Van der Bellen vyhral, ale čo bude ďalej? (aktualizujeme)

Van der Bellen vyhral, ale čo bude ďalej? (aktualizujeme)

Alexander Van der Bellen oslavuje so svojimi stúpencami na pódiu vo Viedni. Foto: TASR/AP

Komentáre k rakúskym prezidentským voľbám: Alexander Van der Bellen jasne porazil Norberta Hofera, FPÖ sa chystá na víťazstvo v parlamentných voľbách.

9:30  FPÖ sa otrasie a začne nový útok

Keď sa na rakúske prezidentské voľby pozrieme z nadhľadu, tak pre miestny establišment napriek jasnému víťazstvu Van der Bellena vôbec nedopadli tak dobre. Pred rokom by nikto neuveril, že kandidáta FPÖ bude voliť toľko voličov. A že sa budú musieť zjednotiť celá politická scéna aj kultúrne elity Rakúska, aby s vypätím všetkých síl zabránili zvoleniu Norberta Hofera. 

Ten zažiaril už na jar v prvom kole, keď ho volilo 35 percent voličov – toľko hlasov FPÖ ešte nikdy v žiadnych celorakúskych voľbách nezískala. Jej doterajší volebný rekord bol z roku 1999, keď na čele s Jörgom Haiderom dostala 27 percent, naposledy v roku 2013 volilo FPÖ 20 percent Rakúšanov. Teraz kandidáta FPÖ volila takmer polovica voličov, navyše, strana dosahuje v prieskumoch okolo 34 až 35 percent a má reálnu šancu na historické víťazstvo v parlamentných voľbách. 

Tie by mali byť za normálnych okolností na jeseň 2018, ale keďže tento termín spadá presne do obdobia rakúskeho predsedníctva EÚ, vo Viedni všetci vychádzajú z toho, že koaličná vláda SPÖ a ÖVP si sama skráti volebné obdobie. Otázne je len to, či Rakúšania pôjdu voliť v prvej polovici roku 2018 alebo už budúci rok.   

Sociálni demokrati a ľudovci si v spoločnej vláde už očividne lezú na nervy, ani nový kancelár Christian Kern nezmenil dynamiku zhoršujúcich sa vzťahov. SPÖ a ÖVP sa nevedia dohodnúť na žiadnej reforme, vzájomne sa obviňujú, kto je viac zodpovedný za stagnáciu a blokovanie zmien.

Aj preto sa špekuluje, že najmä SPÖ má motiváciu vyvolať predčasné voľby v pomerne skorom termíne – jej čerstvý líder Kern je ešte stále dosť populárny, takže keby sociálni demokrati v najbližších mesiacoch stavili na jeho tvár, možno by dokázali skresať náskok FPÖ. Medzi sociálnymi demokratmi totiž panuje nervozita, že ak budú v doterajšej rozhádanej a ničnerobiacej vláde pokračovať, Kern stratí svoju lídrovskú charizmu a v roku 2018 už nebude žiadna šanca na obrat.

FPÖ teda napriek prezidentskej porážke nemá dôvod na depresiu: ešte pred rokom nie veľmi známy a nie veľmi populárny Norbert Hofer sa stal jej ďalšou výraznou tvárou, pričom spolu s lídrom FPÖ Strachem sa navzájom dobre dopĺňajú (konfrontačný Strache vie mobilizovať jadro, Hofer vie pritiahnuť mäkký obal). Navyše, Hofer je voči Strachemu úplne poslušný, takže populistom nehrozia ani vnútorné rozbroje.

Triumfom Van der Bellena sa teda nič nekončí: FPÖ si naďalej brúsi zuby na víťazstvo v predčasných parlamentných voľbách. Ak by bolo výraznejšie, znechutenému prezidentovi Van der Bellenovi by zrejme neostávalo veľa iného, než vymenovať Heinza-Christiana Stracheho za nového rakúskeho kancelára. 

Pondelok  9:00 – Van der Bellen mobilizoval liberálov, ľavicu aj veľkú časť kresťanských demokratov

Základom prekvapivého triumfu Van der Bellena bolo, že sa mu podarilo mobilizovať k voľbám aj voličov, ktorí pri prvej voľbe v máji ostali doma. Takisto masívne zbieral hlasy od prezidentských kandidátov ľavice aj pravice, ktorí stroskotali v prvom kole. A tiež sa mu podarilo presvedčiť väčšinu kresťanskodemokratických voličov ÖVP, že je tým lepším kandidátom. 

Keď to premeníme na čísla: v máji pri prvej voľbe porazil Van der Bellen Hofera len o 31-tisíc hlasov, teraz až o 300-tisíc hlasov, pričom asi 170-tisíc voličov, ktorí v máji ostali doma, prišli tentoraz hlasovať za kandidáta establišmentu. Kým v máji hlasovalo za Van der Bellena len 47 percent voličov konzervatívca Andreasa Khola (čo bol kandidát ÖVP, ktorý vypadol v prvom kole), teraz mu dalo hlas až 59 percent Kohlových voličov. 

Faktom je, že Van der Bellen ako bývalý šéf Zelených už zďaleka nie je politikom avantgardnej zelenej politiky. Jeho ekonomické názory sú často v strede, niekedy dokonca napravo od rakúskeho diskurzu. Van der Bellen je napríklad za slobodný medzinárodný obchod, pôvodne bol dokonca aj za obchodné dohody TTIP a Ceta, až v priebehu kampane musel tieto svoje postoje skrývať, aby nenahneval ľavicovejšieho voliča.

Samozrejme, v kultúrno-etických témach stojí Van der Bellen vľavo. Ale nezdôrazňuje ich natoľko, aby to vyrušilo nemalú časť konzervatívnejších voličov, pre ktorých bol napokon lepšou alternatívou než Hofer.  

Nedeľa 21:20 – O víťazstve Van der Bellena rozhodli aj rakúski dôchodcovia

Kým o brexite a víťazstve Donalda Trumpa rozhodli starší voliči, v Rakúsku tieto generačné trendy vôbec neplatia. Podľa volebnej analýzy hlasovali Rakúšania vo veku 60 rokov a viac jasne za Van der Bellena – dalo mu hlas 55 percent z nich. Trochu inak to bolo vo vekovej skupine 30 až 59 rokov, kde boli pomery hlasov vyrovnané. Mladí Rakúšania do 29 rokov volili pomerne jednoznačne Van der Bellena (58 percent), tento výsledok však mali na svedomí najmä mladé ženy, takmer 70 percent z nich volilo Van der Bellena. Dlho známy jav, že FPÖ volia prevažne muži mladšieho a stredného veku, sa tak naplno preniesol aj do prezidentských volieb.

Celkovo Van der Bellena volili ženy v pomere 62 ku 38 percentám, kým Hofera muži 56 ku 44 percentám.

Zaujímavé boli tiež motivácie jednotlivých voličov: až 42 percent voličov Van der Bellena uviedlo, že ho volili preto, aby zabránili zvoleniu Hofera, len 34 percent ho volilo z presvedčenia, že je to ich kandidát. Zatiaľ čo Hofera volilo až 51 percent voličov preto, že to bol ich kandidát, len 24 percent jeho voličov chcelo touto voľbou zabrániť zvoleniu Van der Bellena.    

Až 83 percent ľudí s univerzitným vzdelaním volilo Alexandra Van der Bellena, títo ľudia mali aj veľmi vysokú volebnú účasť, naopak, voliči pracujúci v robotníckych profesiách, u ktorých zreteľne dominuje Hofer, mali skôr nižšiu účasť. Aj to rozhodlo o konečnom výsledku.   

A ešte k volebným motiváciám: Kým nadpolovičná väčšina voličov Van der Bellena mu dala hlas preto, že je za EÚ, viac než polovica voličov Hofera uviedla ako motív svojej voľby, že ich kandidát brojí proti existujúcemu systému. 

20:15  Prečo Hofer prehral o toľko hlasov?

Na túto otázku sa zatiaľ nedá spoľahlivo odpovedať. Na základe prichádzajúcich informácií z jednotlivých volebných okrskov je zrejmé, že Hofer oproti prvým voľbám v máji stratil rozhodujúce percentá rovnomerne po celej krajine. Takisto je zrejmé, že ho opäť volili viac muži (pre ktorých sú otázky bezpečnosti a imigrácie dôležitejšie) než ženy, ktoré ostrý a polarizujúci jazyk rakúskych populistov odrádza viac. Za Van der Bellena tiež ešte jasnejšie než predtým hlasovala Viedeň (podľa prognóz tu získal až 65 percent). 

Najviac však analytikov prekvapila volebná účasť, na základe predbežných odhadov to vyzerá, že prišlo voliť 74 percent Rakúšanov, o percento viac než v máji. Pritom sa čakal pravý opak, teda že v opakovanom druhom kole bude o poznanie nižšia účasť, pretože aj kampaň oboch unavených kandidátov bola v posledných dvoch mesiacoch menej výrazná a vyhrotená než na jar. 

Napokon, očakávaného opadnutého záujmu sa bála aj Stracheho FPÖ, ktorá potrebovala mobilizovať svoje tvrdé jadro a súčasne presvedčiť o svojom kandidátovi dostatočný počet umiernených voličov. Vo FPÖ sa niektorí obávali, že Hofer svojou miernosťou, s ktorou sa rozkročil v strede, demobilizuje práve voličov, ktorí si želajú zúčtovanie s establišmentom. Práve týchto voličov sa však snažil udržiavať vo vare Heinz-Christian Strache.  

V samotnom závere kampane však Stracheho konfrontačný štýl prebral prekvapivo aj Norbert Hofer, ktorý tým mohol zmiasť nemálo voličov.

Vo štvrtok večer sa totiž obaja kandidáti stretli vo svojom poslednom dueli na ORF, Hofer bol od začiatku neobyčajne agresívny, Van der Bellena obvinil, že bol špiónom (podozrenie, ktoré stojí na vratkých nohách), že bol komunistom (čo Bellen nikdy nebol), Hofer tiež často opakoval, že jeho protikandidát klame a rovnako často pri jeho názoroch len akoby neveriacky krútil hlavou s povzdychom „unfassbar“ (neuveriteľné). Naopak, Van der Bellen pôsobil pokojne a ponechal si svoj šarm.

Výsledný efekt bol, že kým Van der Bellen vyzeral autenticky, pri Hoferovi bolo až príliš často cítiť, že jeho slová a gestá sú súčasťou premyslenej taktiky. Otázne je, či ho práve posledné vystúpenie neobralo o hlasy stredových voličov, ktorí sa rozhodovali do poslednej chvíle. A mohli sa zľaknúť, že Hofer je možno naozaj „vlk v barančom rúchu“, ako o ňom stále hovoria jeho odporcovia a časť médií.

To je však zatiaľ iba čistá špekulácia.      

19:00 Okolo 53 percent pre Van der Bellena

Ešte síce prebieha sčítavanie hlasov, ale prvé prognózy hovoria jasnou rečou: Van der Bellen získal v nedeľňajších prezidentských voľbách 53,3 percenta hlasov, kým Norbert Hofer 46,7 percenta. Štatistická odchýlka je len jedno percento. Aj z toho dôvodu už Hofer priznal porážku, vyzval svojich voličov, aby akceptovali, že „v demokracii má pravdu vždy volič“, a poprosil Rakúšanov, aby držali spolu. „Všetci sme Rakúšania, je preto jedno, ako sme rozhodovali pri volebných urnách.“

Van der Bellen sa poďakoval voličom, povedal, že to bola úcta k starým hodnotám ako „sloboda“ a „rovnosť“, ktorá mu priniesla víťazstvo. 

Pár poznámok k predbežným faktom: takéto jasné víťazstvo Van der Bellena je pre tohto ľavicovo-liberálneho profesora ekonómie aj pre celý tábor jeho podporovateľov malou senzáciou. Van der Bellen síce už raz v máji zvíťazil, vtedy bol však jeho náskok len veľmi tesný, navyše došlo k mnohým pochybeniam pri sčítavaní korešpondenčných hlasov, preto Ústavný súd rozhodol o opakovaní volieb.

Lenže odvtedy (ako som už písal pred pár dňami) sa celkom zmenila situácia vo svete a tak trochu aj v Rakúsku: britskí voliči hlasovali za vystúpenie z EÚ, Američania zvolili za prezidenta Donalda Trumpa, a keďže Van der Bellen reprezentoval v Rakúsku establišment zhruba v rovnakej miere, ako ho reprezentovala Hillary Clintonová v USA, mohlo sa zdať, že sa na tejto vlne vyvezie aj Norbert Hofer z nacionálno-populistickej FPÖ. Aj na základe viacerých prieskumov sa všeobecne predpokladalo, že Hofer vstupuje do opakovaných volieb ako mierny favorit.

Hofer v kampani pôsobil celkom inak než Donald Trump: vystupoval veľmi umiernene a neútočne, svoje postoje aj proti EÚ skôr obrusoval, bolo zjavné, že cieli na stredového voliča, najmä na voličov ľudoveckej ÖVP, ktorí by si predtým v živote nevedeli predstaviť, že raz dajú hlas niekomu z FPÖ. Ale ktorí mali súčasne veľké výhrady voči Van der Bellenovi. Hoferovi hralo do karát i to, že sa zaňho vyslovilo aj niekoľko ľudovcov. Navyše, FPÖ Heinza-Christiana Stracheho je momentálne v prieskumoch suverénne najsilnejšia strana, ešte nikdy nedeklarovalo toľko Rakúšanov (35 percent), že sa jej chystá dať hlas. V posledných týždňoch sa k nej ústretovo správal aj sociálnodemokratický kancelár Christian Kern, FPÖ diktovala vládnym stranám verejné témy, jej postoj k utečencom a imigrantom sa prenášal aj do čoraz reštriktívnejšej politiky vlády, ktorá sa už verbálne dištancovala od kurzu nemeckej kancelárky Merkelovej.

Až sa zdalo, že strana, ktorú liberálne Rakúsko tradične pokladalo za extrémistickú až fašistickú, je tak trochu odkliata, aj preto má jej prezidentský kandidát šancu loviť v nových vodách.

Ale nič z toho sa napokon nepotvrdilo. v priebehu večera sa pokúsime aj na základe zverejňovaných volebných analýz naznačiť, prečo Van der Bellen zvíťazil výraznejšie, než čakal ktokoľvek.

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo