Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
15. december 2016

Fenomén Toufar: Čo vidia Česi na umučenom farárovi?

Kto bol katolícky kňaz Josef Toufar, ktorého má ateistické Česko v obrovskej úcte.
Fenomén Toufar: Čo vidia Česi na umučenom farárovi?
Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kto bol katolícky kňaz Josef Toufar, ktorého má ateistické Česko v obrovskej úcte.

Príbeh kňaza Toufara umučeného v 50. rokoch akoby v poslednom čase čoraz viac rezonoval v českej spoločnosti a sekulárnych médiách. Pritom len vlani, 65 rokov od jeho smrti, pochovali Toufarove pozostatky za veľkej pocty v dedinke Číhošť, kde bol farárom a kde sa stal údajný zázrak, pre ktorý tak ŠtB besnela.

Kultúra v Čechách a na Morave Toufarom žije. Česká pošta vydala na sté výročie jeho narodenia 8 000 pohľadníc s jeho podobizňou, kardinál Dominik Duka ho spomenul pri svojej prvej kardinálskej omši a prezident Miloš Zeman mu udelil vlani medailu Za zásluhy I. stupňa in memoriam.

Najnovší príspevok do debaty o Toufarovej osobnosti pridala koncom novembra Česká televízia, keď uviedla nový dokument od Toufarovho životopisca Miloša Doležala s názvom Jako bychom dnes zemřít měli. 

Dedo v škole

Josef Toufar sa narodil v roku 1902 v obci Arnolec v jihlavskom okrese, vo Vysočine. Mal štyroch súrodencov, ako osemročný prišiel o matku, otec sa však druhý raz oženil. Od malička ho priťahovalo kňazstvo, no cesta k nemu nebola vôbec priamočiara.

Už ako 12-ročný sa hlásil na strednú školu v Hradci Králové, ktorá pripravovala žiakov na štúdium v seminári. Nástup mu však znemožnila prvá svetová vojna. Ďalší odklad štúdií zapríčinila základná vojenská služba. Po jej skončení sa ako dvadsaťročný vrátil domov, kde pracoval na statku a v hostinci. Životopis na oficiálnej stránke Josefa Toufara uvádza, že v rodnej obci bol veľmi aktívnym v spoločenskom živote, organizoval púte, oslavy, chodil na tanečné zábavy, spieval, hral na kontrabas v miestnej kapele.

Krátky záber na farára Toufara z propagandistického filmu, ktorým chceli komunisti demonštrovať, že farár podviedol veriacich. V čase natáčania bol na pokraji smrti. (Foto: NFA/youtube.com) 

Strednú školu začal študovať až ako 26-ročný na gymnáziu v Německém (dnes Havlíčkově) Brodě. Keďže nastúpil do triedy s jedenásťročnými žiakmi, vyslúžil si prezývku „dedo“. Obhajoval to tým, že zostal verný svojej túžbe stať sa kňazom. V roku 1935 nastupuje do kňazského seminára v Hradci Králové a o päť rokov neskôr je už kaplánom v Zahrádke pri Humpolci. Išlo o rozsiahlu farnosť s 12 dedinami, tromi kostolmi a 3 000 veriacimi.

Nepohodlný

Po druhej svetovej vojne zakladá Toufar vo farnosti Združenie katolíckej mládeže. Inšpirovaný svätým Jánom Boscom organizuje pre 250 mladých z celého kraja duchovné obnovy, púte, stretká, zábavu aj šport. Mnohých doučuje, chudobným pomáha.

Komunistickí funkcionári však tieto aktivity nevedia oceniť a po februári 1948 žiadajú biskupa o preloženie Toufara. Nepomohla ani petícia troch tisícok ľudí, pod poltickým tlakom Toufar napokon sám požiada o preloženie do blízkej farnosti Číhošť, ktorá bola menšia, patrilo do nej okolo 1 200 katolíkov. A práve v dobe, keď komunistická moc plánuje podriadiť si cirkev, sa v malom číhošťskom kostole udeje zvláštna vec.

Číhošťský zázrak

Bolo to na tretiu advetnú nedeľu, 11. decembra 1949. Farár Toufar stál na kazateľnici, keď ukázal rukou na oltár so slovami: „Uprostřed vás stojí, kterého mnozí neznají, zde ve svatostánku je náš Spasitel“.

„A tu všichni, kteří se podívali směrem ruky, viděli, jak kříž na svatostánku se začal naklánět. Nejprve (když se díváš k oltáři) napravo, pak zase nalevo, zase zpět napravo a nalevo a pak se zastavil uprostřed, ale již se nedíval k hlavním dveřím, ale celý se natočil směrem na kazatelnu. Také se vychýlil dopředu tolik, že za normálního vychýlení se musí zhroutit,“ spomínal samotný Toufar na to, ako jav opísali svedkovia. 

Podľa dobových zápisníc ho videlo 19 dospelých ľudí. Okrem toho sa kríž pohol ešte v dvoch ďalších prípadoch. 

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Číhošti. Oltárny kríž sa podľa svedkov zázračne rozkýval. (Wikipedia.org)

Chýr o tom, čo sa stalo v Číhošti, sa rýchlo rozniesol po celej krajine a do malej obce začali prúdiť davy ľudí. Niečo, čo si komunisti v tom čase nemohli dovoliť. Údajný zázrak sa preto rozhodli využiť ako zámienku na začiatok ťaženia proti Cirkvi. Bolo len treba prinútiť Toufara k priznaniu, že v kostole mal skrytý mechanizmus, ktorým sám rozkýval oltárny kríž. Pokyn na potrebu priznania išiel z najvyyších miest, o prípad sa zaujímal aj prezident Klement Gottwald. 

Večer 28. januára 1950 si prídu pre Toufara na faru príslušníci Štátnej bezpečnosti, tváriac sa, že sú reportéri z lokálnych novín. Farára unesú do väzenia vo Valdiciach, kde ho sadisticky vypočúva špeciálna sedemčlenná Inštruktážna skupina ŠtB. 

Eštébacki technici sa zatiaľ snažia v číhošťskom kostole zostrojiť podvodný mechanizmus, lenže sa im to nedarí.

Prečítajte si aj
Číhoštský zázrak budí pozornosť aj dnes Zdieľať

Po jednom z brutálnych výsluchov Toufara naložia do auta a odvezú do číhošťského kostola. Tam sa narýchlo nakrúca propagandistický dokument s názvom Běda tomu, skrze něhož přichází pohoršení. Ľuďom po celej republike má zvestovať „pravdu“ o číhošťskom zázraku a podvode katolíckej cirkvi. ŠtB sa podarí do filmu zaradiť aj krátky záber na Toufara, ako stojí na kazateľnici. 

Inzercia

Ako však spomína dokument českého Seznamu, cestou späť z Číhošťa farár Toufar skolaboval a na ďalší deň na následky týrania zomrel. Stihli ho ešte operovať v pražskom Štátnom sanatóriu na Legerově ulici, v ktorom zomrel aj Jan Palach.

Komunisti Toufarovo telo potom zakopali pod iným menom v hromadnom hrobe v Prahe – Ďáblicích. Príbuzným až po štyroch rokoch oznámili, že Toufar zomrel na prasknutie žalúdočného vredu.

Propagandistický film komunistov o číhošťskom zázraku: Nitky vraj viedli od kríža až do Vatikánu a Wall Street.

Pochybné priznanie

Práve najnovší dokument Miloša Doležala odhaľuje niektoré nové skutočnosti o Toufarovej smrti. Autori v ňom totiž použili doteraz nezverejnené zábery ŠtB z natáčania propagandy v číhošťskom kostole. O tom, že okrem krátkeho záberu na kazateľnicu existuje aj ďalší, dvojminútový záznam s farárom Toufarom, sa doteraz nevedelo. 

„Je to nesmierne surový dôkaz, ako totalitný režim zošrotoval nevinného človeka. Vo filme ani nezamaskovali jeho dezolátny stav. Tvár má plnú opuchov a modrín, pripomína vydesené zviera zahnané k stene,“ hovorí pre iDnes.cz Miloš Doležal, ktorý zábery objavil. 

Objavené sekvencie napríklad ukazujú, že Toufar mal také opuchnuté nohy, že sa mu nezmestili do topánok. Počas natáčania Toufar krvácal z úst, príslušníci ŠtB ho museli na kazateľnici pridržiavať. Nevedel ani pohnúť rukou tak, ako od neho chceli. 

Komunistom sa mučením podarilo Toufara donútiť k podpisu, že v kostole vytvoril zariadenie na pohyb kríža. Štátna moc tiež tvrdila, že sa priznal aj k sexuálnemu zneužívaniu detí, čo však pravdepodobne dopísali k podpísanému protokolu dodatočne. Neskoršie vyšetrovania tiež spochybňujú funkčnosť prípadného zariadenia na manipuláciu s krížom, ako aj pohlavné zneužívanie detí. 

Toufarov prípad sa riešil ešte počas totality. V roku 1968 sa podarilo odhaliť veliteľa Inštruktážnej skupiny ŠtB, ktorým bol Ladislav Mácha a farárovu smrť začala vyšetrovať vojenská prokuratúra v Tábore.

Sadistu Máchu napokon odsúdili až v roku 1998. Za ťažké poškodenie na tele a zneužitie úradnej moci dostal dva roky väzenia. V base napokon strávil len rok, keďže bol v roku 2003 podmienečne prepustený.

V roku 2004 sa sa česká verejnosť dočkala celovečerného filmu o Josefovi Toufarovi s názvom In nomine patris. V dôstojnej dráme hrajú viacerí známi herci ako Jiří Langmajer, Lucie Vondráčková, Rudolf Hrušínsky ml. a ďalší. Film nerieši ani tak detaily zázraku, ako skôr útlak nastupujúceho režimu a psychológiu zúčastnených postáv. Jednoznačne sa oplatí vidieť. 

Vo filme Jaromíra Polišenského In nomine patris hralo viacero známych hercov. Film sa dá pozrieť na stránke Českej televízie. 

V apríli 2013 sa začal proces blahorečenia Josefa Toufara. O rok neskôr vykonali komplikovanú exhumáciu Toufarových pozostatkov, ktoré sa napokon podarilo z masového hrobu v Prahe identifikovať.

Slávnostný pohreb s tisíckami veriacich a priamom prenose ČT sa konal v lete 2015. Biskup Hradca Králové Ján Vokál a kardinál Duka uložili Toufarovo telo na odpočinok v hlavnej lodi kostola v Číhošti.

Udalosti v číhošťskom kostole zo zimy roku 1949 zostávajú dodnes záhadou. Nespochybniteľná je len brutalita, ktorú spáchala ŠtB na dedinskom farárovi zo strachu, že viera v nadprirodzený úkaz môže skomplikovať ovládnutie štátu komunistickou ideológiou. 

Titulná foto: Číhošť, 24. februára 2013. Mladí ľudia na púti v čase výročia smrti bývalého číhošťského farára Josefa Toufara. (Foto: profimedia.sk/MAFRA - Petr Lemberk)

Odporúčame