STVR stopla záznam z Rádiohláv Flašíková praje kritickým umelcom veľa úspechov mimo STVR, Janků ich prirovnáva k lotrovi Barabášovi

Aktualizované v nedeľu 29. marca.

STVR neodvysiela záznam z udeľovania cien Radio_Head Awards po tom, čo z pódia znela kritika prepúšťania jej zamestnancov a narážky na zlé smerovanie slovenskej kultúry za súčasnej vlády. Rozhodnutie vedenia vyvolalo spor o to, či ide o ochranu nestrannosti alebo cenzúru.

Prišlo totiž v čase, keď STVR prepúšťa desiatky zamestnancov. Sú medzi nimi najvýraznejší kritici smerovania verejnoprávneho média.

Vedenie sa vysielanie záznamu z Rádiohláv rozhodlo stopnúť, pretože podľa neho na galavečere niektorí vyjadrovali osobné a politické postoje. Viacerí ocenení a účinkujúci sa v príhovoroch zastali prepustených zamestnancov STVR a slobodnej kultúrnej scény.

„Dôvodom je, že podujatie v tomto prípade prekročilo rámec hudobných cien a niektorí účinkujúci ho využili ako platformu na prezentáciu osobných a politických postojov. Takýto posun je v rozpore s jeho pôvodným dramaturgickým zámerom a prekryl samotné oceňovanie hudobnej tvorby,“ tvrdí v stanovisku telerozhlas.

„STVR ako verejnoprávne médium trvá na dodržiavaní princípov nestrannosti, profesionálnych štandardov a zachovaní žánrového a obsahového rámca. STVR rešpektuje právo na osobný postoj aj verejnú diskusiu, no vysielací priestor nemôže byť zneužívaný spôsobom, ktorý je v rozpore s princípmi verejnoprávnosti, vyváženosti a nestrannosti.“

STVR dodáva, že podujatie bolo sprístupnené v priamom prenose prostredníctvom vysielania Rádia_FM a online prenosu, takže verejnosť mala možnosť oboznámiť sa s priebehom podujatia v plnom rozsahu.

Namiesto záznamu Rádiohláv zaradila televízna Dvojka na nedeľu večer dokumentárny film Slobodní o príbehu priateľstva Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla. „Rozpráva príbeh kresťanského disentu na pozadí dejín 20. storočia na Slovensku,“ píše sa v anotácii dokumentu.

Flašíková posiela kritických umelcov mimo STVR

Mnohých hudobníkov rozhodnutie vedenia telerozhlasu stopnúť vysielanie záznamu podujatia pobúrilo. „Ak toto nie je cenzúra, potom už naozaj nevieme, čo by ňou malo byť,“ cituje Denník N lídra skupiny Fallgrapp Jureša Líšku. „Kampaň vlády Rešpektujem iný názor v spojení s tým, že názory všetkých ocenených nahradia dokumentom Slobodní – to je Orwell v priamom prenose.“

V sobotu podvečer zverejnila šéfka STVR Martina Flašíková otvorený list umeleckej obci. Kritickým umelcom odkázala, že im praje veľa tvorivých úspechov v ďalšom pôsobení mimo verejnoprávneho média.

„Som presvedčená, že skúsenosť mimo komfortnej zóny prinesie nové perspektívy,“ dodala s tým, že verí „v pokračovanie profesionálnej spolupráce medzi STVR a umeleckou obcou bez vyhrotených emócií a nepodložených tvrdení“.

Flašíková pripomenula, že na podujatie vyčlenil telerozhlas 80-tisíc eur. „Tento priestor vám bol verejnoprávnym médiom poskytnutý s cieľom prezentovať vašu umeleckú tvorbu a prínos pre kultúrnu scénu,“ napísala. „Ako generálna riaditeľka však nemôžem akceptovať, aby boli platformy verejnoprávneho média využívané na politické prejavy.“

Kritické vystúpenia podľa nej prispievajú k rozdeľovaniu spoločnosti a zvyšovaniu napätia. Zdôraznila, že jej úlohou je chrániť verejnoprávny priestor pred zneužívaním a presadzovaním individuálnych názorov.

„Hodnotíte prostredie bez dostatočnej znalosti faktov,“ odkázala umelcom, ktorí kritizovali prepúšťanie zamestnancov STVR. „Ako príklad uvediem medializovanú redaktorku, s ktorou sme sa napriek verejnej kritike STVR nedávno dohodli na pokračovaní dokumentárnej tvorby,“ napísala s odkazom na Soňu Gyarfašovú.

Novinárka pre verejnoprávne médium mapovala obe totality 20. storočia. Bola otvorene kritická k vedeniu telerozhlasu, ktoré nastúpilo za súčasnej vlády, ku koncu marca dostala výpoveď. Zastali sa jej aj slovenskí signatári Charty 77.

Výpovede z STVR dostali všetci členovia štrajkového výboru, ktorí verejne vystupujú: Soňa Gyarfašová, Rozália Vlasková, Tomáš Bartonek, Ivan Brada a Martina Kubániová. Dokopy z telerozhlasu prepúšťajú 60 zamestnancov.

Vedenie štátneho média sa odvoláva na konsolidáciu. Flašíková tvrdila, že prepúšťanie sa má dotknúť najmä nadbytočných pozícií, no až 38 ľudí zo zoznamu sú pracovníci, ktorí sa priamo podieľajú na tvorbe obsahu.

Rybníček: STVR netreba chrániť pred názorom, ale pred manipuláciou

Gyarfašová na Flašíkovej narážky z otvoreného listu reagovala s tým, že ide o hrubé očierňovanie. „Na žiadnej externej spolupráci som sa nedohodla. A ani by som to neurobila,“ napísala na Facebooku.

Vysvetlila, že v čase, keď ešte odbory bojovali za to, aby ľudia, ktorých vedenie STVR zaradilo na zoznam prepustených, v telerozhlase ostali, sa rozprávala s intendantom televíznej Dvojky Braňom Šantom a Ondrejom Starinským o dokumentárnom cykle Deti vojny. „Mali sme materiál aj na ďalších päť častí. Tým sa to vtedy začalo aj skončilo,“ uviedla.

„Pre mňa by bola po tomto všetkom, čo sa udialo a stále deje, externá spolupráca s inštitúciou, ktorá sa takto hrubo a bez úcty správa k ľuďom, útočí na svojich zamestnacov aj občanov a ktorá sa najmä mení na neslobodné prostredie, proti mojim hodnotám,“ uzavrela Gyarfašová.

Na Flašíkovej otvorený list reagoval aj Richard Rybníček. Súčasný primátor Trenčína v rokoch 2003 až 2006 viedol Slovenskú televíziu.

„STVR nie je súkromná firma. Je to verejnoprávna inštitúcia financovaná z peňazí všetkých občanov,“ pripomenul Rybníček. „Považujem preto za neprimerané, ak jej šéfka odkazuje umelcom, aby si hľadali priestor ‚mimo našej inštitúcie‘. To nie je ‚vaša‘ inštitúcia. Je to priestor, ktorý patrí verejnosti vrátane týchto umelcov.“

Rybníček zdôraznil, že umenie a kultúra vždy reflektovali dobu svojho vzniku. „Ak ich začneme uzatvárať do ,bezpečných rámcov‘, prestanú byť živé a pravdivé,“ napísal na Facebooku.

Primátor Trenčína a bývalý šéf telerozhlasu Richard Rybníček. Foto: Postoj/Adam Rábara

Verejnoprávne médium podľa neho netreba chrániť pred názorom, ale pred manipuláciou.

Nesúhlasí ani s Flašíkovej tvrdením, že kritické názory rozdeľujú spoločnosť. „Spoločnosť nerozdeľuje názor. Spoločnosť rozdeľuje snaha názor potláčať,“ zdôraznil.

Rybníček sa bojí, že v STVR bude pokračovať odstraňovanie kritických hlasov. Má obavu o moderátorov, redaktorov a dramaturgov z Rádia_FM a Rádia Devín.

„Nevylučujem ani scenár, že Rádio_FM ako jedinečný priestor pre súčasnú kultúru môže byť úplne zrušené,“ dodal. „Verím však, že toto už občania, ktorí si túto inštitúciu platia a ktorým patrí, nenechajú len tak.“

Týždenný výber Evy ČobejovejFlašíkovej personálny audit v STVR je čudný, nadbytočná je aj redaktorka, ktorej prínos je pre pamäť národa výnimočný

Eva Čobejová

Janků prirovnal kritických umelcov k lotrovi Barabášovi

Šéf rozhlasovej časti STVR Peter Janků rozhodnutie neodvysielať záznam udeľovania cien obhajuje. Nie je to podľa neho cenzúra, ale dodržovanie pravidiel.

„Na udeľovaní Rádiohláv zaznelo niekoľko politicky motivovaných vyjadrení, útočení na konkrétne osoby, útokov na dobré meno právnickej osoby, v tomto prípade na STVR, teda inštitúciu, ktorá Rádiohlavy organizovala,“ popísal svoj pohľad na dianie. „Zaznelo dokonca podnecovanie na násilie, porušili sa zásady nestrannosti, profesionality a zaznelo veľa obvinení, t. j. vyhlásení, prejudikujúcich vinu.“

STVR sa podľa neho rozhodla záznam neodvysielať, pretože dodržuje zákony. „Iný postup je anarchia, svojvôľa, porušovanie zákonov, zneužívanie verejnoprávneho priestoru a rozklad právneho štátu,“ uviedol Janků.

Kritickým umelcom venoval status na Facebooku. „Nepamätám si dobu, v ktorej bolo toľko možností hovoriť, písať, spievať, čo si kto zachce, a to vďaka sociálnym sieťam či rôznym internetovým platformám. A napriek tomu táto kričiaca menšina ‚večných disidentov‘, otrokov ‚slobody‘, avšak uväznených v socialistickej mentalite, ktorá tiež musela mať vždy verejného nepriateľa, stále bojuje a bojuje,“ napísal.

Nespokojných umelcov prirovnával k biblickému lotrovi Barabášovi.

„Zlo a dobro však prechádza srdcom každého človeka a stále je na nás, či si zvolíme Barabáša alebo Ježiša, ktorý ponúka úplne iný typ slobody. A je na nás, za koho a za čo sa aj dnes postavíme a komu budeme kričať ukrižuj!“ dodal.

Šéf rozhlasu Peter Janků. Foto: TASR

Hudobníčka Jana „Shina“ Lokšenincová zo skupiny Longital Petrovi Janků pripomenula, že aj on sám počas svojej kariéry pesničkára vytvoril množstvo protestsongov. „Obdobie vzdoru je súčasť vývinového štádia človeka v detskom a pubertálnom veku, dospelosť je o niečom inom,“ odpísal jej.

Kto získal ocenenie na Rádiohlavách

Album roka 2025 patrí dvom projektom. Získali ho Fallgrapp za Anthropos a Fvck_kvlt za album Mŕtva revolúcia. Denis Bango alias Fvck_kvlt uspel aj v kategórii Novinárske ocenenie a nadviazal na svoj úspech spred dvoch rokov.

Jednou z najvýraznejších osobností večera sa stala Meowlau, sólový projekt Laury Jaškovej z kapely Billy Barman. Zaujala nielen ako Objav roka 2025, ale prekvapila aj víťazstvom v kategórii Skladba roka s nahrávkou Ruksak. Silnú pozíciu potvrdil producent FVLCRVM, ktorý z piatich nominácií na ocenenie premenil dve z nich, v kategóriách Debut roka a Elektronická hudba.

Ocenenie za prínos do hudby si prevzala kultová kapela Bez ladu a skladu, ktorá výrazne formuje podobu alternatívnej hudobnej scény a minulý rok oslávila 40 rokov od svojho vzniku.

Odborné poroty rozhodli o laureátoch v žánrových kategóriách od folku cez džez až po experimentálnu či klasickú hudbu. Zvíťazili v nich FVLCRVM (elektronická hudba), Dorota Nvotová (folková hudba), Besna (hard and heavy), Júlia Kozáková (world music), Nikola Bankov (džezová hudba) či Kodiki (experimentálna hudba). V klasike sa presadili AD FONTES a Sylvia Urdová za nahrávku Duchovná hudba na Slovensku. Ocenenie Nadácie Advance Investments získal projekt MonoPlastic.