Prezident ľahkovážne zatrúbil do kultúrnej vojny

Prezident ľahkovážne zatrúbil do kultúrnej vojny

Na snímke prezident SR Andrej Kiska (v popredí) počas prijatia zástupcov iniciatívy Inakosť 11. decembra 2017. Foto: TASR/Dano Veselský

Keď veci nepomenúvame ich pravými menami, vždy to vedie k podvodu.

Prezident Andrej Kiska prijal predstaviteľov organizácie Inakosť, po stretnutí označil prístup nášho štátu k sexuálnym menšinám za krutý a navrhol začať diskusiu o registrovaných partnerstvách. Krutosť štátu spočíva podľa neho v tom, že páry rovnakého pohlavia trpia údajnou nemožnosťou dozvedať sa informácie o zdravotnom stave partnera, dediť po ňom a podobne.

Bohužiaľ, prezidentov prístup je pomýlený, nech sa na to pozrieme z akejkoľvek strany.

Otvorený list prezidentovi

Aj u párov rovnakého pohlavia existuje zákonná možnosť dozvedieť sa informácie o zdravotnom stave partnera či po ňom dediť. Nie je potrebné kvôli tomu zavádzať inštitút registrovaného partnerstva. Zdieľať

Predovšetkým prezident Kiska vychádza z nepravdivých predpokladov. Aj u párov rovnakého pohlavia existuje zákonná možnosť dozvedieť sa informácie o zdravotnom stave partnera či po ňom dediť. A teda nie je potrebné kvôli tomu zavádzať inštitút registrovaného partnerstva. V reakcii na prezidentovo vystúpenie to v otvorenom liste podrobne vysvetlili signatári otvoreného listu s názvom „Pán prezident, prekážky sú odstránené“. Stojí však za to pripomenúť, s akou húževnatosťou sa nám tieto toľkokrát vyvrátené argumenty celé roky opakovane predkladajú.

Koncept „registrované partnerstvo áno, manželstvo nie“ je mŕtvy

Andrej Kiska popri podpore registrovaného partnerstva chce rešpektovať súčasnú slovenskú ústavnú ochranu manželstva. Patrí k zástupu politikov, ktorí si želajú registrované partnerstvo muža a ženy, ale manželstvo má byť len pre muža a ženu. (Mimochodom, v tom zástupe je Andrej Kiska spolu s Robertom Ficom. Delenie slovenskej politiky na Ficov tábor a opozičný tábor je príliš jednoduchá schéma).

Tento koncept však umiera. Prečo?

V západnej Európe a Severnej Amerike, kde vznikol, sa stal už mediálne a politicky odmietaným. Presadilo sa tam už „manželstvo“ párov rovnakého pohlavia. Pre tamojšie liberálne mediálne elity sú ľudia ako Andrej Kiska rovnakými „bigotmi“ ako my, čo odmietame i registrované partnerstvá.

Keď veci nepomenúvame ich pravými menami, vždy to vedie k podvodu. Pojem registrovaného partnerstva bol podozrivý od samého začiatku. Veď keď sme ten pojem po prvýkrát počuli, napadlo nám: Veď manželstvo je registrované partnerstvo! Muž a žena oznámia, že sa berú, štát to zaregistruje a berie tým na seba isté povinnosti vo vzťahu k tomu partnerstvu, ktorými to partnerstvo chráni.

Najprv nás lobbystické skupiny presviedčali, že registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia je akýsi nevinný právny akt, ktorý nemá mať atribúty manželstva. A len čo bol takýto zákon schválený, tie isté skupiny potom bojovali, aby sa rozdiel medzi partnerstvami a manželstvami zotrel. A zotretie týchto rozdielov často dosiahli cez rozhodnutia súdov, národných či nadnárodných.

Najprv išlo o to, aby sa zotreli všetky ekonomické, finančné rozdiely v tom, ako štát podporuje registrované partnerstvá a ako podporuje manželstvo, teda napríklad daňovými úľavami, dôchodkovým zvýhodnením, atď. V prospech zotretia týchto rozdielov rozhodol napríklad Európsky súdny dvor, teda súd EÚ, v kauze Römer vs. Hamburg v roku 2011, verdikty tohto typu prijali i Najvyšší súd USA i nemecký Ústavný súd v roku 2013.

Potom aby mali i páry rovnakého pohlavia rovnaké právo adoptovať deti. Podľa verdiktu Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý je súdnym dvorom Rady Európy, štát, ktorý má zákon o registrovanom partnerstve, musí uznať i právo registrovaných párov na adopciu. Zákony o registrovanom partnerstve v Čechách a v Rakúsku obsahovali klauzulu, že registrované partnerstvo nezakladá právo na adopciu. Napriek tomu o pár rokov ako v Rakúsku, tak i Česku Ústavný súd toto právo registrovaným párom prisúdil.

Potom aby mali pri uzatvorení partnerstva právo na slávnostný obrad so svedkami. Aj o tom rozhodol rakúsky Ústavný súd.

A napokon nastáva situácia, keď vzťah štátu k registrovanému partnerstvu i manželstvu je úplne rovnaký. A potom sa stane to, čo urobil rakúsky Ústavný súd pred dvomi týždňami. Povedal, že obsah pojmov registrovaného partnerstva a manželstva sa stal úplne rovnakým, a teda páry rovnakého pohlavia tiež majú právo nazývať sa manželmi. A je čarovné, keď to povie súd, ktorý sám tie rozdiely v pojmoch registrované partnerstvo a manželstvo stieral, a to proti vôli legislatívcov, volených zástupcov ľudu.

Ponechanie rozhodovania pojmov ako manželstvo sudcom je jedným z najťažších útokov na demokraciu v globálnom meradle, akých sme boli za posledné roky svedkami. Zdieľať

Mimochodom, ponechanie rozhodovania pojmov ako manželstvo sudcom je jedným z najťažších útokov na demokraciu v globálnom meradle, akých sme boli za posledné roky svedkami. Ľudia čosi volia vo voľbách, spisujú petície, a napokon je to všetko inak. Prispel k tomu i Andrej Kiska svojím podaním na Ústavný súd v čase pred referendom o rodine, keď spochybnil, či sa môže hlasovať o otázke týkajúcej sa registrovaného partnerstva a Ústavný súd mu vyhovel.

Registrované partnerstvá na Slovensku by teda umožňovali, aby sa obsah pojmu manželstva postupne stával obsahom pojmu registrovaného partnerstva. Ako sa to stalo inde. Ústavný zákon o ochrane manželstva by už potom nebol ochranou obsahu manželstva, ale chránil by už iba slovo „manželstvo“. A napokon by možno neuchránil ani to slovo.

Ľuďom, ktorí s nami hrajú už dve desaťročia takúto hru, nemožno veriť.

A toto všetko Andrej Kiska nevie?

Aj naše srdcia sú na strane homosexuálov

Andrej Kiska je asi úprimne presvedčený, že len chce pomôcť určitej skupine ľudí, a asi naozaj verí, že zlepšeniu ich situácie bráni len krutosť „homofóbov“.

Lenže to tak nie je. Predovšetkým treba stále zdôrazňovať, že homosexuáli zďaleka nie sú všetci na tej istej strane sporu. Toto nie je zápas „homosexuáli vs. homofóbovia“ ani zápas „homosexuáli vs. kresťania“.

Vieme vôbec, čo si homosexuáli vo všeobecnosti myslia o redefinícii manželstva? Sú medzi nimi takí, ktorí podľa svojho sklonu aj žijú a chcú redefiníciu manželstva. Samozrejme, že týchto združenia ako Inakosť naozaj reprezentujú. Potom sú takí, ktorí podľa svojho sklonu žijú, ale túto ideológiu vôbec neschvaľujú. Napokon sú tam i takí, ktorí majú ten sklon, ale odmietajú žiť intímne s osobou rovnakého pohlavia. Nepovažujú takéto spolužitie za správne. Niektorí napríklad preto, lebo sú kresťanmi. Vieme si domyslieť, aký celoživotný boj vedú. A týchto Inakosť nereprezentuje.

Keď skúmame dosah zákonov o registrovanom partnerstve, resp. manželstve osôb rovnakého pohlavia v krajinách západne od nás, vidíme, že vedú k prenasledovaniu ľudí, ktorí zastávajú názor, že manželstvo je len medzi mužom a ženou. Stáva sa, že títo prichádzajú o svoje zamestnanie či musia čeliť súdnym žalobám alebo trestnému stíhaniu. V takých prípadoch sa často stáva, že týchto ľudí sa zastávajú homosexuáli. Nemožno sa im čudovať. Ľudia nechcú, aby bol niekto perzekvovaný v ich mene.

Aj my sme hriešnici, len naše pokušenia sú iné. Z mediálnej a politickej hry, v ktorej sa desaťročia podvádza, však nič pozitívne nevznikne. Zdieľať

Zákon je učiteľ. Učí, čo je správne. Schváliť zákon o registrovaných partnerstvách znamená prechod od tolerancie spolunažívania osôb rovnakého pohlavia k schvaľovaniu tohto spolunažívania ako dobrého a správneho riešenia. Čo to potom znamená pre homosexuálov žijúcich dobrovoľne osamelo, i keď ich sklon ich vedie smerom k spolužitiu? Znamená to označenie ich sebaodriekania za bláznovstvo. Veď sa vyhýbajú zbytočným sebapremáhaním „dobrému a správnemu riešeniu“.

Máme označiť ich správanie za bláznovstvo? Kto bude potom ten, čo má srdce, a kto ten, čo ho nemá?

Ak má vzísť niečo pozitívne z celého tohto zápasu, ktorý trvá už desaťročia, malo by to byť naše uvedomenie si, že medzi nami žijú naši blížni, ktorí často anonymne nesú svoj kríž, a zápasia o svoju dôstojnosť. Preto je naše srdce na ich strane. Nakoniec, veď aj my sme hriešnici, len naše pokušenia sú iné.

Z mediálnej a politickej hry, v ktorej sa desaťročia podvádza, však nič pozitívne nevznikne.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo