KÁZEŇ PÁTRA GABRIELA: Evanjelizácia ako hrach na stenu?

A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael“ – takto skepticky reagovali na ukončenie Ježišovho života a jeho misie zronení emauzskí učeníci (porov. Lk 24, 21). Takto podobne skleslo, ba niekedy až rozhorčene sa reaguje na výsledky pastoračného pôsobenia Cirkvi.

Znepokojeným kritikom sa zdá, akoby pastorácia neprinášala žiadané ovocie. Rozhodujúcim, ak nie jediným meradlom úspešnosti pastorácie je, podľa nich, kvalita spoločenského života. A tá je žalostná: rozhádané a rozbité rodiny, neutešené medziľudské vzťahy, korupcia v radoch ľudí, ktorí by sami mali akýkoľvek jej náznak potierať z titulu ich spoločenského postavenia, výsledok ostatných volieb do parlamentu atď. Mnohým sa zdá, že zlyhali pastieri Cirkvi, ako aj veriaci samotní.

Volá sa preto po urýchlenej a radikálnej reforme a zmene, ktorá by spôsobila skutočnú „metanoiu“ v mysliach a konaní veriacich i hierarchie Cirkvi. Iste je v tom burcujúcom hlase a volaní po zmene kvality života mnoho pravdivého. No nie je v ňom zároveň prítomný aj určitý evanjeliu nezodpovedajúci duch?

Písmo a tradícia Cirkvi nás poučuje, že pokušenie pohoršenia z negatívnej náboženskej skutočnosti javiacej sa bezprostredne nášmu zraku, bude vždy číhať, a to aj na toho najkvalitnejšieho duchovného človeka. Nevyhol sa mu napríklad starozákonný Eliáš. Keď videl svojich súvercov, ako poškuľujú aj za Bálom aj za Bohom (1Kr 18, 21), zronený a skleslý si žiadal od Boha smrť, pričom hovoril: „Ja sám som zostal....“ (1Kr 19, 10.14). Odpoveď Božia na jeho nárek však bola v rozpore s jeho pocitom a názorom: „Ponechal som si v Izraeli sedemtisíc mužov, ktorí nesklonili svoje koleno pred Bálom“ (porov. 1Kr 19, 18). Prirodzenému zraku sa môže javiť náboženský stav veriacich žalostný, hraničiaci neraz s modlárstvom. Ten pocit majú napokon aj mnohí kňazi; zdá sa im, akoby ohlasovanie Božieho slova bolo hádzaním hrachu na stenu a udeľovanie sviatostí akoby sa odovzdávalo ľuďom, ktorí na to nie sú primerane disponovaní (myslia si, že ide o „frustráciu sviatostí“).

Aká je však pravda? Aký je skutočný stav? Môže sa ujať semeno evanjelia aj tam, kde sú momentálne predpoklady zdanlivo nevyhovujúce? Tieto a podobné otázky a dilemy vie pravdivo posúdiť iba Boh. Skutočná mravnosť je totiž prítomná v srdci človeka, a do toho vidí iba Boh; a ten si môže vzbudiť deti aj z kameňov (porov. Mt 3, 9).

Emauzskí učeníci, spomenutí v úvode, mali mylnú predstavu o tom, ako sa majú vyvíjať veci nastupujúceho Božieho kráľovstva. Z ich skepsy ich musel Ježiš vytrhnúť dosť razantnou výčitkou: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ (Lk 24, 25-26). Oni sa domnievali, že Ježiš „vykúpi Izrael“ spod područia Rimanov, a že nastolí „už v tomto čase“ (Sk 1, 6) Božie kráľovstvo; kráľovstvo, v ktorom oni, ako jeho najbližší nasledovníci budú hrať prvé husle. Miesto toho videli svojho Učiteľa a Majstra, inokedy mocného „v čine i v reči“ (Lk 24, 19) zomierať na dreve hanby.

"Všetci pravoverní reformátori nasledovali Dobrého Pastiera, nesúceho na svojich pleciach kríž spásy."

Zdieľať

Toto by mala byť dostatočne výrečná scéna a lekcia pre všetkých Kristových nasledovníkov. Dielo evanjelizácie, budovanie Božieho kráľovstva, bude poznačené znamením Kristovho kríža. Kristus bude až do konca dejín pribíjaný na kríž. Znovu a znovu sa budú musieť jeho učeníci prizerať, ako triumfujú jeho nepriatelia. Toto pohoršenie, „pohoršenie kríža“ bude do konca pozemských dejín Cirkvi lakmusovým papierikom overujúcim pravosť viery Ježišových nasledovníkov.

Zdá sa mi, že pokušenie urobiť z Evanjelia „teológiu oslobodenia“ a preniesť nebeské kráľovstvo z neba na zem je stále aktuálne. Dá sa to do určitej miery pochopiť: spoločnosť, v ktorej by triumfovala a vládla spravodlivosť, mier a láska, je lákavým ideálom. Veď taká spoločnosť umožňuje spokojný a dôstojný ľudský život. A tiež evanjeliové prikázanie bratskej lásky sa môže zdať, ako výzva pre realizáciu tohto ideálu „tu a teraz“. Predsa však zostáva pravdou, že Kristovo kráľovstvo, v ktorom už nebude prítomný hriech, sa zjaví až s Jeho druhým príchodom. Dovtedy sa bude „presadzovať“ skrze kríž, skrze ľudskú slabosť jeho nasledovníkov, skrze evidentnú prehru pravdy a spravodlivosti. A to bude spôsobovať „vrásky“ na čele mnohých, ktorým leží na srdci osud evanjelizácie sveta.

Cirkev je neustále volaná k obnove, a to v hlave i v údoch. Každá skutočná reforma, ktorá do Cirkvi a skrze ňu potom i do sveta vniesla závan čerstvého vzduchu, začínala u jednotlivých osôb. Všetci pravoverní reformátori nasledovali Dobrého Pastiera, nesúceho na svojich pleciach kríž spásy. Ich ideálom bolo seba pripodobniť Jemu – toto bolo všetkým spoločné. V čom sa líšili bol spôsob, akým Kristovo evanjelium vnášali do sveta. Jedni to robili tak, že sa priamo zapájali do spoločensko-politického virvaru. Boli takí, čo burcovali do križiackych výprav. No iní sa navonok, v úsilí o zmenu spoločenských pomerov, vôbec neangažovali.

Aj dnešní kresťania katolíci, ktorí sú členmi jedinej matky Cirkvi, vnášajú a budú vnášať evanjeliové hodnoty do sveta, v ktorom žijú, rozmanitým spôsobom. Ako, v akej kvalite, o tom budú rozhodovať mnohé faktory: dary Ducha, špecifické povolania, ale tiež stav duchovnej vyspelosti, ktorý bude siahať od priemernosti (či až podpriemernosti) k vyšším stupňom dokonalosti. V onom „katolíckom“ spektre veriacich nebude možné od všetkých očakávať rovnaké zmýšľanie, čo sa týka napr. voľby zastupiteľov verejnej moci. Niekomu totiž stačí, keď jeho kandidát nekradne niečí majetok. Iný považuje za väčšie zlo vykrádanie pamäti národa.

Znepokojenia ohľadom neuspokojivého stavu duchovného života veriacich môžu byť hybnou silou pokroku; môžu totiž naštartovať proces obnovy. Stávajú sa však deštruktívnou a rozkladnou silou, ak nezodpovedajú Kristovmu duchu. Do nebeského kráľovstva sa vstupuje skrze slávu Kristovho kríža.

Gabriel Prievalský
Autor je františkánsky kňaz.

Foto: wikimedia.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo