Katechéza (Jozef Tóth)

Na storakých križovatkách ciest
nemota nepomáha
a všetky smery sa stierajú
ako vtáčí let.

V bezradnosti sa obraciam
iba na Teba, Pane.

Chytíš ma za ruku
a prevedieš
cez mosty Slova
až na breh sŕdc.

Hľa, hemží sa svet nemými,
nuž zboríme, brat môj,
múry Jericha,
zaznejú Božie trúby
a struny kinóra v materčine
a všetci prehovoria
ako vypustení v táci
v rozletoch po otčine...

Slovom sa i náš zrod začína.

Zo Slova ako z čerešňových kvetov
vykvitla naša otčina.

Pretiekla červená krv
do vína.

V mene Otca
i Syna,
i Svätého Ducha.

Hľa, ako sa doma dobre žije,
trpí
a usína...


Jozef Tóth (1925) je ako básnik širokej verejnosti málo známy. Časť svojej básnickej tvorby publikoval až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Jeho ucelené dielo na vydanie edične pripravil Teodor Križka (Jozef Tóth: Dielo. Poézia, Dielo. Próza. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v spolupráci s Factum bonum, spol. s r. o., Bratislava 2010).

Myslím, že táto báseň je vhodná práve na Nový rok a Deň vzniku Slovenskej republiky.