Macron skritizoval Meloniovú za vyhlásenie solidarity so zavraždeným študentom Deranquom, ktorý zomrel po útoku radikálnej ľavice. Talianska premiérka označila vraždu za „ranu pre celú Európu“, Macron jej odkázal, aby prestala „komentovať, čo sa deje inde“.

Quentin Deranque, 23-ročný študent matematiky a dátovej vedy, bol 14. februára v Lyone zavraždený členmi radikálne ľavicových milícií Jeune Garde napojených na hnutie Antifa. V miestnej pobočke prestížnej školy Sciences Po sa v ten deň konala diskusia s proislamskou europoslankyňou Rimou Hassanovou, proti ktorej protestovala skupina pravicových feministiek. Deranque aktivistkám poskytoval podporu, následkom čoho sa stal cieľom útoku maskovaných radikálov, utrpel vážne poranenia mozgu a po dvoch dňoch zomrel.

Vražda študenta QuentinaMladý tradicionalistický katolík sa stáva symbolom nenásilia, Mélenchon sa ďalej radikalizuje

Ján Cipár

Meloniová v stredu odsúdila Deranquovu smrť ako „hlboko šokujúcu a zarmucujúcu“ a zdôraznila, že „žiadna politická myšlienka, žiadna ideologická opozícia nemôže ospravedlniť násilie alebo premeniť konfrontáciu na fyzickú agresiu“.

Macron počas návštevy v Naí Dillí namietal, že zahraniční predstavitelia by sa nemali vyjadrovať k vnútorným záležitostiam Francúzska. „Nech sa každý stará sám o seba,“ povedal. „Vždy ma prekvapí, keď vidím, že nacionalisti, ktorí nechcú byť doma vyrušovaní, sú vždy prví, ktorí komentujú, čo sa deje inde.“

Dodal, že „situáciu pozorne sleduje“, a trval na tom, že „v republike žiadna ideológia nemôže nikdy ospravedlniť násilie“.

Antonio Tajani, taliansky minister zahraničných vecí, dnes na sieti X upozornil, že „vražda mladého francúzskeho aktivistu (...) je vážna záležitosť, ktorá sa týka nás všetkých a ktorú bez váhania odsudzujeme“.

Denník Brussels Signal pripomína, že vražda je pre taliansku pravicu citlivá. Taliansko totiž v 70. rokoch 20. storočia zažilo intenzívne politické násilie, keď boli mladí aktivisti z ľavice aj pravice zavraždení opozičnými frakciami. Pravicové obete z tohto obdobia, často zabité za okolností podobných Deranquovej, sa oficiálne pripomínajú ako mučeníci. Meloniová opakovane vyjadrila svoju úctu a solidaritu s ich pamiatkou.