SNS stiahne návrh o extrémizme Smer žiada zapojiť aj Suska. Hlas neodmieta spoločný návrh, ktorý by odobril minister

Šéfovia koaličných poslaneckých klubov v pondelok po stretnutí oznámili, že SNS stiahne návrh, ktorým chcela znížiť tresty za extrémizmus. Dohodli sa však na ďalšej diskusii o návrhu.

„Ešte bude takzvaná veľká koaličná rada, zrejme tam sa to otvorí,“ uviedol predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko. Podľa neho v koalícii existuje „základná idea“ zmien niektorých paragrafov týkajúcich sa extrémizmu.

Hlas spočiatku s návrhom SNS o extrémizme nesúhlasil a Smer si teraz stanovil požiadavku, podľa ktorej musí byť na tvorbu nových trestných kódexov prizvané aj ministerstvo spravodlivosti, ktorému šéfuje Boris Susko zo Smeru.

„To je hlavná požiadavka Smeru, lebo bez ministerstva sa k tomu nedá pristúpiť,“ povedal šéf poslaneckého klubu Smeru Ján Richter.

Podľa neho predpokladajú, že na prvej schôdzi tohto roka, ktorá sa začína budúci týždeň v utorok, sa k prvému čítaniu o tomto návrhu zákona nedostanú.

V súvislosti s týmto návrhom predseda poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci pripomenul, že koaličná zmluva hovorí, že každý takýto poslanecký návrh musí ísť do pléna až po súhlase rezortného ministerstva.

„O tom by mal minister vedieť,“ uviedol Puci, podľa ktorého sa dohodli, že SNS návrh stiahne a potom môže prísť nový „spoločný návrh odobrený ministrom spravodlivosti“. Ak sa koaličná rada dohodne, tak môže ísť aj o vládny návrh zákona.

Hlas návrh odmietal

Strana Matúša Šutaja Eštoka o návrhu SNS spočiatku s koaličnými partnermi odmietala diskutovať. Hlas tvrdil, že návrh je v priamom rozpore s hodnotami, na ktorých stojí Slovensko.

Argumentoval nespochybniteľnou hodnotovou oporou v protifašistickom odkaze SNP.

„Znižovanie trestov za extrémizmus tento záväzok oslabuje a relativizuje hranicu medzi demokraciou a zlom,“ tvrdil Hlas.

Strana zároveň zdôraznila, že Slovensko stojí na kresťanskom cyrilo-metodskom odkaze, ktorý je o úcte k človeku, o ľudskosti, pravde a zodpovednosti.

„Extrémizmus je popretím týchto hodnôt. Nie je prejavom slobody ani slobodného vyjadrovania sa, ale popretím všetkého, čo definuje slovenský národ, občanov Slovenskej republiky a naše ústavné zriadenie,“ uviedol Hlas.

Rokovací poriadok bude reagovať na decembrové šarvátky

Lídri koaličných strán v parlamente sa dohodli, že prvým bodom programu januárovej schôdze bude návrh zákona o rokovacom poriadku. Rokovať sa o ňom bude v zlúčenej rozprave s etickým kódexom poslanca.

Návrh, o ktorom rokovala niekoľko mesiacov komisia so zástupcami opozície, bude podľa koalície rozšírený.

„V dvoch líniách ho chceme zlepšiť. Chceme sfunkčniť priebeh shôdze Národnej rady a chceme poslancom ukázať, že existuje aj ‚bič‘ na tých, ktorí vystrájajú v pléne,“ povedal Puci s odkazom na opozičných politikov.

„December tam musíme dostať – to, čo sa udialo v Národnej rade,“ povedal Richter. Poslednú schôdzu v roku 2025 sprevádzal chaos a potýčky.

Opozícia spustila hlasný piskot, keď koalícia schvaľovala novelu Trestného zákona aj s prílepkami, ktoré pomôžu konkrétnym koaličným politikom.

Šarvátky potom nastali medzi poslancami Hnutia Slovensko a politikmi Hlasu.

Koalícia schválila novelu Trestného zákona s prílepkamiZmeny pri kajúcnikoch môžu pomôcť aj Gašparovi. Hlasovanie sprevádzal chaos a potýčky

Kolektív autorov

Podľa Michelka musia ešte „dopilovať“ legislatívu a avizoval, že o nej bude „veľká debata“.

„Nebyť jedenásteho decembra, zrejme by nenastali nejaké veci, ale ony ukázali, čoho sú schopní. Je našou povinnosťou zabezpečiť uznášaniaschopnosť Národnej rady a jej funkčnosť. S takouto opozíciou sa to jednoducho bez zásadnej zmeny rokovacieho poriadku nedá,“ uviedol v pondelok šéf poslaneckého klubu SNS.

Richter dodal, že na stretnutí takzvanej malej koaličnej rady sa rokovalo o všetkých bodoch programu, ktoré by mali byť zaradené na januárovú schôdzu.

„Postup bude asi taký, že prvé pôjdu vládne návrhy zákonov, tam sa nejaví žiaden problém ani medzi koaličnými partnermi,“ uviedol Richter s tým, že všetky tieto návrhy koaliční poslanci podporia.

Doplnil, že ešte dnes rokovala pracovná skupina, ktorá pripravuje konkrétne znenie nového rokovacieho poriadku.

Kmec nechce eurovýbor

Hlas z budúcotýždňovej schôdze sťahuje voľbu predsedu výboru pre európske záležitosti. „Máme ešte nejaké interné diskusie v strane, a keď sa definitívne dohodneme na mene, kto bude novým predsedom výboru, tak potom tento návrh znova podáme ešte počas tejto schôdze,“ uviedol Puci.

Zároveň odmietol, že by mal výbor pripadnúť Smeru. „Výbor ostáva nám, tak ako to je dohodnuté od začiatku volebného obdobia,“ povedal.

Predbežná dohoda v koalícii bola na tom, že po odvolaní Jána Ferenčáka bude šéfom eurovýboru Peter Kmec. Ten odstúpil z pozície podpredsedu vlády pre plán obnovy po tom, čo sa objavili pochybnosti okolo výziev na podporu vedy, výskumu a inovácií.

Predseda poslaneckého klubu Hlasu však v pondelok uviedol, že Kmec odmietol šéfovať eurovýboru. „Rozhodol sa, že nechce byť predsedom výboru,“ vysvetlil Puci. Strana Matúša Šutaja Eštoka však považovala Kmeca za „to najlepšie“, čo v strane na post šéfa výboru pre európske záležitosti majú.

Vláda v decembri vymenovala Kmeca za veľvyslanca v Ríme. Od roku 2021 je slovenskou veľvyslankyňou v Taliansku Karla Wursterová. Veľvyslanci zvyknú rotovať po štyroch rokoch. S novým zástupcom musí ešte súhlasiť prijímajúca krajina.

Témy, ktoré neriešia život ľudí, reaguje opozícia

Opozícia po stretnutí šéfov koaličných poslaneckých klubov kritizuje koalíciu, že sa venuje témam, ktoré sa nijako nedotýkajú života obyčajných ľudí. „Vládnu koalíciu zaujíma len beztrestnosť pre vyvolených,“ uviedol poslanec Gábor Grendel z Hnutia Slovensko.

Kritizoval aj novelu zákona o rokovacom poriadku. „Nie je žiaden dôvod, aby sa sprísňovali pravidlá v rokovacom poriadku,“ povedal Grendel s tým, že predsedajúci majú dostatok právomocí, aby si urobili poriadok v rokovacej sále.

Naznačil, že pôjde o účelové zmeny, ako obmedziť práva opozície slobodne hovoriť na pôde parlamentu. Grendel odmietol argument koalície, že zmeny sa budú týkať všetkých poslancov rovnako.

„Môžu sa tváriť, že sa to bude týkať všetkých poslancov, koaličných aj opozičných, ale všetci veľmi dobre vieme, že drvivá väčšina koaličných poslancov sa na rokovaniach správa, akoby mali vyrezané jazyky. Mlčia, nevyjadrujú sa, nebránia návrhy zákonov ani svojich ministrov,“ uviedol.