Rodina a civilizácia

Rodina a civilizácia

Foto: Flickr.com/Ozan Cebeci

Kniha Rodina a civilizácia, životné dielo váženého harvardského sociológa Carle Clarka Zimmermana, v čase svojho vydania pred sedemdesiatimi rokmi (1947) nevzbudila väčšiu pozornosť. Konzervatívne kruhy v USA ju začali objavovať až po niekoľkých desaťročiach.

Autorove analýzy a prekvapivo presné predpovede vývoja rodinných vzťahov v západných spoločnostiach si vyžiadali skrátenú reedíciu jeho rozsiahlej monografie v roku 2008. Zimmerman sa v diele venuje vplyvu troch základných typov rodín na rozvoj a úpadok troch na seba nadväzujúcich civilizácií: antického Grécka, Rímskej ríše a západnej civilizácie reprezentovanej stredovekou a novovekou Európou a USA.

Správcovská rodina

Prvý typ rodiny autor nazýva správcovská rodina (trustee family). Jej názov je odvodený od skutočnosti, že jej členovia sa cítia ochrancami a udržiavateľmi rozličných aspektov rodinného dedičstva: krvi, majetku, práv, povesti, postavenia a podobne. Zomrelí, žijúci i budúci členovia rodiny tvoria mystickú jednotu. Rodina je v ponímaní jej členov posvätná a skutky proti nej nadobúdajú charakter previnení proti náboženstvu. Medzi ostatnými typmi rodiny disponuje správcovská rodina najväčšou mocou a postavením v spoločnosti. Silná solidarita jej členov supluje nefungujúce alebo neexistujúce bezpečnostné, ekonomické, právne či súdne funkcie štátu. Urážka jedného člena je ponížením celej rodiny, krvná pomsta je bežná.

V extrémnych prípadoch, ako je napríklad manželská nevera, ktorá je považovaná za zločin, rodina môže zabiť vlastných členov. Tomuto typu zodpovedá klanový či kmeňový model rodiny. Prevláda v počiatočných fázach civilizácií vrátane tých, ktoré existovali v našom civilizačnom priestore: v heroických časoch homérovského Grécka, v období pred Zákonom dvanástich tabúľ v starovekom Ríme (polovica 5. st. pr. Kr.) a po rozpade Rímskej ríše v dôsledku prílevu barbarov pretrvával v západnej Európe približne do 10.-11. storočia.

Domáca rodina

Druhý typ rodiny nesie v publikácii označenie domáca rodina (domestic family) a v našich podmienkach zodpovedá tradičnej nukleárnej rodine – otcovi, matke a deťom. Ide o najbežnejší typ rodiny vo svete. V starovekom Grécku i Ríme nahradila táto forma správcovský typ rodiny, keď si rozvoj obchodu vyžiadal oslobodenie z pút širšej rodiny a väčšiu mieru individualizmu. Zimmerman považuje tento model za najvyváženejší z hľadiska spätosti medzi rodinou a spoločnosťou. Primárnou funkciou rodiny je výchova detí, záštitu nad uplatňovaním zákona a poriadku v spoločnosti preberá štát. Náboženstvo predstavuje brzdu proti sexuálnej nemorálnosti a rozkladu rodín, motivuje zodpovednosť a zabezpečuje kohéziu presahujúcu aj mimo vlastnej rodiny.

Domáci typ rodiny dominoval v každej zo spomínaných troch civilizácií v strednom období. V antickom Grécku to bolo klasické obdobie, v antickom Ríme obdobie republiky. V západnej civilizácii tento typ rodiny zaznamenal najväčší rozkvet medzi 12. a 16. storočím. Reformácia a novoveké revolúcie znamenali sekularizáciu a postupné oslabovanie sviatostného konceptu rodiny.

Atomizovaná rodina

Tretí typ rodiny autor nazýva atomizovaná rodina (atomistic family). Ako napovedá názov, v tomto type rodiny má byť jednotlivec „oslobodený“ od rodinných pút. Hedonizmus vyvoláva antagonizmus voči celému systému hodnôt, na ktorých spoločnosť fungovala predtým. Rozvod je bežný a ľahko dostupný, sexuálny život vo zvýšenej miere prebieha mimo rodiny, rastie počet sexuálnych abnormalít. Tendencia smeruje k modelu štátu, v ktorom je jednotlivec posvätný, štát je organizáciou jednotlivcov, tí sa zodpovedajú sebe, štátu a prostredníctvom štátu iným osobám. Vyhrotený individualizmus je umožnený istým stupňom civilizácie a blahobytu, ktoré priniesol predchádzajúci domáci typ rodiny, avšak atomizovanie rodín je neklamným znakom úpadku a blížiaceho sa zániku danej civilizácie. V Grécku takáto zmena nastala na prelome 5. a 4. storočia pred Kristom, v Rímskej ríši na začiatku obdobia cisárstva.

Obálka knihy Rodina a civilizácia. Foto: Wikimedia

V oboch uvedených prípadoch obdobie atomizácie sprevádzal prudký úbytok obyvateľstva. Grécky historik Polybios v 2. storočí pred Kristom napísal: „V našich časoch je celé Grécko charakteristické nízkou pôrodnosťou a celkovým poklesom počtu obyvateľov. Mestá sú vyľudnené a polia neprinášajú úrodu, hoci neboli žiadne dlhšie trvajúce vojny či epidémie... Muži upadli do takého stavu domýšľavosti, malichernosti a pohodlia, že sa nechcú ženiť. A ak sa oženia... majú najviac jedno-dve deti, ktorým zanechávajú blahobyt... tak zlo rýchlo rastie... “

Rímska ríša od prelomu letopočtu zaznamenávala podobné problémy, keď sa šírilo spolužitie vo forme konkubinátu (concubinatus), čo bol názov pre voľné manželstvo v neskorších obdobiach Ríma. Deti splodené v rámci tejto formy nepatrili mužom, ktorí si volili rodinný život na určitý čas, ale nechceli komplikácie neskôr. Cisárovi Augustovi a ďalším, ktorí problém videli, sa nedarilo motivovať posilnenie rodín a nárast obyvateľstva. Latinské obyvateľstvo sa zmenšovalo, pôvodne latinské provincie zaujímali migranti, armády verbovali barbarov na okraji ríše.

Prílev barbarov trochu predĺžil existenciu Rímskej ríše, ale po istom čase, ako upozorňuje Zimmerman, sa prísun „použiteľných“ barbarov vyčerpal a začali prichádzať tí, ktorí ríšu nakoniec zničili. U tých prevládal správcovský typ usporiadania spoločnosti so všetkým, čo k nemu patrí, vrátane krvnej pomsty, ktorej popularita rástla.

Katolícka cirkev, ktorej začiatky a prudký rozvoj sa časovo zhodujú s obdobím úpadku Rímskej ríše, musela zaujať postoj k aktuálnym otázkam barbarského klanového a rímskeho atomizovaného modelu rodiny. Cirkev považovala manželstvo za nerozlučné, za sviatosť a vstup do manželstva bolo z jej hľadiska podobne závažné rozhodnutie ako vstup do Cirkvi. Z hľadiska súdržnosti rodiny sympatizovala viac s barbarmi než s rímskou zhýralosťou. Z hľadiska barbarského správania vo vzťahoch medzi rodinami (krvná pomsta) dávala prednosť rímskej uhladenosti. Cirkevní predstavitelia získali skúsenosť, že skôr scivilizujú barbarov ako zmravnia rímskych zvrhlíkov.

Postupne prevládajúci klanový model počas storočí pretvárala zákazom príbuzenských sobášov, rozvodov, polygamie, potratov, zabíjania detí, obmedzovaním prílišného zasahovania širšej rodiny či požiadaviek na veno, až sa jej ho podarilo pretransformovať do podoby domácej či nukleárnej rodiny, ktorá prevládla zhruba v 11. storočí.

Zimmerman vo svojom diele na základe výskumu vývoja a zániku predchádzajúcich civilizácií konštatuje prechod západnej civilizácie do etapy atomizácie rodiny. Okrem už spomínaných znakov ako prudké rozšírenie ľahko dostupných rozvodov či poklesu pôrodnosti predpovedal ďalšie, napríklad: „rozriedenie skutočného zmyslu uzavretia manželstva... vznik teórií o tom, ako manželstvo na skúšku či voľné manželské spolužitie vyrieši problémy... rozšírenie odporu mestských a pseudointelektuálnych vrstiev spoločnosti proti rodine až po najodľahlejšie kúty civilizácie... odstránenie väčšiny zábran proti manželskej nevere... všeobecné akceptovanie všetkých foriem sexuálnych perverzií...“ Tieto predpovede v roku 1947 nevyzerali veľmi pravdepodobne, v USA po 2. svetovej vojne nastával boom manželstiev. Predpovede sa začali plniť v 60. rokoch s príchodom sexuálnej revolúcie a vývoj v ostatných rokoch prekonáva všetky očakávania.

Ťažko očakávať, že sa k zániku rútiaca západná civilizácia spamätá, ako sa nespamätali jej predchodkyne. Avšak pre tých, ktorí sa chcú poučiť z histórie, profesor Zimmerman ponúka i trochu optimistickejšie myšlienky. Na troskách zaniknutých civilizácií povstávajú nové, a tie do svojich základov prijímajú zdravé prvky predchádzajúcich kultúr, kým tie choré nie.

Tak rímska civilizácia prevzala od Grékov filozofiu a umenie, kým západná civilizácia ich prevzala od zanikajúcej Rímskej ríše spolu s právom a kresťanstvom. Tí, ktorí hľadajú stratégiu prípravy na nastávajúcu zmenu civilizačného prostredia, by nemali vypustiť zo zreteľa presne na tento aspekt zameranú knihu Roda Drehera Benediktova voľba.

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo