Spoločnosť 14. december 2017

Niektoré ženy si to rozmyslia na poslednú chvíľu

Pavol Rábara
Pavol Rábara
Rozhovor s Máriou Demeterovou, koordinátorkou projektu Zachráňme životy, vďaka ktorému sa za desať rokov narodilo 128 detí.
Rozhovor s Máriou Demeterovou, koordinátorkou projektu Zachráňme životy, vďaka ktorému sa za desať rokov narodilo 128 detí.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Rábara

Niektoré ženy si to rozmyslia na poslednú chvíľu

Pro-life hnutie u nás funguje v podstate od pádu komunizmu. Projekt Zachráňme životy vznikol pred desiatimi rokmi, ako sa zrodil tento nápad? 

Prvé lastovičky, čo sa týka ochrany života a konkrétnej pomoci ženám, sa zjavili hneď po Nežnej revolúcii. Napríklad Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach alebo organizácia Áno pre život. Náš projekt Zachráňme životy vznikol ako odozva na veľkú bilbordovú kampaň, kde bol potrat zobrazený dosť naturálne a téma začala intenzívne rezonovať v spoločnosti.

Myslíte kampaň Jany Tutkovej a OZ Pastor bonus?

Išlo o kampaň Právo na život. V tom čase prišli za nami do Fóra života priatelia zo Spoločenstva Dobrého pastiera. Vedeli, že sme orientovaní skôr smerom, aby sa prejavilo aj v tejto téme Božie milosrdenstvo, aby sa so ženami pracovalo. Títo chlapci prišli s nápadom urobiť darcovský systém. 

Aká pomoc tu bola dovtedy?

Boli tu spomínané organizácie, ktoré ženám v núdzi pomáhali, ale chýbal projekt, ktorý by spojil tých, čo chcú pomáhať. Podarilo sa nám teda zosieťovať ľudí, čo chcú pomôcť s tými, čo potrebujú pomoc. 

Ako to funguje? 

Na jednej strane sú darcovia, na druhej príjemkyne pomoci a medzi nimi koordinátor a poskytovatelia pomoci. V súčasnosti spolupracujeme s 34 poskytovateľmi pomoci. Zaregistrovaných darcov, ktorí si vyberú konkrétny príbeh, je vyše 400. Okrem toho je množstvo darcov, čo prispievajú jednorazovo. 

Hovoríte, že si vyberú príbeh. Môžu sa teda rozhodnúť, ktorej príjemkyni budú pomáhať? 

Áno, na našej stránke zachranmezivoty.sk sú príbehy žien, ktoré sú zaradené do systému pomoci. Darca si z nich môže vybrať, dostane evidenčné číslo a spätne si môže sledovať, ako sa jeho peniaze využívajú, aké služby sa príjemkyni pomoci poskytujú. Takže ide o transparentný projekt. Každá služba je totiž obodovaná a podľa tohto princípu sa príjemkyni pridelí určité množstvo peňazí, ktoré sa posielajú poskytovateľovi. Ten s klientkou odborne pracuje. 

„Keď máme megalomanské predstavy, neurobíme nič.“Zdieľať

Prípadne si darca konkrétny príbeh nevyberie a len daruje peniaze, pričom systém ich rozdelí podľa potreby príjemkyniam, ktorých príbeh tak neoslovil darcov.

Bavíme sa len o tehotných ženách?  

Ide vždy o ženy pred pôrodom, teda v čase, keď sa rozhodujú, či si dieťa nechajú. V systéme môžu zostať, kým dieťa nemá jeden rok. Existujú výnimky, ak sa napríklad má príjemkyni vrátiť muž z výkonu trestu o mesiac-dva neskôr, ako je naša lehota, tak sa pomoc môže predĺžiť. 

Aké sú to ženy? 

Najčastejšie mladistvé matky, odchovankyne detského domova, ženy s partnerom vo väzení alebo agresorom alebo tehotné ženy, ktoré žijú v domácnosti s inými príbuznými. Tehotné ženy, ktoré žiadajú o pomoc v bezvýchodiskovej životnej situácii. Zlé sociálne podmienky, strata bývania, žiadne zázemie, zdravotné komplikácie, závislosti od alkoholu, drog. Mali sme dve závislé matky, ale dostali sa z toho. 

Kto rozhoduje o tom, aký typ pomoci sa príjemkyni dostane? 

Ten, kto s ňou odborne pracuje. My robíme spätne monitoring, či sa jej daná pomoc poskytla. 

Odkiaľ sa dozviete o ženách v núdzi? 

Zväčša priamo od spolupracujúcich organizácií a jednotlivcov ako lekárov, duchovných, ale aj bežných ľudí. 

Alebo zavolajú do Poradne Alexis? 

Poradňa Alexis vznikla o dva roky neskôr ako projekt Zachráňme životy, lebo sa na nás obracalo stále viac klientok, ktoré potrebovali iný typ poradenstva alebo pomoci po umelom potrate. Okrem toho aj niektoré spolupracujúce organizácie majú svojich psychológov a sociálnych pracovníkov. 

Ide o to, že na poradňu Alexis sa obracajú väčšinou ženy, ktoré potrebujú skôr psychologickú pomoc a poradenstvo. Dovtedy sme riešili 1 800 prípadov žien, ktoré však neskončili v systéme Zachráňme životy, keďže išlo o ženy, ktoré potrebovali skôr iný typ pomoci ako materiálnu, napríklad dať do poriadku vzťahy v rodine a podobne. Zároveň sa ukázala potreba poradenstva a na to vznikla nová nezisková organizácia Poradňa Alexis. 

Čo ženy, ktoré sa už pre potrat rozhodli?

Aj s tými bolo treba pracovať, najmä ak sa prejavil u nich postabortívny syndróm. Týmto ženám však pomáha skôr Alexis. Okrem toho už rok funguje ďalšia organizácia – poradňa Femina. Nachádza sa v najpotratovejšom okrese na Slovensku, v Leviciach. Je to kontaktno-informačné centrum, ktoré nasmeruje záujemkyne podľa potreby na odbornú pomoc. 

Zachráňme životy sa teda sústredí vyslovene na vytvorenie alternatívy a materiálnu pomoc? 

Áno, je pre tých, ktorí chcú pomôcť alebo nevedia, ako najefektívnejšie venovať svoje dary matkám, ženám v krajnej sociálnej situácii a potom príjemkyniam, ktoré to najviac potrebujú.  

Môžu darcovia sledovať príbeh „svojej príjemkyne“ aj po uplynutí ročnej lehoty? 

Nezvykneme to umožňovať, darcovia si zväčša automaticky vyberú ďalšiu príjemkyňu alebo po roku zistia, že projekt funguje a spoľahnú sa na princíp solidarity a nechajú na nás, aby sme rozhodli, ktorej príjemkyni pôjdu peniaze. 

Je možné, aby sa darcovia stretli s klientkami, ktorým pomáhali?

Tomu sa práve dosť vyhýbame. Zvykneme totiž meniť ženám meno aj meno bábätka, lebo sú ženy, ktoré chcú zostať v anonymite. Mali sme však darcu, ktorý venoval naraz väčší obnos peňazí na celé obdobie pre jednu klientku a popri tom vyslovil želanie byť na krste jej dieťaťa. A to sa podarilo. (Úsmev.)

Nestretli ste sa so snahami o zneužitie systému? 

Je to takmer nemožné, lebo poskytovatelia pomoci si danú ženu dobre preveria, kým ju zaradia do systému. Okrem toho, peňazí nie je až tak veľa, idú hlavne na základné potreby, strechu nad hlavou, jedlo… Prípadne aj pre súrodencov, lebo ako sa projekt rozvíjal, mali sme prípady, keď matky zostali doma a pracovalo sa s nimi ambulantne. Tam sa ukázalo, že niekedy potrebujú pomoc aj rodiny, ktoré žijú statočne, len otcovia zarobia málo a pri väčšom počte detí to nevedia utiahnuť. Aj takéto klientky sme mali, lebo im pripadalo v tehotenstve nezodpovedné priniesť dieťa na svet, keď mu nebudú mať čo dať jesť. 

„Zažili sme viac prípadov, že ženy už mali vybavené doklady na anonymný pôrod, a nič z toho nebolo.“Zdieľať

Koľko detí sa teda podarilo zachrániť?

Za tých desať rokov sa v systéme narodilo 128 detí. Z toho 72 chlapcov a 56 dievčat. Jeden chlapček pri pôrode zomrel. Ostatné sú však na svete a len štyri deti nie sú so svojimi mamami. 

Funguje totiž niečo také, že hoci ich chceli matky dať najprv na adopciu alebo dočasne do pestúnskej starostlivosti, keď ich držali v náručí, už ich nedali nikam. Zažili sme viac prípadov, že ženy už mali dokonca vybavené doklady napríklad na anonymný pôrod a nič z toho nebolo. 

Všetky tieto deti boli zaradené do projektu ešte pred narodením? Teda sú skutočne zachránené? 

Áno, to je podmienka. Mám často vnútorný problém, keď príde mamička s päťmesačným bábätkom, že sa až teraz dozvedela o projekte a je na dne, no musím jej povedať nie. Usilujem sa jej však nájsť iné formy pomoci. Tento projekt má svoju skupinu. Priznám sa, že už rozmýšľame nad systémom, ktorý by naň nadväzoval. 

Počet zachránených je podľa vás málo či veľa? 

Keď máme megalomanské predstavy, neurobíme nič. Niečo sa podarilo, určite to nie je dostatočné a veci sa dajú zlepšovať, ale verím princípu, že ak každý začne od seba, hoci s málom, kvapka dobra sa zleje do veľkej rieky. 

Naši darcovia väčšinou prispievajú päť, desať či 15 eur a z toho dokážeme mesačne zozbierať približne tritisíc eur. Vždy ma mrzí, keď musíme niekomu pomoc na mesiac-dva odložiť, ak nemáme dosť peňazí. To je moja najväčšia obava, či budeme mať ku koncu mesiaca dosť. Ak nemáme, musíme hodnotu bodu krátiť a každej príjemkyni sa dostane primerane menej a ďalšiu zaradiť nemôžeme. 

Koľko je teraz príjemkýň v systéme? 

Doteraz ich bolo spolu 141. Aktuálne ich je 15 až 16 mesačne. 

 

Madeleine je jedno z prvých detí, ktoré sa narodili s pomocou projektu Zachráňme životy. (Foto: Fórum života)

Niektoré zo zachránených detí majú už takmer desať rokov. Uvedomujú si niektoré z nich okolnosti svojho narodenia?

Zatiaľ som sa stretla s tromi týmito skoro desaťročnými deťmi. Zdá sa, že rodičia ich tým ešte veľmi nezaťažujú. Nechcú, aby sa cítili ukrivdené, začali o sebe pochybovať a podobne. Možno v neskoršom veku. 

Mali sme ale k desiatemu výročiu stretnutie s médiami, kde prišla klientka Monika s dcérkou Madeleine. Bola jedna z prvých zachránených detí. Dievčatko sa pokojne postavilo pred novinárov, veľa toho síce nenahovorilo, ale povedalo napríklad, čo rado robí. 

Aký je ten jej príbeh? 

Mama bola odchovankyňa detského domova. Za nami prišli s Monikou dve jej kamarátky, ktoré sa v detskom domove vypracovali tak, že skončili sociálnu prácu a pomáhali deťom z detských domovov. Monika nám vtedy povedala, že rozmýšľa nad potratom, lebo nemá malú ani v akej perinke doniesť domov z pôrodnice. Podarilo sa nám nájsť jej v spolupráci s organizáciou bývanie a ďalšiu pomoc, Monika mala neskôr ďalšie dve deti. Žijú skromne, ale pred tým, ako sme ju brali na tlačovku, mi povedala, že ona deti nikomu cudziemu varovať nenechá. Je z nej vzorná mama. 

Spomínate si na úplne prvý prípad v projekte? 

Celkom iste, klientka čakala dvojičky, hoci najprv o tom ani nevedela. Keď to zistila, vyhlásila, že to si nemôže dovoliť – mala už dve deti a muža zavreli – vravela, že im ráno láme napoly jeden keks. 

Nakoniec mala vybavené aj papiere na interrupciu, ale rozhodla sa, že si ich nechá a dá na adopciu. Pri pôrode však jedno dieťatko zomrelo. Priznala sa mi potom, že je šťastná, že sa rozhodla dať im život. Teraz má čisté svedomie, pričom situácia sa vyriešila, zostalo jej jedno a to si nechala. Brala to ako znamenie. 

Keď tieto deti dospejú, boli by ideálnymi tvárami pro-life hnutia. Je zámer s nimi pracovať? 

Pracuje sa aj s nimi, ibaže veľa záleží od rodičov. Azda najlepšie na vašu otázku odpovedala jedna klientka zo Spišskej Novej Vsi, ktorá povedala, že je neskutočné, čo robíme, a že dúfa, že jej dcérka v tom bude raz aktívne pokračovať.

Foto: Pavol Rábara

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0