Vojna na Blízkom východe Na rokovania je už neskoro, iránska obrana, letectvo aj vedenie sú preč, vyhlásil Trump

Dianie sme sledovali online:

21.24 Donald Trump oznámil, že americké námorníctvo začne čo najskôr v prípade potreby eskortovať ropné tankery cez Hormuzský prieliv. Spojené štáty podľa neho v každom prípade zaručia voľný tok energetických surovín do celého sveta.

Trump oznámil, že s okamžitou platnosťou nariadil vládnej agentúre pre rozvojové financovanie, aby „za veľmi rozumnú cenu poskytovala poistenie politických rizík a záruky finančnej bezpečnosti“ pre všetok námorný obchod, najmä v oblasti energetiky, prechádzajúci cez Perzský záliv. „Táto služba bude k dispozícii všetkým lodným dopravcom,“ uviedol.

V dôsledku vojny na Blízkom východe, ktorú spustili sobotňajšie americké a izraelské údery na Irán, prudko vzrástli ceny ropy na svetových trhoch.

Plavba cez Hormuzský prieliv, spájajúci Perzský záliv s Arabským morom, sa od víkendu prakticky zastavila. Iránske Revolučné gardy v pondelok varovali, že podpália každú loď, ktorá sa tadiaľ pokúsi preplaviť.

Teherán ale prieliv oficiálne neuzavrel a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí uistil, že to ani nemá v úmysle. Cez túto úzku vodnú cestu medzi Iránom a Ománom sa za bežnej prevádzky prepravuje približne pätina svetovej produkcie ropy.

Trump v utorok novinárom povedal, že Američania možno budú musieť určitý čas znášať vyššie ceny ropy. „Ale hneď, ako sa to skončí, ceny podľa mňa klesnú nižšie ako, ako boli predtým,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters.

Ešte pred oznámením amerického prezidenta začali prepravné spoločnosti a poisťovne nanovo posudzovať, aké riziko im hrozí na Blízkom východe pre pokračujúcu vojnu. V jej dôsledku sa výrazne zvýšili poplatky za poistenie a niektorí poskytovali tieto služby obmedzili alebo sa úplne stiahli, píše Reuters. Dopravcovia zase plavby odkladajú alebo hľadajú bezpečnejšie alternatívne trasy. (tasr)

18.38 Trump tvrdí, že Irán mal v pláne zaútočiť ako prvý. Povedal to na stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Bielom dome. Americká armáda podľa Trumpa zničila od soboty v Iráne už prakticky všetky ciele. 

Merz uviedol, že Nemecko sa zhoduje s USA na tom, že „strašného“ režimu v Iráne sa treba zbaviť. S Trumpom chce hovoriť aj o vojne na Ukrajine.

„Chystali sa zaútočiť ako prví, mal som z toho silný pocit... Nechcel som, aby sa to stalo,“ uviedol Trump bez toho, aby spresnil, kto sa mal stať cieľom Iránu. Tento pocit podľa svojich slov nadobudol vzhľadom na vývoj rokovaní, ktoré štáty nepriamo viedli v posledných týždňoch.

17.23 Irán zatiaľ vylučuje akékoľvek rokovania s USA. Iránsky veľvyslanec pri OSN v Ženeve Alí Bahrajní povedal, že USA v tejto chvíli rozumejú len jazyku obrany, takže Teherán nepovažuje rozhovory za užitočné. Bahrajní novinárom povedal, že Irán priamo ani nepriamo nekontaktoval Spojené štáty s návrhom na deeskaláciu konfliktu alebo obnovenie rozhovorov o svojom jadrovom programe.

„Momentálne máme veľké pochybnosti o užitočnosti rokovaní... Jediným jazykom, ktorým je možné komunikovať so Spojenými štátmi, je jazyk obrany,“ povedal. Zároveň si nemyslí, že zo strany Iránu je teraz vhodný čas na akékoľvek rozhovory.

Posledné kolo nepriamych rokovaní medzi USA a Iránom sa uskutočnilo minulý štvrtok v Ženeve. Ich sprostredkovateľ Omán informoval, že vyjednávači dosiahli pokrok. Spojené štáty a Izrael však o dva dni nato zaútočili na Irán s odôvodnením, že vyvíjal jadrovú zbraň.

16.35 Izraelská televízia N12 hlási, že Katar sa pripojil k vojenským operáciám proti Iránu. Podľa N12 informáciu potvrdili aj západné zdroje.

Dauha sa k útoku na Irán stavala pôvodne odmietavo, ale zmenila postoj po tom, ako sa sama stala terčom iránskych raketových a dronových útokov, ktoré zasiahli letisko aj inú civilnú infraštruktúru.

Podľa výpočtov Wall Street Journalu Irán na Katar doposiaľ vystrelil prinajmenšom 67 rakiet a 17 dronov.

Katar iránske útoky na svoje územie odsúdil ako „bezohľadné a nezodpovedné“. Dauha tvrdí, že pri obrane pred iránskym útokom katarské vzdušné sily zostrelili dve iránske stíhačky.

15.47 Izraelská armáda oznámila, že spustila ďalšiu sériu „rozsiahlych“ útokov na infraštruktúru iránskeho režimu v Teheráne. Hlavným mestom otriasajú výbuchy, informovali priamo z miesta novinári agentúry AFP. Iránske médiá uviedli, že na centrum mesta zaútočili „americké a izraelské sily“.

Bližšie podrobnosti o nových úderoch zverejní izraelská armáda neskôr. Podľa spravodajského webu L’Orient-Le Jour ide od soboty už o deviatu vlnu útokov.

Izraelské ozbrojené sily už v utorok ráno oznámili, že v Teheráne a Bejrúte vedú koordinované útoky proti iránskym vojenským cieľom a libanonskému šiitskému hnutiu Hizballáh.

Armáda zároveň informovala, že v noci na utorok vyslala do južného Libanonu ďalšie jednotky, aby si zabezpečila obranné pozície proti prípadnému útoku militantného hnutia. Uviedla tiež, že zaútočila na „veliteľské centrá, sklady zbraní a komponenty satelitnej komunikácie patriace spravodajskému veliteľstvu Hizballáhu v Bejrúte“.

Ten sa medzičasom prihlásil k zodpovednosti za ďalší útok na vojenskú základňu v severnom Izraeli, ktorý bol štvrtý v poradí za tento deň. Hnutie uviedlo, že útočilo „v reakcii“ na pokračujúce izraelské letecké údery v Libanone.

Vzhľadom na vývoj situácie v pohraničí s Izraelom sa libanonská armáda sťahuje zo svojich pozícií na juhu krajiny pri hranici so židovským štátom, uviedol pre AFP nemenovaný vojenský zdroj.

Krátko po tom, čo izraelský minister obrany Jisrael Kac v utorok povolil nasadenie vojakov na nové pozície na juhu Libanonu pri hranici s Izraelom, armáda oznámila, že v tejto oblasti vytvára nárazníkovú zónu.

14.28 Donald Trump napísal, že iránska protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo aj vedenie „sú preč“. Na rokovania je podľa jeho slov už príliš neskoro.

„Ich protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo a vedenie sú preč. Chcú sa rozprávať. Povedal som im: ‚Príliš neskoro!‘“ napísal šéf Bieleho domu v reakcii na článok s názvom „Sme svedkami zrodu Trumpovej doktríny“ komentátora denníka The Washington Post Marca Thiessena.

14.26 Irán vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby podnikla kroky na zastavenie vojny, ktorú Teherán od soboty vedie s Izraelom a so Spojenými štátmi. Iránska vláda tiež informovala, že v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu zakazuje vývoz potravín a poľnohospodárskych produktov.

„Bezpečnostná rada OSN má povinnosť... ak chce, môže rozhodne konať, pretože jej konaniu nebráni žiadna prekážka okrem jej vlastnej vôle,“ povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.

Agentúra Reuters informovala, že Bakájí počas utorkovej tlačovej konferencie vyzval na zastavenie útokov aj USA a Izrael. „Musia túto vojnu zastaviť. Neboli sme to my, kto ju začal, táto vojenská agresia nebola našou voľbou. Našou voľbou bola diplomacia,“ zdôraznil hovorca. (tasr, afp)

13.37 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ponúkol pomoc Spojeným arabským emirátom v obrane pred iránskymi vzdušnými útokmi. Vyjadril sa tak na sociálnej sieti X po telefonáte s prezidentom SAE Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom.

„Prezident poznamenal, že iránsky režim sa zameriava nielen na vojenské zariadenia, ale prakticky na všetko – na obytné budovy, nákupné centrá, dokonca aj na mešity,“ napísal Zelenskyj. „Diskutovali sme o tom, ako môžeme v tejto situácii pomôcť a podporiť ochranu ľudských životov. Dohodli sme sa, že naše tímy na tom budú spolupracovať,“ informoval.

AP pripomína, že od začiatku celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu získal Kyjev rozsiahle skúsenosti v boji s iránskymi dronmi typu Šáhid, ktorými iránsky režim zásoboval ruskú armádu. (tasr, ap)

12.54 Británia plánuje vyslať na obranu svojej základne Akrotiri na Cypre vojnovú loď, napísali britské noviny The Times.

Denník s odvolaním sa na tri anonymné zdroje uvádza, že minister obrany John Healey sa v utorok stretol s vysokopostavenými predstaviteľmi armády a rokovali spolu o nasadení torpédoborca HMS Duncan na Cypre.

Británia tak reaguje na pondelňajší incident, keď o 00.03 h miestneho času (v nedeľu o 23.03 h SEČ) iránsky dron Šáhid zasiahol britskú základňu Akrotiri na Cypre a spôsobil tam menšie škody.

Grécko následne vyslalo na Cyprus dve fregaty a dve stíhacie lietadlá F-16. Francúzsko podľa informácií agentúry CNA posiela na ostrov protiraketové a protidronové systémy a dve fregaty. (reuters, tasr)

Loď HMS Duncan. Foto: Royal Navy

12.16 Iránske ministerstvo zahraničia varovalo európske krajiny pred zapojením sa do konfliktu na Blízkom východe po boku Izraela a Spojených štátov. Takýto krok by Teherán považoval za „akt vojny“.

„Bol by to akt vojny. Akýkoľvek takýto akt proti Iránu by sa považoval za spolupáchateľstvo s agresormi. Bol by považovaný za akt vojny proti Iránu,“ vyhlásil v utorok hovorca iránskeho ministerstva zahraničia.

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo v nedeľu vyhlásili, že ak by to bolo potrebné, sú pripravené prijať „obranné opatrenia“ proti Iránu a tým chrániť svoje záujmy a záujmy svojich spojencov v Perzskom zálive. (tasr, afp)

11.45 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) oznámila, že iránske jadrové zariadenie Natanz je čiastočne poškodené v dôsledku americko-izraelskej leteckej operácie.

Poškodené sú podľa MAAE „vstupné budovy“ do podzemnej časti jadrového zariadenia v Natanze, ale v súčasnosti sa „neočakávajú žiadne rádiologické dôsledky“.

Iránsky veľvyslanec pri MAAE Rezá Nadžafí už v pondelok tvrdil, že jadrové zariadenie Natanz zasiahli izraelsko-americké údery. (ap, tasr)

Jadrové zariadenie Natanz. Foto: TASR/AP

11.16 Izraelská armáda vyhlásila, že počas noci zaútočila na „komplex vedenia iránskeho režimu“ vrátane kancelárie prezidenta Masúda Pezeškijána a budovy Najvyššej rady národnej bezpečnosti.

„Počas útoku na komplex bolo na prezidentskú kanceláriu a budovu Najvyššej rady národnej bezpečnosti zhodené množstvo munície. Okrem toho bolo cieľom zhromaždenie najvyšších zástupcov režimu zodpovedných za rozhodovanie v oblasti bezpečnosti, ako aj inštitúcia určená na výcvik iránskych vojenských predstaviteľov a ďalšia kľúčová infraštruktúra režimu,“ uviedla izraelská armáda vo vyhlásení.

Komplex vedenia iránskeho režimu označila za jedno z najstráženejších miest v Iráne, ktoré sa rozprestiera na niekoľkých uliciach v centre Teheránu. Navštevoval ho údajne i nebohý najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí. (tasr, afp)

10.55 V Iráne sa koná pohreb obetí sobotňajšieho útoku na dievčenskú základnú školu v Minabe. Podľa iránskych úradov si útok vyžiadal 148 obetí a obviňujú z neho Izrael a Spojené štáty.

Izraelská armáda tvrdí, že si takéhoto útoku nie je vedomá. Americký minister zahraničia uviedol, že Spojené štáty by podľa neho zámerne necielili na školu a Pentagón to vyšetruje. (tasr)

Foto: TASR/AP

10.46 Slovenské ministerstvo zahraničia sa ospravedlnilo za chybnú informáciu v SMS správe, ktorú poslalo v pondelok občanom nachádzajúcim sa v Jordánsku. Chyba vznikla podľa ministerstva zlyhaním ľudského faktora a bola okamžite napravená.

„Chybu v e-mailovej adrese v rámci SMS správy sme zaregistrovali ešte včera okamžite po jej odoslaní. Obratom sme dotknutým občanom zaslali ďalšie dve SMS správy s ponukou konkrétnych evakuačných letov na 5. a 6. marca,“ skonštatoval generálny riaditeľ konzulárnej a medzinárodnoprávnej sekcie Igor Pokojný, ubezpečujúc, že bezpečnosť občanov SR nebola touto chybou nijako ohrozená.

Doplnil zároveň, že ministerstvo prijalo opatrenia na predchádzanie podobným omylom. Vyhodnotenie jednotlivých postupov či reakcií na dopyty občanov prebehne podľa ministerstva po ukončení evakuačného procesu.

Správa e-mailová adresa pre evakuáciu má byť [email protected], keďže ide o Medzinárodné operačné krízové centrum (MOKC). Ministerstvo v prvej zaslanej SMS občanom SR uviedlo e-mailovú adresu [email protected]. (tasr)

10.35 Ceny ropy sa opäť zvýšili, keďže rozširujúci sa konflikt USA a Izraela s Iránom a ohrozenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv zvýšili obavy z prerušenia dodávok z kľúčového producentského regiónu Blízkeho východu.

„Riziká pretrvávajú a rastú s dlhším trvaním konfliktu,“ uviedol analytik spoločnosti IG Tony Sycamore. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.08 h SEČ 79,63 USD (68,07 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 1,92 USD (2,47 %).

Cena americkej ľahkej ropy WTI s aprílovým kontraktom dosiahla 72,54 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje zvýšenie o 1,31 USD, čiže 1,84 %.

Obavy o tranzit sa zvýšili po tom, ako vysokopostavený predstaviteľ iránskych revolučných gárd povedal, že Hormuzský prieliv je uzavretý, a varoval, že Irán bude strieľať na každú loď, ktorá sa ním pokúsi prejsť.

„Hoci existujú obavy týkajúce sa prepravy ropy cez Hormuzský prieliv, väčším rizikom pre trh by bolo, keby sa Irán zameral na ďalšiu energetickú infraštruktúru v regióne. To by mohlo viesť k dlhším výpadkom,“ uviedli analytici ING.

10.32 Čína vyzvala všetky strany zapojené do vojny na Blízkom východe, aby zachovali bezpečnosť plavby v Hormuzskom prielive. Zároveň prisľúbila kroky na zaistenie svojej vlastnej energetickej bezpečnosti.

„Čína naliehavo vyzýva všetky strany, aby okamžite zastavili vojenské operácie, zabránili ďalšej eskalácii napätia, zachovali bezpečnosť lodných ciest v Hormuzskom prielive a zabránili väčšiemu dosahu na svetovú ekonomiku,“ vyhlásila v utorok na pravidelnej tlačovej konferencii hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.

„Energetická bezpečnosť má pre svetovú ekonomiku veľký význam... Čína prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie svojej energetickej bezpečnosti,“ dodala hovorkyňa.

Čína je hlavným odberateľom iránskej ropy. Cez Hormuzský prieliv, strategickú dopravnú trasu spájajúcu Perzský záliv s Arabským morom, prechádza takmer štvrtina celosvetových dodávok ropy a značné množstvo iných nákladov. (tasr, afp)

10.25 Drony ráno zasiahli palivové nádrže v ománskom prístave Dakm. Podľa ománskej tlačovej agentúry spôsobili iba menšie škody a nedošlo k žiadnym zraneniam.

10.19 Predstavitelia americkej armády oznámili, že zničili veliteľské stanovištia revolučných gárd, iránske systémy protivzdušnej obrany a odpaľovacie zariadenia.

„Budeme naďalej podnikať rozhodné kroky proti bezprostredným hrozbám, ktoré predstavuje iránsky režim,“ uviedlo Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM).

10.14 Prví Slováci z Izraela a Jordánska sú na ceste na Slovensko. Na sociálnej sieti o tom informovalo ministerstvo obrany s tým, že ich preváža vojenský špeciál Spartan C-27J.

„S Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom vnútra SR je bezpečnosť každého jedného človeka a návrat k tým, ktorí ich s láskou očakávajú na Slovensku, našou prioritou,“ uviedol rezort.

8.38 Izraelské ozbrojené sily uviedli, že ich jednotky „operujú v južnom Libanone“. Vojaci sú podľa vyhlásenia rozmiestnení na viacerých miestach v blízkosti hraníc v „predsunutom obrannom postavení“. Armáda to potvrdila krátko po začiatku novej vlny útokov na ciele militantného hnutia Hizballáh.

Libanonské militantné hnutie Hizballáh v utorok oznámilo, že zaútočilo na tri izraelské vojenské základne. Išlo o reakciu na sériu izraelských útokov na jej bašty v Libanone vrátane južných predmestí Bejrútu.

Bojovníci Hizballáhu útočili dronmi na leteckú základňu Ramat David a základňu Meron v severnom Izraeli „v reakcii na zločinnú izraelskú agresiu na desiatky libanonských miest a obcí“, potvrdilo hnutie v sérii vyhlásení.

Militanti zároveň uviedli, že podnikli raketový útok aj na izraelskú základňu v okupovaných Golanských výšinách. (tasr, sky news, afp, ap)

8.30 Francúzsko nasadí na Cypre protiraketové a protidronové systémy a dve fregaty ako reakciu na pondelňajší zásah britskej vojenskej základne Akrotiri iránskym dronom. Informáciu priniesla agentúra CNA v nadväznosti na telefonát prezidentov Cypru Nikosa Christodulidisa a Francúzska Emmanuela Macrona. (tasr)

8.05 Americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že nariadilo svojim diplomatom a ich rodinám v Bahrajne a Jordánsku, aby krajiny opustili, ak ich prítomnosť tam nie je nevyhnutná. Veľvyslanectvo USA v Kuvajte potvrdilo, že v dôsledku bojov s Iránom zostáva až do odvolania zatvorené.

Rezort diplomacie v príspevku na platforme X uviedol, že aktualizoval cestovné odporúčania pre Bahrajn aj Jordánsko, „aby odzrkadľovali nariadený odchod personálu, ktorý nie je nevyhnutný, a rodinných príslušníkov vládnych zamestnancov“.

Washington k rovnakému kroku pristúpil ešte v pondelok v Iraku. Ministerstvo vyhlásilo, že v aktualizovanom cestovnom odporúčaní „nariadilo zamestnancom americkej vlády, ktorí nie sú nevyhnutní, aby z bezpečnostných dôvodov opustili Irak“.

Veľvyslanectvo v Kuvajte v utorok „zrušilo všetky pravidelné a núdzové konzulárne schôdzky“ a o ďalšom vývoji bude informovať. V pondelok ráno stúpal po sérii iránskych útokov z budovy veľvyslanectva čierny dym. Ambasáda preto vyzývala ľudí, aby do jej priestorov nechodili a ukryli sa u seba doma.

Spojené štáty v utorok potvrdili, že americké veľvyslanectvo v Rijáde zasiahli dva drony, ktoré spôsobili menší požiar. „Vzhľadom na útok na veľvyslanectvo sa mu až do odvolania vyhýbajte,“ uvádza sa v stanovisku ambasády. (tasr, afp)

7.41 V Bratislave v noci pristálo prvé lietadlo so slovenskými cestujúcimi z Blízkeho východu. Išlo o klientov cestovnej kancelárie Satur, ktorí mali pôvodne z Ománu na Slovensko priletieť už v sobotu.

6.56 Izraelská armáda oznámila, že vykonáva „simultánne“ útoky na ciele militantného hnutia Hizballáh v Bejrúte a vojenské ciele v Teheráne. (tasr, afp)

6.40 Iránske revolučné gardy vyhlásili, že zasiahli americkú leteckú základňu v Bahrajne. Na základňu vypustili 20 dronov a tri rakety, pričom došlo k „zničeniu hlavného veliteľského centra“ tejto základne.

„IRGC (iránske revolučné gardy) oznámili, že ich námorné sily za úsvitu vykonali rozsiahly útok dronmi a raketami na americkú leteckú základňu v oblasti“ na juhu Bahrajnu, uviedla na platforme Telegram iránska agentúra IRNA.

Podľa iránskej agentúry Fárs revolučné gardy útokmi zničili americkú budovu velenia a personálu na leteckej základni v Bahrajne a spôsobili explóziu zásobníkov paliva. BBC informuje, že USA sa dosiaľ nevyjadrili k týmto úderom.

Tieto najnovšie útoky, ku ktorým sa Irán prihlásil, sa uskutočnili po tom, čo jeho armáda odpálila salvy rakiet a dronov po celej oblasti Perzského zálivu ako odvetu za koordinované útoky Spojených štátov a Izraela, ktoré sa začali v sobotu.

6.31 Katarská armáda v utorok zachytila dve balistické rakety, uviedlo tamojšie ministerstvo obrany po tom, čo novinári agentúry AFP informovali o hlasných výbuchoch v Dauhe. Výbuchy v hlavnom meste Kataru zaznamenali aj v pondelok ráno po iránskych útokoch na susedné krajiny v Perzskom zálive, píše TASR.

Katar bol schopný „zachytiť a neutralizovať dve balistické strely, ktoré cielili na niekoľko oblastí v krajine“, uviedlo ministerstvo vo svojom vyhlásení. „Hrozba bola odstránená okamžite po jej zistení,“ dodalo. (tasr, afp, bbc)

6.12 V diplomatickej štvrti Rijádu, kde sídlia zahraničné ambasády a rezidencie zahraničných diplomatov, bolo v utorok počuť hlasné výbuchy a z miesta stúpa dym, uviedli pre agentúru AFP štyria svedkovia. Hovorca saudskoarabského ministerstva obrany oznámil, že dva drony zaútočili na americké veľvyslanectvo. Saudská Arábia bola v uplynulých dňoch terčom iránskych odvetných útokov, píše TASR.

Jeden zo svedkov hlási dva výbuchy, po ktorých sa nad diplomatickou štvrťou dvíhal dym. Agentúra Reuters s odvolaním sa na tri osoby oboznámené so situáciou informovala, že plamene bolo vidieť pri americkej ambasáde. Podľa ďalšej osoby na mieste vypukol menší požiar.

Saudskoarabská protivzdušná obrana údajne zachytila štyri drony namierené na diplomatickú štvrť, uviedol pre AFP zdroj pod podmienkou zachovania anonymity.

Hovorca ministerstva obrany oznámil, že americká ambasáda bola napadnutá dvoma dronmi, čo zapríčinilo „obmedzený požiar“.

6.09 Americká armáda oznámila, že počet amerických vojakov, ktorí zahynuli počas operácie Ohromujúca zúrivosť (Epic Fury) v Iráne, sa zvýšil na šesť. Armáda predtým informovala o štyroch mŕtvych.

Jednotky našli pozostatky dvoch nezvestných vojakov v objekte, ktorý bol zasiahnutý počas počiatočných útokov Iránu v regióne. Totožnosť padlých bude utajená do 24 hodín od oznámenia najbližším príbuzným. (tasr, ap, sky news)

6.05 Spojené štáty by radi videli, keby Iránci zvrhli svoju vládu, no cieľom americkej operácie je zničiť iránske rakety, vyhlásil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Tvrdí, že USA v sobotu „preventívne“ zaútočili na Irán po tom, ako sa dozvedeli, že sa naň chystá zaútočiť Izrael.

„Dúfame, že iránsky ľud dokáže zvrhnúť túto vládu a vytvoriť novú budúcnosť pre túto krajinu. Boli by sme radi, keby to bolo možné,“ povedal Rubio novinárom. „Ale cieľom tejto misie je zničenie balistických raketových schopností a ich námorných kapacít,“ uviedol.

USA podľa Rubia vedeli, že dôjde k izraelskej akcii. „Vedeli sme, že to vyvolá útok proti americkým silám, a vedeli sme, že ak by sme proti nim nezasiahli preventívne ešte predtým, než spustia tieto útoky, utrpeli by sme vyššie straty,“ Rubio.

K operácii USA podľa neho muselo dôjsť, pretože Irán by do roka „prekročil hranicu imunity“. To znamená, že Irán by mal „tak veľa rakiet s krátkym dosahom a tak veľa dronov, že by s tým nikto nič nemohol urobiť“. Konštatoval, že Irán by mohol držať „celý svet ako rukojemníka“.

Americká vláda by bola vystavená kritike a vypočutiu v Kongrese, keby preventívne nezasiahla, aby zabránila stratám a obetiam na životoch, pokračoval Rubio. Na otázku novinárov, či USA čelili bezprostrednej hrozbe zo strany Iránu, odpovedal, že existovala „absolútne bezprostredná hrozba“. Bolo ňou to, že Spojené štáty vedeli, že bude Irán napadnutý, a verili, že „by sa okamžite obrátil“ proti nim.

„Nechceli sme len tak sedieť a absorbovať úder,“ konštatoval s tým, že ak by Irán ako prvý zasiahol americké sily, „všetci by sme tu odpovedali na otázky, prečo sme to vedeli a nekonali sme“.

Šéf americkej diplomacie sa vyjadril aj k útoku na dievčenskú školu v Iráne, kde podľa iránskych úradov prišlo v sobotu o život 168 ľudí. Spojené štáty by podľa neho zámerne necielili na školu a Pentagón tento incident vyšetruje. (tasr, afp, sky news)

6.00 Viac ako 700 ľudí zahynulo v Iráne od začiatku americko-izraelskej operácie, uviedla americká Agentúra pre správy o aktivistoch za ľudské práva (HRANA).

HRANA tvrdí, že od soboty prišlo v islamskej republike o život najmenej 742 ľudí vrátane 176 detí. Viac ako 900 civilistov utrpelo zranenia. Za uplynulých 24 hodín zahynulo 85 ľudí. Organizácia tiež informovala, že overuje správy o stovkách úmrtí.

Okrem strát na životoch zaznamenala skupina za posledný deň aj škody na náboženských stavbách a domoch, napríklad na mešite v meste Karadž neďaleko Teheránu či niekoľkých obytných budovách. Iránske úrady tiež hlásili škody na budovách nemocníc v Teheráne.

Zasiahnuté boli aj vojenské ciele na západe krajiny, letecká základňa v Isfaháne a armádna základňa v hlavnom meste.

Stanica CNN uviedla, že nedokázala nezávisle overiť tieto informácie. Iránsky Červený polmesiac v pondelok oznámil, že v dôsledku americko-izraelských útokov v Iráne zahynulo od soboty najmenej 555 ľudí. (tasr, cnn)

Čo sa dialo v pondelok si môžete pozrieť tu:

Vojna na Blízkom východeTrump vyhlásil, že veľká vlna útokov ešte len príde. Iránske revolučné gardy uzavreli Hormuzský prieliv

TASRPostoj