KÁZEŇ MILANA HUDAČKA: Cirkev a človek premenené na Boží zámer

Opakovaním aj vznešené veci môžu zovšednieť. Ich výnimočnosť sa potom stráca, až máme pokušenie myslieť si, že sú bezvýznamné. Aj také revolučné zmeny z novembra 1989, udalosti, ktoré posunuli našu spoločnosť kultúrne, spoločensky i politicky vpred, sa skoro po štvrťstoročí zdajú pre mnohých len obyčajnými dňami v kalendári.

Rovnakému tlaku všednosti sú vystavené aj kresťanské hodnoty. Deň krstu, kedy si človek prisvojil Ježiša Krista a včlenil sa do spoločenstva viery, sa po čase stáva jedným z bežných dní. Podobne je veľa tých, ktorí zabúdajú aj na samotné kresťanstvo. S ich ľahostajnosťou odsúva čas všetko do sveta banálnosti.

Iný zjav

Ježiš Kristus ako človek poznal aj tieto zákonitosti. Predchádzal ich modlitbami i mnohorakou službou ľuďom. Pri jednej z modlitbových chvíľ jeho tvár začala žiariť a zmenil sa vzhľad jeho tváre. Apoštoli, ktorí boli prizvanými svedkami Kristovej modlitby, si možno spomenuli, že sa niečo podobné kedysi stalo Mojžišovi počas exodu z Egypta. Po modlitbách, v stánku zjavenia, sa mu rozžiarila tvár a židia boli dojatí počas niekoľkých dni opakovaným úkazom. Poriadky prirodzeného sveta v týchto prípadoch prekryl nadprirodzený svet. Výnimočnosť zjavu zachytí nielen srdce apoštolov, ale aj neskorších čitateľov Biblie.

V udalosti možno nájsť odkaz na to, ako Ježiš odovzdával blízkym nadprirodzené hodnoty v zážitku. Nie je v našich silách uskutočniť podobné premenenie človeka, ale môžeme uvažovať o tom, čo podniknúť, aby sa v ľudských dušiach, pokiaľ možno čo najdlhšie, zdržalo poznané evanjeliové slovo. Práve ono, keď prebýva v nás, tak nás mení.

"Nedá sa len vyjadrovať k veciam, ale je potrebné ľudí aj dojať. Nemožno len kontemplovať pravdu, ale je potrebné spraviť ju účinnou." 

Zdieľať

Španielsky jezuita Pedro Arrupe na Vatikánskom koncile v roku 1965 povedal, že aktuálny život viery si žiada preveriť metódy práce s biblickým slovom. Nie žeby doterajšie spôsoby boli nevhodné, ale kresťan by si mal skôr uvedomiť, že druhým sa nedá opakovane komunikovať len pravda, ale tiež je potrebný život. Nedá sa len pred svetom brániť, ale je potrebné preň aj tvoriť. Nedá sa len vyjadrovať k veciam, ale je potrebné ľudí aj dojať. Nemožno len kontemplovať pravdu, ale je potrebné spraviť ju účinnou. Bežná prax usvedčovať teórie protivníkov dôkazmi Božej existencie už nie je dostatočná. Najvhodnejšou odpoveďou voči ľahostajnosti a nevere je obnova a zakladanie kresťanskej spoločnosti. Kresťanská spoločnosť má preto odmietať tendencie, ktoré ju uzatvárajú do geta, či do izolácie od sveta. Komunitný kresťanský duch má potom najlepšie dispozície reformovať ekonomické a politické štruktúry a chudobným nepochybne ukázať, že je na ich strane.

Premena sa neskončila

Slová P. Arrupeho pomohli koncilovým otcom napísať konštitúciu Gaudium et spes. Dokument sa dobre číta i dnes, pretože nie je v ňom zložitá náuka, ale priblížený život. Aj preto mohol koncil pohnúť premenou Cirkvi z meravej latinskej inštitúcie na komunikatívne svetové spoločenstvo. Veľké premeny, ktoré robí Prozreteľnosť v súčasnosti, nás chcú pripraviť na otvorenosť pre dnešok. Práve ona je predchodkyňou aj osobných premien. Čas alebo okolnosti Božej akcie nie sú nám známe, ako boli neznáme apoštolom. Nasledovanie, ku ktorému svojich poslucháčov vyzval Kristus, však nebolo odvolané. Ak môžeme v niečom napodobňovať biblické postavy už dnes, tak je to modlitba, tichá vernosť a priateľstvo v nasledovaní. Premena je dielom Ducha, ktorý do novej nádoby, v plnosti času, vleje svoj obsah. Moment osobného ponúknutia každého jednotlivca ostáva nezabudnuteľný, lebo sa nedá robiť rutinne. Bohu sa dáva všetko a navždy. Tak ako to urobila v evanjeliu chudobná vdova, dvanásti apoštoli a mnoho svedkov viery v dávnej i v súčasnej Cirkvi. Ich postoje a život ovplyvnili svet, ale premena sa ešte neskončila. Ovplyvňuje ju Božie slovo a život. Aj keď bibliu máme na stole každý deň, Božie slovo sa nám odovzdáva len po dávkach. Naša osobná premena mohla preto už začať. Podržme si naďalej priazeň i otvorenosť pre Boží zámer s nami a Boh, ktorý začal dobré dielo, ho v nás aj úspešne dokončí.  

Milan Hudaček, SJ
Autor je jezuitským kňazom.

Foto: archív S.J. a Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo