Prekvapilo ma, že nevzali aj lepších ako eRko

Prekvapilo ma, že nevzali aj lepších ako eRko

Rozhovor s predsedom eRka Jurajom Králikom o Výbore pre deti a mládež, do ktorého nevzalo ministerstvo práce žiadnu kresťanskú organizáciu.

Na ministerstve práce vyberali pred Veľkou nocou spomedzi neziskoviek nových členov do Výboru pre deti a mládež. Z vyslovene kresťanských organizácií nevzali do výboru nikoho, pritom posledných päť rokov v ňom mali zastúpenie Klub mnohodetných rodín a Hnutie kresťanských spoločenstiev detí — eRko. S predsedom eRka Jurajom Králikom sme sa rozprávali o tom, čo vlastne výbor robí, ako vyzeralo výberové konanie a či je škoda, že vo výbore už sedieť nebudú. 

Zúčastňovali ste sa posledných päť rokov na zasadnutiach výboru. O čo v ňom vlastne ide? 

Je to poradný výbor ľudí z ministerstiev a neziskových organizácií. Chrbtovou kosťou jeho agendy je Dohovor o právach detí a jeho dodržiavanie. Výbor sa zaoberá témami, ako je ochrana detí, zaobchádzanie s deťmi v rôznych inštitúciách a tiež aktuálnymi otázkami. Zároveň sa výbor vyjadruje k legislatívnym a strategickým materiálom, ktoré sa týkajú politiky voči deťom a mládeži. 

Výbor pre deti a mládež je len jedným z niekoľkých výborov, ktoré patria pod Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Aké výraznejšie témy ste počas piatich rokov na výbore riešili? 

Jednou z najsilnejších tém bol zákon o komisárovi pre deti a osoby so zdravotným postihnutím. Išlo o snahu, aby vznikol na Slovensku inštitút detského ombudsmana, čo sa podarilo. Je to jeden z výsledkov práce ľudí z tohto výboru. 

K téme: 
Ani eRko, ani školy. Z Výboru pre deti a mládež vytlačili konzervatívcov Zdieľať

Ďalej sme riešili rôzne strategické dokumenty ako Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv. Výbor sa tiež permanentne zaoberá tzv. cyklickým dokumentom Národný akčný plán pre deti, teraz beží verzia na roky 2013 – 2017. Témou zo začiatku funkčného obdobia výboru boli výsledky štúdie o prevalencii násilia na deťoch. 

Spomínali ste aktuálne dianie.

Áno, v roku 2015 sme sa zaoberali situáciou detí v záchytných táboroch pre utečencov. Venovali sme sa aj situácii v reedukačných zariadeniach. Výbor riešil vo veľkej miere aj trestnoprávnu ochranu detí. Šírka tém bola naozaj veľká. 

Veľká časť agendy výboru sa netýkala oblastí, ktoré denne riešime v eRku. Preto som aj do prihlášky na nové obdobie definoval ako našu tému participáciu detí a globálne vzdelávanie, za čím si stojíme a máme skúsenosti. 

Čiže výbor riešil skôr ochranu detí ako ich rozvoj? 

Áno, dalo by sa to tak povedať. 

Ako pracuje výbor? 

Stretnutia bývali približne štyrikrát do roka, trvali aj pol dňa. Na zasadnutí sa prešlo približne desať bodov, ktoré zväčša zodpovedali dokumentom. Tie mali často aj 40 strán, ktoré si bolo treba naštudovať a potom sa k nim vyjadrovať. 

Treba povedať, že programové dokumenty vznikali medzi zasadaniami výboru a samotný výbor má skôr deklaratívnu úlohu, teda vyjadriť sa k už hotovým materiálom. Jednotlivé uznesenia sa prijímali hlasovaním.

Zažili ste tam ideologický spor? 

Zopár takých situácií si pamätám, ale nebolo to vyhrotené. Jedna bola v prípade, keď sme sa vyjadrovali ako výbor k novele zákona o rodine. Išlo o odsek, v ktorom sa písalo, že je želateľné, aby dieťa vyrastalo v prostredí mamy a otca. Na výbore sa trochu debatovalo o spomenutých termínoch. 

Necítili ste sa tam nikdy názorovo v menšine? 

Ani nie, zrejme preto, že neprišla do agendy úplne kontroverzná vec. Pamätám si ešte na Dohovor z Lanzarote, ktorý hovoril o ochrane detí pred sexuálnym zneužívaním. Mali sme sa vyjadriť, či sa Slovenská republika k dokumentu prihlási. Tu sme neboli zajedno. 

Ale ani podtéma ochrany detí v rámci Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv nebola predmetom nejakej ostrej diskusie. 

„Prekvapilo ma, že do výboru nevybrali Združenie katolíckych škôl Slovenska, lebo je to ešte silnejší, informovanejší a expertízne silnejší hlas ako eRko.“ Zdieľať

Malo pre eRko zmysel byť čenom výboru?

Určite, najmä pre informačnú hodnotu. Priznám sa, že keď som začínal členstvo vo výbore, predstavoval som si, že sa budú riešiť témy viac späté s tým, čo robíme v eRku, čiže výchova, situácia detí a pod.  

Výbor však nie je vyslovene stvorený pre praktické veci. Uvedomil som si to na základe vlastnej skúsenosti. Keď som prišiel pred piatimi rokmi do výboru, chcel som predstaviť víziu inšpirovanú z Británie, kde pripravili kódex pre korporácie, ktoré vyrábajú produkty zamerané na detskú zábavu – aby sa obmedzovala dimenzia násilia alebo skorej sexualizácie. 

Ako ste pochodili? 

Vtedy som tému posunul na sekretariát výboru, dostal som pozvanie niečo konkrétne pripraviť, no potom som spoznal, že výbor je skôr o deklaratívnej rovine a nie je to miesto, kde by sa na zasadnutiach rozpracovávali témy. 

Bolo by treba mať nápady už dopredu prepracované, ísť do pracovných skupín, kde sa však hlási málo ľudí. 

Nemôžem však povedať, že by výbor nebol otvorený iniciatívam. Riešili sme aj podnety od nečlenov výboru, ktorí prišli na zasadnutie „zvonku“.

Nové výberové konanie na vás pôsobilo dôveryhodne? 

Prišlo mi štandardné. Nevedeli sme, koľko je prihlášok, tak sme to skúsili. Keďže sme členmi predsedníctva Rady mládeže Slovenska, ktorá bude naďalej vo výbore, máme cez nich akoby sprostredkovaný hlas. 

Z reakcie ministerstva práce na náš článok a tiež z vášho stanoviska sa zdá, že vás veľmi nemrzí, že vo výbore už nie ste. Dá sa to tak čítať? 

Keď sme sa hlásili druhýkrát, brali sme to otvorene. V zmysle, že keď naše témy budú relevatné pre ďalšie fungovanie výboru, tak fajn. Keď nie, tak budeme mať aspoň prehľad o dianí cez Radu mládeže Slovenska. 

Dostali ste nejaké konkrétne vyrozumenie, prečo ste neuspeli? 

Dostali sme dva maily na túto tému. Prvý bol oficiálny o rozhodnutí. V druhom maile nám tajomníčka výboru poďakovala za spoluprácu a vymenovala pracovné skupiny, ktoré budú v ďalšom období a do ktorých sa môžeme zapojiť. 

Čiže mrzí alebo nie? 

(Ticho.) Berieme to normálne, akceptujeme to a až tak to neprežívame. 

Je tu však kritika niektorých ľudí, ktorí síce možno nepoznajú detailne prácu výboru, vychádzajú ale z toho, že v novom zložení nebude zrazu ani jedna kresťanská organizácia, hoci sa zvýšil počet neziskoviek vo výbore z osem na 12. Vy považujete nové zložene výboru za vyvážené? 

Pravda je, že pri niektorých organizáciách, ktoré budú vo výbore, neviem povedať, čo presne robia s deťmi. Predpokladám však, že v prihláške, ktorá bola dosť štruktúrovaná, to uviedli.

Nie je problém, že tam nie sú vôbec kresťanské? 

Na jednej strane chápem, že keď si človek pozrie zoznam nových členov, tak mu to chýba. Pre nás to ale nie je až taká veľká téma. I keď by sme boli radi, keby tam niektorí boli. Prekvapilo ma napríklad, že do výboru nevybrali Združenie katolíckych škôl Slovenska, lebo je to ešte silnejší, informovanejší a expertízne silnejší hlas ako eRko.

Boli ste vo výbore, opýtam sa ešte inak: To, že tam nebudú kresťanské organizácie, bude mať nejaký vážny dôsledok? 

Ak prídu do agendy výboru nejaké dokumenty, ktoré budú explicitne v protiklade s kresťanským svetonázorom, tak tam bude, pochopiteľne, obmedzený tento hlas. 

A to bude mať vzhľadom na právomoci výboru nejaký vážny dosah?

Podľa mňa to závisí od spoločenského momentu. Môže prísť nejaká udalosť. Lenže aj v takom prípade, či bude výbor za alebo proti, aj tak to bude vo verejnej diskusii. A väčší hlas budú mať tí, čo sú mediálne a politicky silní, než jeden výbor Rady vlády pre ľudské práva. 

Dá sa povedať, že sa výbor a jeho vplyv trochu preceňuje? 

Je to možné. Predsa len, je to poradný orgán v štruktúre ďalších poradných orgánov. 

Ak chceme napríklad my rozvinúť nejakú tému o deťoch, viac docielime projektom za 15-tisíc ako z členstva v takomto výbore.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo