Mystikova rada

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Mystikova rada

Rodin, detail. Foto: jacquemart/flickr.com

Počul som príbeh o mladíkovi, ktorý sa chcel stať žiakom slávneho mystika.

Tento mudrc býval v hroboch. Dal adeptovi podmienku: „Choď von a vynadaj sochám.“ On to urobil. „Aká bola odozva?“ zaujímal sa mystik. „Žiadna,“ vzdychol mladík. „Tak teraz choď zasa von a tie sochy odpros!“ Mladík to urobil. „Ako zareagovali?“ opýtal sa učiteľ. „Nijako…“ mykol plecami mladík. „Presne tak. A ja ťa zoberiem za svojho žiaka, keď budeš rovnaký ako tieto sochy. Keď tebou nepohnú ani urážky, ani chvála. Lebo len vtedy sa môžeš niečo naučiť.“

Pripomína mi to príbeh sv. Martina. Vojak Martin bol veliteľ jazdy. Vchádzal so svojimi vojakmi do mesta a tam sa triasol žobrák od zimy, Martin zobral meč, rozťal svoj parádny plášť a polovicu dal žobrákovi, aby sa zahrial. Jeho podriadení si ťukali na čelo. Veliteľ bol na smiech. No ten žobrák bol Kristus. Potom bol Martin biskupom. V rámci misijnej činnosti vyťal posvätné pohanské lesy v Bretónsku, čo bolo, povedzme to slovami dneška, nekorektné.

Vrátilo sa mu to. Nie v Bretónsku, v Bratislave. Dóm je zasvätený práve jemu. V období baroka tu majster Rafael Donner postavil oltár so spomínaným výjavom, kde Martin zaodieva žobráka. V polovici devätnásteho storočia prešiel dóm regotizačnou úpravou a znalci sa zhodli, že Donnerov oltár z roku 1734 je z lacných materiálov, a rozbili ho. Omilostili len sochu svätca, koňa a žobráka. Toto trio, ktoré zažilo päť korunovácií, nakoniec v roku 1865 vyhodili na dlažbu pred kostol.

Svätý Martin mlčal na mraze 47 rokov! Nová generácia videla svet inak, tak ho v roku 1912 opäť vtiahli dovnútra. Svätcom to neotriaslo. Bol si vedomý svojej sily, ceny, služby a odkazu v centre aj na periférii.

Aký postoj k tomu všetkému zaujali kôň a žobrák, vedľajšie postavy príbehu, to sa nevie.

Baroková socha svätého Martina od Georga R. Donnera. Pôvodne bola umiestnená na odstránenom hlavnom barokovom oltári. Neskôr bola premiestnená do exteriéru pred východnú fasádu polygonálneho záveru presbytéria a dnes sa nachádza v južnej lodi. Foto: Dano Veselský/TASR

Milí priatelia, je jasné, že akokoľvek dobrými a statočnými budeme, vždy niekomu ublížime. Je jedno, akí svätí budeme, vždy budeme niekomu prekážať. Je jedno, akí šľachetní budeme, vždy nás niekto vysmeje. To však neznamená, že máme byť zlí, sebeckí a nečinní. Budovanie je cesta. Rúcanie je úpadok. Zostať bokom v zásadných veciach a vravieť, že sa nás to netýka, môžu iba sochy. My by sme tým popreli zmysel svojej existencie. Včera, dnes i v roku 2018!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo