Fašista, ktorý nie je fašistom

Fašista, ktorý nie je fašistom

Norbert Hofer, TASR/AP

Je možné, že po víťazstve Donalda Trumpa otrasie Európou túto nedeľu ďalšia správa: novým rakúskym prezidentom sa stáva Norbert Hofer z extrémistickej FPÖ. Čo vlastne reprezentuje tento 45-ročný muž?

Najbližšiu nedeľu vyvrcholí neuveriteľný rakúsky volebný rok, ktorý niektorí nazývajú aj koncom druhej republiky.

Najskôr však stručná rekapitulácia: Prvýkrát v povojnových dejinách sa stalo, že do druhého kola prezidentských volieb sa neprebojoval žiaden z kandidátov dvoch hlavných vládnucich strán, SPÖ (sociálni demokrati) a ÖVP (ľudovci).

Po volebnej katastrofe odstúpil kancelár Werner Faymann (SPÖ), nahradil ho fotogenickejší Christian Kern. V májovom druhom kole sa stretli Alexander Van der Bellen a Norbert Hofer. Ten prvý zo strany Zelených, ktorá reprezentuje ľavicovú avantgardu, no jej kandidát sa stal stelesnením establišmentu a európskeho liberalizmu. Ten druhý z FPÖ (Strana slobodných), ktorej prischol prívlastok radikálnej až extrémistickej strany s fašistickým náterom.

Napínavé druhé kolo vyhral napokon Van der Bellen len o chlp. FPÖ napadla výsledok volieb a volebný šok dovŕšil Ústavný súd, ktorý v lete uznal námietky porazených a pre mnohé nezrovnalosti pri sčítaní hlasov vyhlásil voľby za neplatné. Preto sa dráma, ktorá rozštiepila Rakúsko na dve polovice a ktorú sleduje celá Európa, zopakuje túto nedeľu.

Prečo doba praje Hoferovi
 

Opäť sa očakáva veľmi tesný výsledok, preto nemožno hovoriť o favoritovi volieb. Oproti máju sa však niektoré tendencie zmenili v prospech Hofera. Jednak je tu nová medzinárodná situácia, FPÖ privítala brexit aj víťazstvo Trumpa ako potvrdenie vlastnej politiky a verí, že Západom sa vzmáhajúca vzbura proti systému aj imigrácii prinesie Hoferovi rozhodujúce hlasy.

Ale sú tu aj vnútrorakúske dôvody, ktoré nahrávajú Hoferovi: FPÖ je podľa prieskumov silná ako nikdy predtým, volilo by ju až okolo 35 percent Rakúšanov, od mája posilnila aj vo Viedni, ktorá je pritom baštou Van der Bellena. FPÖ však hrá do karát duch doby. Najskôr rástla na tom, že ako jediná minulý rok radikálne odsúdila nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú za to, že otvorila hranice blízkovýchodným utečencom.

FPÖ je podľa prieskumov silná ako nikdy predtým, volilo by ju až okolo 35 percent Rakúšanov, od mája posilnila aj vo Viedni, ktorá je pritom baštou Van der Bellena. Zdieľať

Rakúska vláda mala vtedy promerkelovské stanovisko, do Rakúska prúdilo v pomere na počet obyvateľov spolu so Švédskom najviac migrantov. Nálada sa však zmenila, onedlho bola kritika Angely Merkelovovej celkom salónna. Najpopulárnejším rakúskym politikom je dnes mladý minister zahraničia Sebastian Kurz (ÖVP), ktorý sa ostro vymedzuje voči Merkelovej prístupu a ktorého Norbert Hofer veľkoryso označuje za „dobrého ministra“.

Keďže FPÖ vďaka utečeneckej kríze vnútila vládnucim a rozhádaným stranám svoje témy, už ani nemusí pritvrdzovať. Skôr si užíva status strany, ktorá dokázala problémy predvídať, kým pomýlený establišment ju hanlivo odsudzoval ako fašistov. Jej líder Heinz-Christian Strache sebavedome vyhlasuje, že FPÖ sa stala „stranou stredu“.

Rakúska jednotka miernosti? Norbert Hofer

Strache je však mítingový búrlivák, ktorý dokáže verejne snívať o tom, ako sa raz južné Tirolsko – samozrejme, v ľudovom referende – odtrhne od Talianska a stane sa súčasťou Rakúska. Mimochodom, tento sen zdieľa aj Hofer, ten napokon zdieľa všetky Stracheho sny. Lenže nájsť v tomto volebnom roku aspoň jeden jeho výrok, ktorý by sa dal označiť za kontroverzný, je temer nemožné.

Hoferova rétorika je zbierkou mainstreamových klišé, preto ľavica aj liberáli, ktorí ho vykresľovali ako hrozbu demokracie, strácajú pomaly dych. Keď príde reč na Angelu Merkelovú, Hofer hovorí, že „v mnohých oblastiach odviedla dobrú prácu, nie však v utečeneckej politike“. Inak by to nepovedal ani bavorský premiér Horst Seehofer.

Hoferova rétorika je zbierkou mainstreamových klišé, preto ľavica aj liberáli, ktorí ho vykresľovali ako hrozbu demokracie, strácajú pomaly dych. Zdieľať

Hofer tiež zdôrazňuje, že je proti vystúpeniu Rakúska z EÚ, Úniu však treba reformovať. Inak by to nepovedal ani francúzsky expremiér a teraz horúci prezidentský kandidát Francois Fillon.

Hoci FPÖ často siaha po ľavicovej populistickej rétorike v oblasti ekonomiky, ktorou oslovuje voličov v robotníckych štvrtiach, Hofer vymenoval za svoju ekonomickú poradkyňu Barbaru Kolm, šéfku rakúskeho liberálneho Inštitútu F. A. Hayeka. To si mohol pokojne za radcu zavolať aj takého Ivana Mikloša.

Obvinenia z fašizmu či antisemitizmu? Začiatkom novembra vystúpil na podujatí FPÖ bývalý izraelský agent Rafi Eitan, ktorého komando unieslo Adolfa Eichmanna z Argentíny. Hofer ho s pohnutím počúval, Eitan mu ďakoval za pozvanie a oslovoval ho ako „next president of Austria“. Hofer na tomto podujatí hovoril, že „islam nie je súčasťou Rakúska“, to sú vôbec najsilnejšie vyhlásenia, ktoré vo volebnej kampani vyslovuje.  

Vlk v barančom rúchu?

Liberálny týždenník Profil v najnovšom vydaní píše, ako sa Hofer v priebehu najdlhšej volebnej kampane, akú Rakúsko kedy zažilo, „deradikalizoval“. Stal sa vraj z neho iný človek, ktorý vyvinul špeciálne umenie, ako nič nepovedať a pritom zanechať dojem. Hofer sa však pre liberálnu časť Rakúska nestal prijateľnejším, mnohí ho vnímajú ako „vlka v barančom rúchu“.

Kto je teda Norbert Hofer?

Vyrástol v idylickom kraji vo východorakúskom Burgenlande v zaspatom mestečku Pinkafeld. Jeho otec bol členom kresťanskodemokratických ľudovcov (ÖVP), neskôr však prestúpil do Haiderovej FPÖ. V tejto strane sa ako mladík začal na začiatku 90. rokoch angažovať aj Norbert.

V jeho kraji vtedy vládla veľká nervozita z obyvateľov, ktorí sa vynorili spoza železnej opony a ich rozhegané autá najmä s maďarskými poznávacími značkami a nešetrnými výfukmi zrazu brázdili vzorne upravený Burgenland. Hoferovi populisti varovali, že pohraničným územiam hrozí strata identity a prílev cudzej pracovnej sily, ktorá vytlačí z pracovného trhu Rakúšanov.

Norbert Hofer sa postupne šplhal po straníckom rebríku, riadil výber straníckych funkcionárov, zastával tvrdú proticudzineckú líniu strany, súčasne bol majstrom marketingu. Navštevoval komunikačné kurzy, nebál sa prezentovať fotkami zo súkromia, bol priateľskejší aj šarmantnejší než jeho proti systému bojujúci spolustraníci. V roku 2003 sa ocitol nad priepasťou: ako vášnivý športovec si pri paraglidingu vážne poranil chrbticu, zdalo sa, že už nebude môcť chodiť.

Hofer sa však nevzdal, po niekoľkých mesiacoch tvrdej sebadisciplíny sa postavil na nohy, dnes chodí o paličke.

Dva roky po takmer osudovom úraze dostal osudovú ponuku: Heinz-Christian Strache, ktorý prebral stranu po legendárnom Haiderovi, ho spravil svojím podpredsedom. Hoferovi najskôr ponúkal pozíciu generálneho sekretára, to však Hofer odmietol, keďže od tejto roly sa v rakúskej politike očakáva, že ohadzuje konkurenciu blatom a má stále nabrúsený jazyk.

To však vôbec nevyhovuje Hoferovmu naturelu, oveľa viac ho to ťahalo za kulisy. Napokon sa stal jedným z ideológov premeny FPÖ, ktorá sa za Stracheho posúvala viac do stredu.

My, rakúski buršáci

Rakúska FPÖ je na európskej takzvanej pravicovo-populistickej scéne pozoruhodným úkazom. Zo všetkých strán tohto typu je najstaršou, vznikla krátko po druhej svetovej vojne. Jej prví lídri boli aktívnymi nacistami, respektíve dôstojníkmi SS.

FPÖ, v ktorej si našli domovinu mnohí ďalší sklamaní nacisti, ktorí sa neuchytili v ÖVP a SPÖ, by sa v takom posthitlerovskom Nemecku nemali šancu etablovať.

Lenže Rakúsko bolo iné – jednak sa Rakúšania nevnímali ako spolupáchatelia nacizmu, ale aj ako jeho obeť.

Veľká časť Rakúšanov sa takisto dlho nevedela stotožniť s myšlienkou rakúskeho národa, považovali sa za súčasť veľkého nemeckého národa. Práve na tejto idei bola postavená FPÖ, ktorá vyrástla z tradície nemeckých študentských spolkov 19. storočia (takzvané Burschenschaften, v češtine im hovoria buršácké spolky, respektíve buršáci).

Mladí muži v týchto spolkoch sa v 19. storočí často venovali napríklad šermu, súčasne boli zasvätení do programu veľkého nemeckého národa. Ich snom bolo zjednotené Nemecko vrátane Rakúska, preto boli Burschenschaften nielen antisemitské, ale aj protihabsburské, aj protikatolícke. V Rakúsku tradícia Burschenschaften nezanikla, sú aktívne doteraz, takmer na každého vedúceho predstaviteľa FPÖ možno ukázať prstom, že aj on je „buršák“.

Snom týchto spolkov bolo zjednotené Nemecko vrátane Rakúska, preto boli Burschenschaften nielen antisemitské, ale aj protihabsburské, aj protikatolícke. Zdieľať

Samotný Hofer je čestným členom spolku Marko-Germania, ktorý sa odvoláva na „nemeckú vlasť, nezávislú od štátnych hraníc“. Spolok tiež považuje rakúsky národ za protihistorickú fikciu. Hofer preto opätovne čelí otázke, ako môže stáť na čele štátu, ktorý vlastne odmieta.

Faktom však je, že táto kritika je už v dnešnom Rakúsku prežutá a neúčinná. Hofer môže poukazovať na to, že je tiež členom habsburského Rádu svätého Juraja (jeho členom je aj Ján Čarnogurský a tiež viacerí predstavitelia ÖVP), ktorý sa hlási k európskemu a kresťanskému hodnotovému dedičstvu.

No najmä, tak ako sa Rakúšania v minulých desaťročiach postupne stotožňovali s konceptom samostatného rakúskeho národa, tak si ho osvojila FPÖ, hoci až v 90. rokoch. Haider si totiž pred 20 rokmi uvedomoval, že ak chce FPÖ vyhrávať voľby, musí sa stať rakúskou vlasteneckou stranou a prestať veľkonemecky blúzniť.

Haider ešte na konci 80. rokov vyhlasoval, že rakúsky národ je „ideologický potrat“, lebo nič také neexistuje. Na konci 90. rokov hovoril inak. Rakúsko už bolo členom EÚ, a kým ostatné strany sa v rétorike výrazne europeizovali a už nevedeli povedať o národe nič mobilizujúce, vákuum využila FPÖ. Tá sa štylizovala do roly hovorcu drobného rakúskeho ľudu, ktorý ohrozuje európska integrácia aj globalizácia.

Prečo Hofer vystúpil z katolíckej cirkvi

Kedysi veľkonemecká a antiklerikálna FPÖ sa v posledných desiatich rokoch výrazne natlačila aj do konzervatívneho priestoru. Priamo to súviselo s vyprázdňovaním ÖVP, ktorá súhlasila s registrovanými partnerstvami homosexuálov a pre ktorú sú pro life témy len otravným šumom.

Viacerí politici FPÖ vrátane Hofera hovoria o týchto témach pomerne jasne, preto oslovujú aj časť katolíckych vidieckych voličov.

Napokon, Hofer cieli v kampani na túto skupinu celkom otvorene, Rakúsko je oblepené jeho bilbordmi so sloganom „Nech mi Boh pomáha“. V FPÖ si uvedomujú, že cestou k víťazstvu sú práve váhaví voliči ÖVP. V máji podľa volebnej analýzy 52 percent z nich volilo ľavicového liberála van der Bellena, 48 percent dalo hlas Hoferovi. Predstavitelia ľudovcov vtedy odporúčali Bellena alebo ostali neutrálni, aj to sa však teraz mení.

Naposledy podporil Hofera šéf poslaneckého klubu ÖVP Reinhold Lopatka, za čo si ho predvolal na koberček predseda strany Reinhold Mitterlehner. Hofera sa chystali verejne podporiť aj ďalší politici ÖVP, ktorí sa napokon zľakli – lenže atmosféra sa zmenila, takže je možné, že tesná väčšina ľudoveckých voličov sa napokon prikloní k Hoferovi.

Umiernene a konzervatívne vystupujúci Hofer sa však nestane len tak ľahko miláčikom rakúskych katolíkov. Pred siedmimi rokmi totiž demonštratívne vystúpil z katolíckej cirkvi a prehlásil sa k evanjelikom. Nahnevalo ho vyhlásenie významných katolíckych teológov, ktorí obvinili FPÖ, že zneužíva symboly kresťanstva, pričom svojou proticudzineckou a protimoslimskou propagandou odporuje duchu evanjelia.

Norbert Hofer pred siedmimi rokmi demonštratívne vystúpil z katolíckej cirkvi a prehlásil sa k evanjelikom. Zdieľať

Inak pokojný Hofer sa vtedy neudržal a zaútočil na celú cirkev: „státisíce nevinných žien upálili morálne impotentní inkvizítori ako čarodejnice“, „katolícki misionári sú zodpovední za úpadok celých kultúr“, pripomenul cirkvi škandály s „masívnym zneužívaním detí“ a povedal, že je rád, že vystúpením z cirkvi týchto pokrytcov – konkrétne mal na mysli ľavicových katolíkov, ktorí vraj ovládli rakúsku cirkev – už nebude finančne podporovať. A okrem toho zistil, že viera je „výsostne osobná vec“ a netreba sa kvôli nej organizovať v cirkvi.

Toto katolícke odpadlíctvo je však v zásade zabudnutou kapitolou, ktorú dnes Hoferovi nikto nepripomína, vlastne ani nemá kto.

My, priatelia židov a Východoeurópanov

FPÖ sa v posledných rokoch transformovala aj v ďalších dvoch bodoch. Oba súvisia s tým, že na hlavnú hrozbu Rakúska aj Západu strana povýšila expanzívny islam. Podiel moslimov na rakúskom obyvateľstve za posledných 20 rokov značne vzrástol, preto keď Strache hovorí o tom, prečo treba zabrániť tomu, aby vo veľkých mestách nezískali moslimovia v priebehu 21. storočia demografickú väčšinu, veľká časť Rakúšanov to nevníma ako sci-fi, ale reálnu hrozbu. (Len pre ilustráciu, v roku 1970 žilo v Rakúsku vyše 20-tisíc moslimov, v roku 1990 to bolo 160-tisíc moslimov, dnes sa ich počet odhaduje na 500- až 600-tisíc, o 20 rokov tu bude žiť podľa demografických prognóz 800- až 900-tisíc moslimov, samozrejme, väčšina z nich bude žiť v mestách.)

Tak ako FPÖ po novom ako protipól islamu vyzdvihuje kresťanské civilizačné dedičstvo, s ešte väčšou vervou sa dištancuje od antisemitizmu, ktorý mala donedávna v krvi.

Ešte pred 17 rokmi prerušil Izrael s Rakúskom diplomatické styky po tom, čo Wolfgang Schüssel uzavrel s Haiderom vládnu koalíciu. Dnes mnohí izraelskí pravicoví politici označujú protiislamskú FPÖ za priateľa Izraela. Ak sa v Stracheho strane aj objaví náznak starého antisemitizmu – napríklad keď jej poslankyňa pred rokom na facebooku podporila status anonymného občana o tom, že Židia ovládajú svet – tak nasleduje vylúčenie z FPÖ, bez pardonu.

Tak ako FPÖ po novom ako protipól islamu vyzdvihuje kresťanské civilizačné dedičstvo, s ešte väčšou vervou sa dištancuje od antisemitizmu, ktorý mala donedávna v krvi. Zdieľať

FPÖ pod vplyvom ideológa Hofera zmenila aj postoj k strednej a východnej Európe, v ktorej predtým videla len hordy lacnej pracovnej sily tlačiacej sa na Západ. Strana, ktorá pred časom odpaľovala propagandistické kanóny proti rozširovaniu EÚ o Česko, Slovensko či Maďarsko, teraz považuje tieto štáty za hlavných spojencov v rámci EÚ.

Práve túto nedeľu majú švédske noviny „Dagens Nyheter“ zverejniť rozhovor, v ktorom Hofer predstavuje svoju víziu Európy. Rakúske médiá už zverejnili útržky z rozhovoru, Hofer v ňom hovorí, že veľkí hráči ako Nemecko a Francúzsko potrebujú protiváhu, nový model, ktorý budú reprezentovať Česi, Maďari, Slováci, Rumuni, Srbi, Slovinci a Chorváti.

Na Poliakov zabudol Hofer úmyselne, chce vraj zjednotiť štáty, ktoré boli predtým súčasťou Habsburskej monarchie, a majú teda podobnú kultúru. Všetky tieto štáty by sa mali podľa neho pred zasadnutiami Európskej rady stretávať (tak ako to robia Nemci s Francúzmi) a dohadovať spoločnú líniu.

Ak budú teda v týchto dňoch aj slovenské noviny písať o tom, že v Rakúsku sa môže stať prezidentom protieurópsky extrémista, ak nie rovno fašista, treba vedieť, že celý príbeh je predsa len trochu zložitejší.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo