Bolo to večer 19. septembra minulého roku, keď si vtedajší poslanec OĽaNO-NOVA a advokát Daniel Lipšic šiel do bratislavského Polusu kúpiť šanóny na súdne spisy.

Pre Daniela Lipšica sa ešte nekončila horúca politická sezóna, ktorá mala v ďalších dňoch pokračovať tlakom na odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Prišiel však jeden tragický moment a opozícia stratila v parlamente jedného zo svojich najvýraznejších politikov.

Keď sa poslanec vracal so svojou Škodou Superb po Vajnorskej ulici späť do mesta, na neďalekej križovatke zrazil 72-ročného Emila K., ktorý po prevoze do nemocnice zomrel. 

Daniel Lipšic následne vyvodil voči sebe dôsledky, vzdal sa poslaneckého mandátu a odišiel z vrcholovej politiky. Lipšic sa neskôr dohodol s pozostalými aj na odškodnení.

Z hľadiska verejného záujmu však bolo prinajmenej rovnako dôležité sledovať, či sa budú polícia a prokuratúra správať k Lipšicovi štandardne alebo budú na nepohodlného opozičného expolitika prísnejšie, než by boli na iného vodiča takejto nešťastnej nehody.

Policajné vyšetrovanie bolo férové

Exministra vnútra a spravodlivosti polícia obvinila tento rok v januári. Podľa záverov vyšetrovateľa prekročil Lipšic predpísanú rýchlosť o 6 až 12 km/h. Keby jazdil predpisovo a maximálne brzdil, podľa znalca by nehode zabránil. 

Vyšetrovanie tiež preukázalo, že Lipšic v inkriminovanom čase nepoužíval mobil ani nebol pod vplyvom alkoholu. Naopak, vypité mal chodec, ktorému zistili v krvi 2,16 promile alkoholu. Navyše, bol v tmavom oblečení bez reflexných prvkov, hoci na priechode pre chodcov. To všetko sú teda poľahčujúce okolnosti pre vodiča.

Daniela Lipšica obvinila polícia z prečinu usmrtenia.

Vyšetrovanie viedol skúsený policajt, ktorý starostlivo zvážil všetky aspekty nehody, proti jeho záverom nenamietal ani samotný Daniel Lipšic.

Generálna prokuratúra verzus Lipšic 

Keď polícia koncom apríla ukončila vyšetrovanie nehody, Daniel Lipšic so svojou obhajkyňou Evou Mišíkovou požiadali prokuratúru o uzavretie dohody o vine a treste. 

Tento inštitút je v našom právnom poriadku od roku 2006. Jeho hlavným zmyslom je ušetriť náklady na súdne konanie, v takýchto prípadoch sa využíva bežne, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky. Za posledných desať rokov evidujú slovenské súdy 1 722 prípadov odsúdených za usmrtenie. Z toho 39 percent prípadov bolo vybavených dohodou o vine a treste.   

Uzavretie takejto dohody môže iniciovať buď obvinený, alebo aj prokurátor. Lipšicovi teda nič nebránilo, aby o takúto dohodu požiadal.

Už na prvý pohľad to vyzeralo, že pre uzavretie takejto dohody sú splnené všetky tri podmienky, ktoré predpisuje zákon: teda v prvom rade, že výsledky vyšetrovania smerujú k záveru, že skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, je trestným činom a spáchal ho obvinený. Druhou podmienkou je, že obvinený sa musí k spáchaniu skutku priznať a uznať vinu a taktiež vykonané dôkazy musia nasvedčovať pravdivosti priznania obvineného.

Bez ohľadu na to, ktorá strana uzavretie dohody iniciuje, samotný návrh vypracuje prokurátor a na spoločnom stretnutí sa dohoda prerokuje a zväčša aj rovno uzavrie. Konkrétny návrh dohody mali Lipšic a jeho advokátka Eva Mišíková prerokovať s prokurátorom bratislavskej Krajskej prokuratúry, termín bol určený na 23. mája.

Súčasťou takéhoto návrhu malo byť aj uloženie trestu. Uzavretú dohodu by ešte musel schváliť súd, a to na verejnom zasadnutí, ktoré netrvá dlho a súd počas neho len skontroluje splnenie podmienok dohody. 

Dohodou o vine a treste by sa tak podobne ako v iných podobných prípadoch predišlo celému súdnemu procesu. 

Lenže vytýčené stretnutie Lipšica a jeho advokátky s krajským prokurátorom bolo na poslednú chvíľu zrušené.

„Deň predtým, teda 22.mája, mi prokurátor oznámil, že tento termín sa ruší,“ hovorí pre Postoj advokátka Mišíková. 

Podľa jej slov nedostala žiadny písomný podklad, na základe čoho sa tak má stať, prokuratúra neponúkla ani náhradný termín. 

„Pýtala som sa, prečo bol tento termín zrušený a prokurátor krajskej prokuratúry mi povedal, že dostal odlišné stanovisko generálnej prokuratúry na to, či klient uznal vinu alebo nie,“ povedala pre Postoj Mišíková. 

Generálna prokuratúra pre médiá uviedla, že k dohode o vine a treste nedôjde z dôvodu, že sa Daniel Lipšic k spáchaniu skutku nepriznal a neuznal si vinu, čím nesplnil zákonné podmienky na konanie o dohode o vine a treste.

Čakanie na obžalobu

Bývalá dlhoročná prokurátorka a dnes advokátka Mišíková je z tohto zdôvodnenia rozčarovaná. Pripomína, že Lipšic priznal vinu viacerými spôsobmi. „Nikdy nepovedal, že sa necíti vinný, na výsluchu popísal okolnosti nehody. Deklaroval, dokonca verejne, že nesie zodpovednosť za tento skutok, čo je de facto uznanie viny,“ vraví Mišíková. 

Takisto je podľa nej dôkazom priznania aj fakt, že sa niekoľko dní po nehode vzdal poslaneckého mandátu. Za ďalší argument považuje skutočnosť, že so svojím klientom nepodali sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. „Nenamietali sme ani závery znaleckého posudku,“ dodáva. 

Mišíková si myslí, že dôvodom zásahu „zhora“ je Lipšicova osobnosť. „Išlo o exministra vnútra a spravodlivosti a v čase spáchania skutku opozičného poslanca,“ uvádza pre Postoj.

Obrátili sme sa aj na prokurátora krajskej prokuratúry Dušana Šramka, ktorý Lipšicov prípad dozoruje a pôvodne mal s Lipšicom v máji prerokovať návrh dohody o vine a treste. Na otázku, či voči odlišnému stanovisku generálnej prokuratúry podal námietku, nám neodpovedal. (Dôležité doplnenie: Dušan Šramko nám v pondelok ráno poslal odpoveď s jasným stanoviskom: "Áno, podal som námietky, pretože ja som postupoval dôsledne podľa zákona, som 42 rokov prokurátor a zákon poznám!")

Prokuratúra teda podľa všetkého v najbližšom čase podá voči Danielovi Lipšicovi obžalobu a prípad sa tak dostane pred riadny súd.

To ešte automaticky neznamená, že proces s Lipšicom bude viac politický než spravodlivý. Ale po tom, čo generálna prokuratúra pochybným spôsobom zabránila štandardnej ceste k dohode o vine a treste, je na mieste verejná ostražitosť.