Koalícia zaviedla trestný čin popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne aj marenie volebnej kampane cudzou mocou. Upravuje aj inštitút kajúcnikov.
Návrh prišiel vo forme prílepku k „horalkovej novele“ Trestného zákona. Koalícia ho schválila 76 hlasmi. Proti hlasovalo 60 poslancov. Prítomných bolo 136 poslancov zo 150.
Schválený pozmeňovací návrh, ktorý podali poslanci Richard Glück a Zuzana Plevíková zo Smeru a Richard Eliáš z Hlasu, stanovuje, že výpoveď spolupracujúceho obvineného sa nebude môcť použiť ako dôkaz, ak kajúcnik získal nejaké benefity či nevypovedal pravdivo v inom trestnom konaní. O tom, či výpoveď bude uznaná, rozhodnú súdy.
Kajúcnici vypovedali napríklad v kauze Očistec, v ktorej čelí obvineniu podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar aj oligarcha blízky Smeru Norbert Bödör.
Pôvodne chcela koalícia novelou Trestného zákona vrátiť späť pravidlo trikrát a dosť pre páchateľov drobných krádeží. Nakoniec prílepkami zaviedla aj trestný čin marenia volebnej kampane cudzou mocou, trestný čin spochybňovania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne a úpravy pre kajúcnikov.
„Ak chcete mať nasratého Matoviča, urobte to,“ odkázal koaličným poslancom na záver debaty Igor Matovič. Zmeny, ktoré chce koalícia presadiť, podľa neho pomôžu opozícii, aby v budúcich voľbách získala ústavnú väčšinu.
Keď Zuzana Plevíková zo Smeru uvádzala hlasovanie, opozícia spustila hlasný piskot. Poslanci začali búchať po laviciach a kričať „hanba“. Zástupcovia Hnutia Slovensko a Progresívneho Slovenska používali aj píšťalky.
Koaliční poslanci reagovali spevom piesne Na Kráľovej holi. Progresívci zaspievali hymnu, potom začali znova pískať.
Igor Matovič sa dostal do potýčky s poslancami Hlasu. Erik Vlček doňho hodil plastovú fľašu, potom sa s ním naťahoval Dušan Tittel.
Šéf Hnutia Slovensko sa potom postavil pred miesto podpredsedu parlamentu, na ktorom sedí Tibor Gašpar zo Smeru. V ruke držal plagát s nápisom „Obžalovaný Gašpar hlasuje za amnestiu pre seba“.
Plevíková a Dušan Muňko, ktorý je zo Smeru „na hosťovaní“ v klube SNS, sa mu snažili papier z ruky vytrhnúť, Matovič si ho bránil. Začal sa dohadovať s Tiborom Gašparom.
Predseda parlamentu Richard Raši otvoril rozpravu v treťom čítaní, následne vyhlásil päťminútovú prestávku. Po jej skončení „na základe toho, čo sa udialo“ navrhol, aby sa rozprava uzavrela. Koalícia to 78 hlasmi schválila.
Potom Raši opäť vyhlásil prestávku, počas ktorej sa poslanci Hlasu strkali s Igorom Matovičom a jeho poslancami.
Plénom parlamentu letela aj plastová fľaša, ktorú najskôr hodil Erik Vlček z Hlasu, potom mu to opätoval Michal Šipoš z Hnutia Slovensko.
Ďalší poslanci Hlasu chceli opozičným politikom brať mobily, keďže si dianie natáčali na svoje smartfóny.
Atmosféra bola v sále Národnej rady mimoriadne vybičovaná. Poslanec Jozef Pročko hovorí, že okrem strkaníc padli aj kopance či škrtenia.
Koalícia pri kajúcnikoch argumentuje tým, že inštitút sa zneužíva a niektoré výpovede sa ukázali ako nedôveryhodné. „Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti,“ píše sa podľa TASR v odôvodnení.
V novom návrhu chcú predkladatelia bližšie špecifikovať „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a vyslovene sa prikazuje súdu „vyrovnať sa v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.
Denník N upozorňuje, že podľa nového návrhu by sa ako dôkaz nemohla použiť výpoveď kajúcnika, ktorý získal nejaké benefity a nevypovedal pravdivo alebo neuviedol všetky podstatné skutočnosti.
Poslanec SaS Ondrej Dostál tvrdí, že na základe nového znenia zákona sa nebude prihliadať na dôkaz, ak spolupracujúci obvinený vypovedal nepravdivo alebo neuviedol podstatné skutočnosti v akomkoľvek trestnom konaní.
„Teda sa to nemá vzťahovať len na informácie, ktoré spolupracujúci obvinený vypovedal v konkrétnom prípade. Má sa to týkať akejkoľvek výpovede spolupracujúceho obvineného v akomkoľvek trestnom konaní,“ hovorí Dostál.
Podľa lídra PS Michala Šimečku chce koalícia týmto návrhom zachrániť podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, ktorý je obžalovaný a vypovedali proti nemu viacerí kajúcnici.
„Zmeny, ktoré sa navonok tvária nevinne, v skutočnosti rozkladajú právny systém a útočia na ústavu,“ varuje KDH.
Úprava, podľa ktorej by sa po novom nemohla použiť výpoveď kajúcnika ako dôkaz, ak nevypovedal úplne pravdivo alebo neuviedol všetky podstatné skutočnosti v akýchkoľvek aj ešte právoplatne neskončených konaniach, je podľa hnutia priamo cielená na živé konania.
„V praxi znamená vyradenie kľúčových dôkazov v najzávažnejších kauzách,“ upozornilo hnutie.
„Toto nie je reforma – to je zásah do prebiehajúcich prípadov a záchrana kože pre pár vyvolených. Štát si tým nielen zaviaže oči v boji proti zločinu, ale si aj sám odsekne nohy,“ uviedlo KDH na sociálnych sieťach.

Prokurátor Daniel Lipšic upozorňuje, že nový koaličný návrh výrazne pomôže aj obvineným a obžalovaným z mafiánskych vrážd. Ak kajúcnik v nejakom prípade v minulosti klamal, tak jeho výpoveď už nebude použiteľná ani v iných prípadoch.
„Nepoznám ani jeden prípad klasickej zločineckej skupiny, kde by spolupracujúce osoby v minulosti všetko priznávali a hovorili vždy len pravdu,“ napísal Lipšic na sociálnej sieti.
„Po schválení toho návrhu však výpoveď spolupracujúcej osoby (napr. člena zločineckej skupiny), ktorá napríklad pred desiatimi rokmi popierala v procesnom postavení obvineného vlastný trestný čin (aj nesúvisiaci so zločineckou skupinou), nebude v konaní použiteľná,“ vysvetľuje bývalý špeciálny prokurátor. Podľa neho je tento procesný dôsledok absurdný a takéto dôkazné pravidlo neexistuje nikde na svete.
Poukazuje na to, že schválenie tohto návrhu bude mať za následok oslobodzujúce rozsudky aj v prípadoch zločineckých skupín a mafiánskych vrážd.
„Spolupracujúce osoby nie sú bezúhonné osoby. Avšak istý typ trestnej činnosti – najmä organizovaný zločin a rozsiahle korupčné schémy – nie je možné odhaliť a stíhať bez spolupráce s osobami, ktoré sa na trestnej činnosti podieľali,“ dodal.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti napísal, že koaličný pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona považuje za škodlivý a vecne nenáležitý. Zvlášť negatívne vníma to, že zásadný pozmeňujúci návrh je predkladaný v rámci skráteného legislatívneho konania, bez odbornej diskusie a bez posúdenia možných dôsledkov.
„To, čo sa v poslednom čase deje s legislatívnym procesom na Slovensku, to je paródia na legislatívny proces,“ povedal Žilinka neskôr v parlamente na hodine otázok. Pozmeňujúci návrh podľa neho vôbec nesúvisí s pôvodným návrhom zákona.
Tvrdí, že ide o zásadnú zmenu, ktorá bude mať len negatívne dosahy. „Z hľadiska komplexného dokazovania nielen ekonomických trestných vecí, ale aj obzvlášť závažných trestných činov ho považujem za nesmierne škodlivý,“ zdôraznil.
Predseda parlamentu Richard Raši z Hlasu hovorí, že ide o snahu zamedziť tomu, aby sa postavili výpovede na niekom, kto preukázateľne klamal, a na základe toho padali rozsudky.
Ďalším návrhom je zavedenie trestného činu popierania alebo spochybňovania povojnových dokumentov o usporiadaní pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku.
Podľa poslanca SaS Ondreja Dostála chce koalícia týmto paragrafom trestať spochybňovanie Benešových dekrétov.
„Návrh smeruje proti Progresívnemu Slovensku, ktoré sa vyjadrilo, že dnes by na základe princípu kolektívnej viny obsiahnutého v niektorých z Benešových dekrétov nemali ľudia prichádzať o majetok. Čo je názor, s ktorým sa plne stotožňujem aj ja, a teda sa zrejme budem dopúšťať trestného činu, ak to v budúcnosti verejne poviem,“ napísal Dostál.
Návrhom sa podľa TASR zavádza trest odňatia slobody až na pol roka pri verejnom popieraní alebo spochybňovaní mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.
Maďarská aliancia nazvala pozmeňujúci návrh „náhubkovým prílepkom“ a tvrdí, že koalícia ním nezabráni nezákonným rekonfiškáciám pozemkov.
Líder strany László Gubík hovorí, že keby predstavitelia koalície prišli na utorkové stretnutie v súvislosti s konfiškáciami pozemkov, zistili by, že nikto nespochybňoval Benešove dekréty, nikto neohrozoval územnú celistvosť a ústavnosť Slovenskej republiky. „Zároveň by počuli, že sme všetci odmietli praktiky pozemkovej mafie prostredníctvom SPF a Lesov SR,“ dodal.

S témou Benešových dekrétov prišlo Progresívne Slovensko, čo vyvolalo kritiku z koalície aj opozície. Minister životného prostredia Tomáš Taraba avizoval, že ak PS neprestane tému otvárať, tak koalícia zakotví ich spochybňovanie ako trestný čin. Šéf SNS Andrej Danko sa chcel v tejto súvislosti obrátiť na Generálnu prokuratúru.
Vláda v reakcii na vyjadrenia PS schválila koncom novembra návrh, podľa ktorého považuje otázku Benešových dekrétov za uzatvorenú. Odmieta otváranie povojnových dokumentov o usporiadaní pomerov na Slovensku a politizáciu tejto otázky.
PS tvrdí, že nechce rušenie Benešových dekrétov ani ich otváranie. Navrhuje, aby na ich právnom základe nevznikali nové právne skutočnosti a právna pochybnosť, kto vlastní majetok.
Šimečka poukazuje na to, že pred voľbami podobne hovoril aj Peter Pellegrini. „Smer chce zavrieť do basy mňa, prezidenta Pellegriniho a tisícky ďalších ľudí – najmä Maďarov žijúcich na Slovensku,“ reaguje na nový návrh.
„Za účelovo prekrútenú zmienku o Benešových dekrétoch nám chcú dávať šesť mesiacov basy. Samozrejme, je to totálny protiústavný nezmysel,“ poznamenal predseda PS.
Ďalší pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona sa týka kampane mimovládok pred voľbami. Podľa TASR by malo byť po novom marením volebnej kampane aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách alebo kandidátoch 48 hodín pred dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania. Musí ísť však o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“.
Predkladatelia tvrdia, že slobodná politická súťaž bola ovplyvňovaná zo zahraničia v prípade parlamentných volieb z roku 2023.
TASR upozorňuje, že cudzou mocou sa rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, ktorými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“.
Za porušenie zákona bude hroziť trest odňatia slobody na jeden rok.
„Návrh je reakciou na informácie, že Veľká Británia podporila pred voľbami 2023 aktivity niektorých slovenských mimovládnych organizácií smerujúce k zvýšeniu účasti vo voľbách a informovanosti voličov. A teda v očiach smerákov a ich koaličných príveskov vlastne tiež smeruje proti Progresívnemu Slovensku,“ hovorí Dostál.
Kým vládna koalícia schvaľovala prílepky k novele Trestného zákona, stovky ľudí pochodovali pred parlament. Protest, ktorý organizoval poslanec Alojz Hlina z SaS, podporili aj PS, KDH a Demokrati, ktorých zástupcovia pred parlamentom vystúpili.
„Boja sa nás,“ kričal podľa organizátorov asi dvojtisícový dav po tom, čo prišiel z bratislavského Námestia SNP cez Palisády až pred Národnú radu. Viacerí pískali, ďalší mali rapkáče, iní zas transparenty, na ktorých napríklad bolo „Máme blbý smer“ alebo „A na deň boja proti rakovine zrušíte Národný onkologický ústav?“
Hlina vravel, že inštitút, ktorý v iných štátoch pomáha očistiť spoločnosť od mafiánov, ide vládna koalícia teraz paralyzovať.
„Chcú povedať, že akékoľvek svedectvo tých ľudí nebude brané ako dôkaz, ak niekedy predtým ten človek nevypovedal všetko alebo nevypovedal pravdivo. Preboha, ale od toho je mafia mafiou, že robí zlé veci a nevypovedá správne, čiže je úplne logické, že spolupracujúci obvinený niekedy nevypovedal správne, že klamal. Tak čo chcú? Tam nepôjde svätý František vypovedať!“ kričal do mikrofónu Hlina.
Na pódiu vystúpil aj podpredseda Demokratov Juraj Šeliga, ktorý hovoril, že Tibor Gašpar zo Smeru sa bojí, že sa bude musieť postaviť pred sudcu, preto koalícia predložila tieto prílepky. „Zneužívajú parlament, už tak ďaleko zašli,“ povedal Šeliga. Ľudia potom skandovali: „Gašpar, do basy!“
„Mafia dnes môže na celom Slovensku strieľať šampanské, je to hanba,“ vyhlásil poslanec František Majerský, ktorý zastupoval KDH. Povedal tiež, že Peter Pellegrini veľmi skorým vetom prezidenta iba pomohol koalícii. „Ide v tom s nimi,“ uviedol.
Poslanec Progresívneho Slovenska Dávid Dej povedal, že politici Ficovej vládnej koalície sa už boja chodiť medzi ľudí. „A majú sa čoho báť,“ vravel pred davom.