Vianoce 1976 (Jozef Tóth)

Jozef Tóth

Vianoce 1976

Na Štedrý večer,

keď všetci boli doma,

stromy vykročili.

Zostali po nich iba jamy.

Ohliadali sa strechy

nad čudom sviatku

a potom zaspali.

Stromy sa stretli v poli,

srieň im na šijach visel ako štóly

a potom sa postavili vedľa seba

ako zbor spevákov

a zaspievali.

A vietor dúchal do organa

na pieseň narodenia Pána.

Glória!

Glória!

A dieťa zo snehu sa smialo

všetkým a všetkým zakývalo

a potom padla hmla

ako Sen

na biely Betlehem.

A keď sa konáre rozhýbali,

videl som, že sú to krídla,

krídla anjelov.

A skríkol som:

BOŽE!

A stromy, čo pri mne stáli,

hlavami zakývali:

Nechajte ho,

on môže zostať tu,

básnik Adventu

a priateľ stromov.

A tak som s nimi spieval Glória!

Glória!

Rozišli sme sa už neskoro,

keď sa nad strechami objavilo slnko

jak veľká biela Hostia.

Jozef Tóth (1925) -  básnik, gréckokatolícky kňaz a vysokoškolský pedagóg, obsiahol v tejto básni udalosť a atmosféru betlehemskej noci, hoci možno trocha netradične, no konkrétne, vychádzajúc zo svojho vnútorného ustrojenia, zážitku, videnia, ale predovšetkým z podstaty svojej viery. Je to báseň moderná a naliehavosťou výpovede vťahuje čitateľa do diania, do príbehu.

Dajme sa teda vtiahnuť do príbehu betlehemskej noci a staňme sa pastiermi, ktorí po Márii a Jozefovi prví uvideli Boha, objavme ho a privítajme v sebe.

Text básne som vybral z vydania Jozef Tóth: Dielo. Poézia (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v spolupráci s Factum bonum, spol. s r. o., Bratislava 2010, edične pripravil a doslov napísal Teodor Križka, ilustroval Michal Tóth).