NÁZOR JÁNA KOŠTURIAKA: Neomylní a nepostrádateľní

Iba jedna skupina ľudí má patent na rozum – blázni.

Gilbert Keith Chesterton píše: „Viete, kto sú ľudia, ktorí najviac veria v seba? Poviem vám to. Poznám mužov, ktorí majú ešte väčšiu vieru, ako mal Napoleon alebo Cézar. Môžem vás zaviezť medzi nadľudí. Tí, ktorí skutočne veria v seba, sú všetci v blázinci.“

Poznám veľa bojovníkov - za produktivitu, pozitívne zmeny, očistu, ekológiu alebo svetový mier. Mnohí z nich sa tvária, že majú patent na rozum, iní zase zdôrazňujú svoje zásluhy z “minulého odboja”. Na všetko majú odpoveď, sebavedome sa usmievajú, všade boli a všetko vedia. Aspoň si to o sebe myslia. Spätnú väzbu prijímajú s protiútokom, druhým nastavujú vyleštené zrkadlá, ale sami sa do nich nepozerajú. Keď im poviete svoj názor, s ktorým nesúhlasia, povedia vám, že môžu aj odísť. Myslia si, že sú nepostrádateľní.

Tvrdo presadzujú svoj názor. Však sú neomylní. Sú matematicky presní a tvrdí a nevedia odpustiť súperovi ani najmenšiu chybičku. Svoju ješitnosť a pýchu označujú za zásadovosť a nekompromisnosť, sami seba považujú za symboly morálky a pohŕdajú ostatnými, podobne ako farizeji.

Keď sa farizeji od Ježiša chceli dozvedieť, ktorý náboženský predpis je najdôležitejší, dal im prekvapujúcu odpoveď: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!  To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" (Mt 22,37–40).

Vedieť mlčať, byť schopný priznať si chyby a poučiť sa z nich, byť schopný pozorne počúvať a klásť správne otázky – to sú cesty od poznania zjavného k preniknutiu do oblastí skrytého. Rabi Bunam hovorí: „Zlý učiteľ žiakom hovorí, čo vie. Dobrý učiteľ vie, čo hovorí.“ Potrebujeme učiteľov, ktorí nás privedú k poznaniu, že sme „obyčajní a nevedomí“, ktorí nás okrem prístupu k informáciám prevedú svetom poznania a skúseností. Vzdelávanie je progresívne objavovanie našej neznalosti, tvrdí Will Durant. Ak sa rozširuje okruh nášho poznania, zväčšuje sa aj naše poznanie toho, čo je nám ešte neznáme. Je to paradoxné, ale čím má človek viac znalostí (nie vzdelania), tým viac si uvedomuje svoju neznalosť, malosť a bezvýznamnosť. Takýto človek menej hovorí a viac mlčí, má menej odpovedí a viac otázok, menej používa slovo ja a viac slovo vy. Vety typu: „Všetko mi je jasné, som si istý, toto je jediné možné riešenie alebo určite nemáte pravdu“, radšej vynecháva.

"Je to paradoxné, ale čím má človek viac znalostí, tým viac si uvedomuje svoju neznalosť, malosť a bezvýznamnosť. Takýto človek menej hovorí a viac mlčí."

Zdieľať

Každému z nás sa občas stane, že podľahneme pokušeniu pozerať sa na druhých ľudí zhora, kritizovať ich, považovať sa za lepšieho a múdrejšieho. A práve vtedy by sme si mali spomenúť na úvod modlitby Františka Saleského: „Pane, Ty vieš lepšie ako ja, že deň čo deň starnem a jedného dňa budem starý. Chráň ma pred domnienkou, že musím pri každej príležitosti a ku každej téme niečo povedať. Zbav ma veľkej náruživosti chcieť dávať do poriadku záležitosti druhých. Nauč ma, aby som bol uvážlivý a ochotný pomáhať, ale aby som pritom nerozkazoval iným.“

Vidíme často pred sebou nepriateľa, ktorému chceme vrátiť úder, zraniť ho a poraziť. Nevieme sa zmieriť a odpustiť. Neuvedomujeme si pritom, že odpustením nepomáhame tomu druhému, ale sami sebe. Odpustenie nás zbavuje hnevu a deštrukčných emócii a napĺňa nás pokojom. Odpustením prekonáme svoje vlastné ilúzie o sebe a svete okolo nás. Dokážeme uvidieť nášho nepriateľa úplne ináč a s prekvapením možno zistíme, že je podobný ako my. Aj on robí chyby a trápi ho to, tiež má svoje ciele a plány a niekedy sa mu nedaria, podobne ako nám. Aj on hľadá vnútorný pokoj a bezpečie a jeho vonkajšia agresivita je len obranou pred vlastnou slabosťou.

Stáva sa, že mám niekedy možnosť sledovať podobné zápasy. Bojuje sa často mailom, alebo blogmi. Neomylní a nepostrádateľní, opúšťajú svojich partnerov, s ktorými začali a nedokončili spoločný projekt. Prichádza záplava mailov, špiny a zlých emócii. Slová sa sypú z klávesnice rýchlosťou, ktorá zodpovedá intenzite hnevu a sklamania. Stačí stlačiť enter a je to! Správa zasahuje okamžite stovky ďalších ludí, ktorí prestávajú pracovať, sadajú si k počítaču a reagujú. Produktivita práce klesá na nulu, emócie a napätie stúpajú na maximum. Ak niekto vstúpi do tejto bitky s prosbou o ticho a mier, je umlčaný, podobne ako v skutočnej vojne.

Odrazu je všetko ináč ako predtým. Bývalí kolegovia a priatelia si nadávajú a označujú sa za klamárov. Koľko ega a pýchy je často v tomto konaní. Odísť bez kriku je umenie. Spomeňme si na Ježiša, ktorého zavesili na kríž medzi lotrov. On nenadával svojim vrahom, ale modlil sa za nich slovami: “Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.”

Neomylní a nepostrádateľní, Otče odpusť im, lebo nevedia odísť bez zbytočného kriku.

Ján Košturiak

Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento text vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.

Foto: archív redakcie

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo