Rast 2018 po slovensky: bohatší a zadlženejší

Rast 2018 po slovensky: bohatší a zadlženejší

Foto – Vincent Brassinne/Flickr.com

Vzostup ekonomiky, ktorý prežívame, prináša niekoľko fenoménov, ktoré sme tu ešte nemali

Slovensko za posledné dva roky zažilo silný hospodársky rast. Zdá sa, že bude pokračovať aj v budúcom roku, a to ešte intenzívnejšie.

Troj- či štvorpercentné rasty, o ktorých je reč, na prvé počutie znejú ako zlomok toho, čo sme zažívali počas rokov pred krízou, keď ekonomika rástla v priemere rýchlosťou okolo osem percent. Odvtedy sa však veľa zmenilo. Napríklad zatiaľ čo pred desiatimi rokmi sa za nevyhnutnosť na tvorbu pracovných miest považoval rast okolo troch percent, dnes na to isté stačí rast okolo 1,5 percenta. Troj- až štvorpercentný rast sa preto na trhu práce odráža podobne ako roky pred krízou.

Cifrou roka, o ktorej ešte budeme chvíľu počúvať, je 5,9. Má ísť o nezamestnanosť. Je to číslo ministerstva práce, ktoré je však mierne znásilnené rozličnými administratívnymi rozhodnutiami o tom, kto vlastne patrí a nepatrí do skupiny nezamestnaných. Bližšie k realite má údaj Štatistického úradu, ktorý podľa inej metodiky vykazuje nezamestnanosť 8,1 percenta, preto je lepšie pamätať si skôr tento údaj.

Politickou témou tak už nebude nezamestnanosť, ale rast miezd. A pri tých agresívnejších stranách aj to, kto nám z nich ukrajuje. Zdieľať

Aj tak však platí, že po rokoch má Slovensko nezamestnanosť na úrovni blízkej historickému minimu.

S tým súvisí aj trend z posledných dvoch rokov, keď na Slovensku vzniklo vyše dvadsaťtisíc pracovných miest, ktoré obsadili zahraniční pracovníci. A v budúcom roku ich bude pribúdať ešte viac. Ide o fenomén, aký sme tu zatiaľ nemali, a chvíľu potrvá, kým si zvykneme na pocit, že už aj my sme „rozdávači“ pracovných miest pre ľudí z iných krajín.

Politickou témou tak už nebude nezamestnanosť, ale rast miezd. A pri tých agresívnejších stranách aj to, kto nám z nich ukrajuje.

Skokani zadlžovania

Rast ekonomiky mení aj správanie ľudí. Všimnime si zvlášť jeden fenomén, v ktorom sme sa stali regionálnymi skokanmi.

Ide o prudký nárast zadlženia domácností. Slováci boli vždy opatrnejší a v európskych štatistikách boli v miere zadlženia skôr na spodných priečkach. Tesne pred krízou boli naše domácnosti v pomere k HDP takmer najmenej zadlžené v celej EÚ. Už to neplatí a za posledné tri roky sme sa postupne prepracovali až na regionálneho lídra. Medzi postkomunistickými krajinami sme krajinou s najzadlženejšími domácnosťami. Táto zadlženosť je, paradoxne, umožnená práve lepšou ekonomickou situáciou. Platí, že banky viac požičajú tomu, kto je bohatší. No aj tak sa zdá, že to tempo nárastu je príliš rýchle, oveľa rýchlejšie ako rast ekonomiky.

Dopomohol k tomu aj rozmach hypoték, ktoré sú nebývalo lacné a kde sa pod vplyvom novej legislatívy, ale aj dostupnosti lacných peňazí v bankovom svete zmazal hendikep, ktorý tu roky existoval – že hypotéka pre Slováka bola výrazne drahšia ako pre Rakúšana či Nemca. Dnes to už neplatí, naše hypotéky patria medzi tie lacnejšie v Európe.

No ak príde k rastu úrokových sadzieb na úveroch, čo v strednodobom či dlhšom výhľade nie je nepravdepodobný scenár, bude problém o to vyšší.

A o štáte

Vzhľadom na to, na čo sme boli zvyknutí, pôsobí nevšedne aj údaj o hospodárení štátu. Hoci v EÚ patrí medzi tých horších, predsa len znie zvláštne počuť, že náš deficit sa bude hýbať okolo jedného percenta.

No v dnešnom európskom kontexte patríme skôr medzi tých s horším výsledkom. A to napriek tomu, že príjmy rozpočtu rastú rýchlejšie, ako sa čakalo. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu sa preto odkladá prinajmenšom o ďalšie dva roky.

Ešte aj tie diaľnice, ku ktorým má vláda z vyššie menovaného najbližšie, stoja na projektovej neschopnosti rezortu dopravy. Zdieľať

Ak by za týmto všetkým stáli závažné dôvody, napríklad výrazné investície do infraštruktúry, ciest, školstva, zdravotníctva, do zmysluplnej pomoci pre Rómov, stálo by aj horšie verejné hospodárenie za to.

Ale nič také sa nedeje, ešte aj tie diaľnice, ku ktorým má vláda z vyššie menovaného najbližšie, stoja na projektovej neschopnosti rezortu dopravy. Preto je dobré tlačiť aspoň na to, aby vláda zlepšovala celkové hospodárenie.

Čo bude ďalej

Ak sa potvrdia čo i len konzervatívnejšie odhady budúcoročného vývoja, slovenskú ekonomiku čaká dobrý rok. Teda, ak pod ekonomikou chápeme údaje ako rast HDP, pokles nezamestnanosti a podobne.

Pretože z iného pohľadu to bude zlý rok. Z tých takmer tridsiatich rokov od pádu komunizmu bola väčšina takých, v ktorých bolo treba bojovať o bežné fungovanie krajiny a nemálo bolo aj tých poznačených prepadom alebo stagnáciou kvality života.

No budúci rok – ak nás nedobehne niečo, o čom ešte dnes ani netušíme – bude jeden z tých najlepších. Dosť dobrý na nejaký odvážny pokus otvoriť niečo z toho, čo už dlhšie tlačíme pred sebou.

Škoda, že sa to nestane.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo