Pred finále: Roger Veľký a jeho najväčší súper Raf

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pred finále: Roger Veľký a jeho najväčší súper Raf

Na archívnej snímke z 24. januára 2014 Španiel Rafael Nadal (vpravo) a švajčiarsky tenista Roger Federer. Foto: TASR/AP

Tohtoročný ročník Australian Open okrem tradičného skvelého tenisu na začiatku sezóny ponúka aj ďalšiu vymoženosť – cestovanie v čase.

Potom, čo nečakane vypadli jednotka a dvojka turnaja Andy Murray a Novak Djokovič, otvorila sa cesta pre šampiónov, ktorých rivalita dominovala svetovému tenisu v uplynulom desaťročí. Roger Federer aj Rafael Nadal si proti sebe zahrajú finále a neexistuje hádam na svete tenisový fanúšik, ktorý by im to nedoprial a netešil sa na nedeľný zápas. Nielen kvôli veku a sériám zranení, ktoré majú obaja za sebou, ale aj kvôli tenisu, samozrejme.

Zápasy Federera a Nadala, ktorý je od slávneho Švajčiara o päť rokov mladší, patria k tomu najlepšiemu, čo svetový tenis kedy ponúkol. Je známe, že legenda svetového tenisu, americký nervák a neskôr skvelý komentátor John McEnroe považuje za vôbec najlepší zápas celej tenisovej histórie finále Wimbledonu z roku 2008 práve medzi týmito rivalmi. 

Nielen veľké očakávania, ich vzájomné duely a spoločná minulosť, zajtra toho bude na kurte viac.

Núka sa tak možnosť zaspomínať si a rekapitulovať míľniky najlepšieho tenistu všetkých čias Rogera Federera. Syn švajčiarskeho otca Roberta a juhoafrickej matky Lynette, po ktorého boku od olympiády Sydney 2000 stojí priateľka, dnes manželka so slovenskými koreňmi Mirka Vavrincová, preukazoval svoj potenciál už v juniorských kategóriách.

Už v roku 1999 bol juniorskou svetovou jednotkou, vyhral juniorku Wimbledonu. Federer ukážkovo zvládol aj presun do seniorskej kategórie a v prvom roku účinkovania medzi seniormi atakoval pozície v prvej stovke rebríčka ATP. Éra jeho dominancie v mužskom tenise štartuje v roku 2003, ako 22-ročný získava svoj prvý grandslamový titul, a to priamo v chráme tenisu vo Wimbledone.

Už v januári 2004 pridáva ďalší grandslam v Austrálii a prvýkrát sa stáva svetovou jednotkou. Dnes ho delia už len dva zápasy od toho, aby si v Austrálii pripísal ďalší titul po trinástich rokoch od prvého triumfu a podčiarkol tak svoju tenisovú genialitu a jedinečnú dlhovekosť.

Mladík, ktorého čaká veľká budúcnosť. Roger Federer na  Australian Open pred neuveriteľnými 15 rokmi - v roku 2002. Foto: TASR/AP

Vráťme sa ale na začiatok. Mladík, ktorého tenisovými idolmi boli Boris Becker, neskôr Stefan Edberg, dozrieval v tenisových akadémiách vo Švajčiarsku a v juniorskom veku bol pravým opakom toho, ako ho poznajú priaznivci tenisu dnes. Na kurte nad ním často víťazili emócie, často ničil rakety a všetko, čo mu prišlo do cesty. Na rozdiel od svojich rovesníkov mal ale už vtedy tie najvyššie ambície. Kým oni len snívali o priblížení sa k prvej svetovej stovke, Federer vtedy povedal, že chce patriť do top desiatky a neskôr byť svetovou jednotkou. V roku 1999 debutuje vo švajčiarskom daviscupovom tíme, kde čoskoro – napriek mladíckemu veku – začína tvrdiť aj personálnu politiku.

Medzi trénerov, ktorí najvýraznejšie formovali talent mladého Švajčiara, patrí Austrálčan Peter Carter, ktorý ale tragicky zahynul v roku 2002. Potom sa ho ujal Švéd Peter Lungren, ktorý bol aj pri jeho prvom grandslamovom úspechu vo Wimbledone. O to prekvapujúcejšia bola informácia o konci ich spolupráce z decembra 2003. Roger ale cítil, že Švéd mu už odovzdal všetko, čo bolo v jeho silách, a že cesta na vrchol potrebuje nový impulz a stály progres. Dominanciu v roku 2004, keď vyhral tri grandslamy (Australian Open, Wimbledon a US Open) ale – paradoxne – absolvoval bez trénera. V roku 2005 sa ho ujíma austrálska legenda Tony Roche. To už ho poznáme ako dobrúsený briliant, ktorý na kurte našiel správnu mieru emocionality, súperov valcuje s neuveriteľnou gráciou a noblesou. Gentlemanom je i mimo kurtu. Trpezlivý a otvorený k fanúšikom i novinárom, podporujúci charitu, bez hviezdnych manierov či bulvárnych škandálov. Neskôr Federer ešte spolupracoval s Paulom Annaconom či Stefanom Edbergom. Dnes je jeho koučom Ivan Ljubičič, ktorého si slovenskí fanúšikovia môžu pamätať z finálového duelu Davis Cupu Slovensko – Chorvátsko v Bratislave v roku 2005.

V počiatkoch seniorskej kariéry sa zvlášť trápil s hráčmi, s ktorými mal výrazne negatívnu bilanciu – Austrálčan Heuwitt, Argentínčan Nalbandian či Brit Henman boli jeho nočnou morou. Od roku 2004 si Roger Federer užíval krátke obdobie absolútnej dominancie, ktoré kulminovalo príchodom nového rivala Rafaela Nadala. Už sme spomínali, že John McEnroe považuje za vôbec najlepší zápas celej tenisovej histórie finále Wimbledonu z roku 2008: po takmer piatich hodinách famóznych výmen vtedy vyhral Nadal 3:2 na sety. 

V tom čase už bol ale Federer päťnásobným wimbledonským šampiónom a mal ďalších sedem grandslamových titulov z Austrálie a US Open. V roku 2009 kompletizuje kariérny grandslam víťazstvom na Rolland Gaross, keď využil skoré vypadnutie španielskeho kráľa antuky. Rod Laver, ktorému sa podarilo dvakrát vyhrať všetky grandslamové turnaje v jednom kalendárnom roku, vtedy povedal: „Cítim sa poctený, ak ma porovnávajú s Rogerom, pretože on môže byť najlepším tenistom všetkých čias“.

Roger Federer na US Open, 2009. Foto: Boss Tweed/flickr.com

Pribúdajúci vek, rodičovské povinnosti a nová vlna mladých hráčov ako Djokovič či Murray znamenali relatívny ústup z pozície. Napriek tomu Federer ešte pridáva grandslamové víťazstvá z Austrálie v roku 2010, Wimbledonu 2009 a 2012 a zo sedemnástimi grandslamovými titulmi uniká dovtedajšiemu rekordérovi Peteovi Samprasovi. V roku 2008 pridáva zlato z letnej olympiády v Pekingu vo štvorhre. V roku 2012 prekonal Peta Samprasa aj v počte týždňov na poste svetovej tenisovej jednotky. Celkovo bol tenisovou jednotkou neuveriteľných 302 týždňov. V roku 2014 vyhráva aj Davis Cup so švajčiarskym národným tímom. Dnes, keď napríklad 29-ročný Djokovič hlási problémy s motiváciou, keďže už vyhral všetko, čo sa dalo, preto ešte zreteľnejšie vidieť, čo vo svetovom tenise znamená Federer, ktorý už útočí na svoj osemnásty grandslamový titul, štrnásť rokov odvtedy, čo zaknihoval ten prvý.

Roger Federer (vpravo) a Rafael Nadal pred prvým z dvoch benefičných duelov pod názvom  Federer/Nadal Match for Africa 21. decembra 2010 v Zürichu na Hallenstadione. Výťažok poputuje na konto Federerovej charitatívnej nadácie. Foto: TASR/AP

Legendárny Rod Laver o tom hovorí, že to chce nielen veľa umenia, ale najmä neuveriteľnú radosť z tenisu. V časoch najväčšej dominancie, keď vyhral takmer každý turnaj, na ktorom štartoval, britská tlač prirovnávala Federerovu hru k Shakespearovi. „Všetci vieme, ako Hamlet dopadne, napriek tomu to s fascináciou a so zatajeným dychom sledujeme.“

Pozorne teda sledujme, či švajčiarsky tenisový virtuóz pridá ďalší zlatý zápis do tenisovej histórie.  A ak aj nie, tak sa jednoducho tešme, že sme mali tú česť zažiť éru Rogera Veľkého a možno naposledy vidieť grandslamové finále Federera s Nadalom.

Zápas začína v nedeľu ráno 9.30 nášho času.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo