensky toto územie kontrolujú kurdské milície YPG, s ktorými spolupracujú aj menšie kresťanské milície (Syriacka vojenská rada) a vojenské jednotky niektorých sunitských klanov.

Rojava však nie je kompaktným územím. Práve kantón Afrin s kantónmi Jazíra a Kobani priamo nesusedí a aj kurdské obyvateľstvo tvorí v niektorých oblastiach Rojavy menšinu. Stratégiou Kurdov je kontrolovať celý tento pás územia a posunúť jeho hranice čo najviac k Stredozemnému moru. Dôvodom je snaha o vytvorenie životaschopného celku, ktorý by si dokázal dlhodobo udržať autonómne postavenie. Blízkosť Stredozemného mora je pre Kurdov dôležitá kvôli distribúcii ropy z nálezísk, ktoré sa na území Rojavy nachádzajú. Pred vojnou sa jej tu ťažilo viac ako 300-tisíc barelov denne.

Zdroj: www.mednuce.com

Assadov klan túto oblasť zámerne udržiaval čo najmenej rozvinutú. Neinvestoval do priemyslu ani do moderných zavlažovacích systémov potrebných pre poľnohospodárstvo. Cieľom bolo iniciovať migráciu Kurdov do veľkých miest, kde sa ľahšie arabizovali.

V Rojave už od roku 2016 prebieha pokus o samosprávny model vlády, takzvaný Federálny demokratický systém Rojava. Vojensky aj politicky mu síce dominujú Kurdi, ale do správy regiónu sú zapojené aj ďalšie etnické a náboženské menšiny – kresťania, jezídi aj sunnitskí Arabi. Turecko obviňuje YPG z terorizmu napriek tomu, že vo všetkých oblastiach, ktoré tieto milície dobyli od Islamského štátu, zriadili demokratickú samosprávu. YPG tiež opakovane vyhlásili, že nemajú žiadny záujem o Turecko a chcú pôsobiť len ako obrannné sily Kurdov a iných etník na území Rojavy.

Ohrození sú aj kresťania

Kurdov na severe Sýrie si, samozrejme, netreba idealizovať. Aj oni sledujú najmä svoje vlastné geopolitické záujmy. Faktom však je, že lepší model spravovania územia ako v Rojave dnes v Sýrii neexistuje.

Boli to kurdské milície YPG, ktoré počas občianskej vojny chránili miestnych kresťanov pred Islamským štátom a inými džihádistami a najmä vďaka nim sa táto oblasť stala relatívne bezpečným útočiskom pre tisíce utečencov. Len samotný Afrin ich s minimálnou medzinárodnou pomocou prijal za posledných päť rokov toľko, že počet jeho obyvateľov sa zdvojnásobil.

Toto všetko je tureckým útokom ohrozené.

Ako upozornil aj slovenský europoslanec Branislav Škripek, pri tureckom útoku opäť trpia aj miestni kresťania. Na tlačovej konferencii v Európskom parlamente zverejnil list lídrov kresťanských cirkví v Afrine, v ktorom sa píše: „Mesto Afrin čelí tureckým leteckým útokom. Žiadame o intervenciu a ochranu pred týmito útokmi. Naše životy sú v smrteľnom ohrození. Sami nie sme schopní chrániť seba ani svoje rodiny.“

Turecká agresia v Afrine je zároveň veľkým testom akcieschopnosti Severoatlantickej aliancie. Ak ostatné členské krajiny NATO nedokážu tureckú akciu jednoznačne odsúdiť a Erdogana prinútiť, aby upustil od svojej agresívnej politiky, bude to pre túto organizáciu ďalší ťažký reputačný šrám.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo