Hlas odmieta návrh SNS znížiť tresty za extrémizmus. Tvrdí, že je v priamom rozpore s hodnotami, na ktorých stojí Slovensko.
Slovensko má podľa Hlasu jasnú a nespochybniteľnú hodnotovú oporu v protifašistickom odkaze SNP a tento odkaz nie je historická spomienka, ale morálny záväzok postaviť sa proti ideológiám nenávisti, násilia a potláčania slobôd.

„Znižovanie trestov za extrémizmus tento záväzok oslabuje a relativizuje hranicu medzi demokraciou a zlom,“ tvrdí strana Matúša Šutaja Eštoka.
Hlas zdôraznil, že Slovensko stojí na kresťanskom cyrilo-metodskom odkaze, ktorý je o úcte k človeku, o ľudskosti, pravde a zodpovednosti.
„Extrémizmus je popretím týchto hodnôt. Nie je prejavom slobody ani slobodného vyjadrovania sa, ale popretím všetkého, čo definuje slovenský národ, občanov Slovenskej republiky a naše ústavné zriadenie,“ tvrdí Hlas.
Strana ďalej dodáva, že v čase, keď na Slovensku aj v celej Európe narastá radikalizácia mladých ľudí, nemôžeme vysielať signál, že spoločnosť je k extrémizmu zhovievavejšia.
„Našou úlohou nie je legitimizovať nenávisť, zľahčovať popieranie historických zločinov ani zamieňať šírenie nenávisti za slobodu slova. Slovensko potrebuje spolupatričnosť, ľudskosť a zodpovednosť, nie normalizáciu ideológií, ktoré v minulosti priniesli utrpenie, strach a smrť. Štát musí stáť pevne na strane človeka a jeho dôstojnosti,“ uvádza Hlas.
Navrhovateľ zákona, teda SNS, sa podľa Hlasu mýli v jednej zásadnej veci. „Slovensko nie je národ, ktorý by bol pripravený robiť kompromisy s extrémizmom. Tento návrh nečíta našu históriu ani naše hodnoty správne. Preto ho strana Hlas odmieta. Pretože je proti všetkému, čo nás ako národ a občanov Slovenskej republiky hodnotovo definuje,“ dodáva.
Návrh poslancov Adama Lučanského, Dagmar Kramplovej a Milana Garaja má za cieľ znížiť hranice sadzieb najmä pre skutky založenia, podpory a propagácie extrémistických hnutí, ako aj pri prejave sympatie k takémuto hnutiu.
Nižší trest chce strana Andreja Danka aj v prípade hanobenia národa, rasy a presvedčenia či pri popieraní alebo schvaľovaní holokaustu.
Predkladatelia svoj návrh odôvodňujú tým, že treba racionálnejšie a diferencovanejšie nastaviť trestné sadzby.
„Súčasné nastavenie sankčných rámcov v niektorých prípadoch vedie k mechanickému ukladaniu nepodmienečných trestov odňatia slobody aj v situáciách, v ktorých absentuje priama ujma na chránených záujmoch a v ktorých závažnosť skutku spočíva predovšetkým v rovine abstraktného ohrozenia,“ dodali predkladatelia.
Pri viacerých činoch preto navrhli zníženie horných hraníc trestných sadzieb. Týka sa to napríklad skutku založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Páchateľ tohto skutku by podľa ich návrhu mal byť potrestaný „až na dva roky“ namiesto jedného až piatich rokov, ako je to teraz.
Národniari navrhli aj zníženie hornej hranice trestných sadzieb pri prejave sympatie k takémuto hnutiu, pri hanobení národa, rasy a presvedčenia, pri popieraní a schvaľovaní holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti či pri podnecovaní k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.
Opozícia návrh kritizovala a tvrdila, že je šitý na mieru Danielovi Bombicovi, ktorý je viac ako osem mesiacov vo väzbe. Bombic je obžalovaný z extrémistickej trestnej činnosti a koncom januára sa má postaviť pred Špecializovaný trestný súd v Pezinku.
Novelu od SNS kritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Novela podľa neho predpokladá závažné zmeny, ktoré sú navrhované bez akejkoľvek odbornej diskusie a analýzy.
„Extrémizmus pritom považujem za rovnako závažné, ak nie ešte závažnejšie ohrozenie spoločnosti, akým je korupcia. Na navrhované zmeny nevidím žiadny vecný a ani rozumný dôvod,“ uviedol vo videu na sociálnej sieti s tým, že prijatie zmien by predstavovalo zásadný krok späť v boji proti extrémizmu, ktorý je cestou k rozvratu demokratických hodnôt. Navrhovanú legislatívu považuje za nezodpovednú a krátkozrakú.