Spomienkový pochod v Lyone za zavraždeného Quentina Deranqua sa skončil pokojne. Zúčastnilo sa na ňom približne 3200 ľudí. Súbežne sa konali aj ľavicové zhromaždenia, k potýčkam však aj vďaka dôrazu organizátorov na zdržanlivosť a nasadeniu bezpečnostných zložiek nedošlo.

Uvedený počet podľa denníka Le Figaro potvrdila miestna prefektúra a ďalších 500 protestujúcich sa pripojilo v iných mestách, ako sú Rennes, Brest a Saint-Brieuc.

Quentin Deranque, 23-ročný študent matematiky a dátovej vedy, bol 12. februára v Lyone brutálne zbitý členmi ľavicových milícií Jeune Garde napojených na hnutie Antifa. V miestnej pobočke prestížnej školy Sciences Po sa v ten deň konala diskusia s proislamskou europoslankyňou Rimou Hassanovou, proti ktorej protestovala skupina pravicových feministiek zo združenia Némésis. Deranque aktivistkám poskytoval podporu, následkom čoho sa stal cieľom útoku maskovaných radikálov, utrpel vážne poranenia mozgu a po dvoch dňoch zomrel.

Vražda študenta QuentinaMladý tradicionalistický katolík sa stáva symbolom nenásilia, Mélenchon sa ďalej radikalizuje

Ján Cipár

Pochod sa začal o 16.12 hod. na Námestí Jeana Jaurèsa a pokračoval na miesto útoku, Ulicu Victora Lagrangea, kde sa konal spomienkový obrad. Počas pochodu sa objavili rôzne slogany vrátane Antifas assassins (Antifa zabijaci), ktoré reagovali na antifašistické heslá Siamo tutti antifascisti (Sme všetci antifašisti).

V prednej časti pochodu sa začala spievať hymna La Marseillaise, ako aj pieseň La Ligue noire, ktorá pripomína masakrovanie lyonských kontrarevolucionárov Konventom v roku 1793. Na mieste útoku bol rozvinutý nápis Adieu camarade a položené dve kytice kvetov. Demonštranti si uctili pamiatku Deranqua a vyjadrili podporu jeho rodine a hodnotám, ktoré zastával.

Bezpečnostné opatrenia boli podľa Le Figaro na vysokej úrovni, keďže polícia nasadila viac ako 100 príslušníkov, pričom medzi nimi boli aj drony na monitorovanie situácie a zabezpečenie poriadku. Počas pochodu došlo k jednému zatknutiu, keď bol demonštrant zadržaný za držanie zbrane – kladiva a noža.

Videoreportáž denníka Le Figaro zo zhromaždenia v Lyone

Napriek obavám z možného násilia sa pochod konal bez väčších incidentov, aj keď atmosféra bola napätá. Prítomní politici, medzi nimi aj senátor Etienne Blanc z Republikánov, vyjadrili solidaritu s rodinou zavraždeného. Blanc vysvetlil, že Deranque bol človekom, ktorý za svoju vlasteneckú a konzervatívnu orientáciu zaplatil životom. Tento incident opäť podnietil diskusiu o slobode prejavu a násilí vo Francúzsku.

Aktivista Raphaël Ayma, označovaný za krajného pravičiara, vo svojom prejave opísal smrť Deranqua ako „vraždu“ a vyzval na „boj proti zlu“. K pochodu sa pridali aj iní členovia krajnej pravice, ktorí využili túto udalosť na podporu svojich ideológií. Sloganmi ako Jeune Garde en prison (Mladá garda do väzenia) sa snažili presadiť politické posolstvá, aj keď organizátori výslovne vyzvali účastníkov, aby sa vyhýbali politickým gestám a vyjadreniam.

Prítomných bolo aj niekoľko aktivistiek zo skupiny Némésis, ktoré niesli biele tulipány a na konci pochodu ich položili na Rue Victor Lagrange na miesto, kde bol Quentin Deranque zavraždený. 

Rodičia zavraždeného študenta sa podľa informácií Le Figaro rozhodli nezúčastniť na pochode a vyjadrili želanie, aby sa spomienka konala „v pokoji, bez násilia a bez politických prejavov“. Zdôraznili tak túžbu po zachovaní úcty k pamiatke Deranqua bez politického zneužitia jeho smrti.

Macron skritizoval Meloniovú za vyhlásenie solidarity so zavraždeným študentom Deranquom

Postoj

Napriek tomu sa demonštrácia vo Francúzsku často označovala za krajne pravicovú, proti čomu sa podľa Le Figaro ohradili viacerí účastníci. Napríklad Irène, matka detí rovnakého veku ako Quentin, ktorá prišla na pochod podporiť Quentinových blízkych, ale aj „brániť slobodu prejavu“. „Vo Francúzsku by nikto nemal zomrieť za svoje názory,“ vyjadrila sa pre Le Figaro. Označila sa za „pravicovú, ale politicky neangažovanú“ a na otázku, či sa nebojí ukázať po boku krajne pravicových skupín, odpovedala: „Je to nálepka, ktorú nám ľahko pripínajú. Nazývajú nás fašistami, hoci ani nevedia, čo to vlastne znamená.“

Po ukončení pochodu organizátori požiadali prítomných, aby sa pokojne rozišli. Na záver opäť zdôraznili dôležitosť zdržanlivosti a rešpektu voči pamäti zavraždeného, aj keď celková atmosféra podľa Le Figaro ukázala, že politická polarizácia zostáva silná.