Summit EÚ v Bruseli Proti použitiu zmrazených ruských aktív sa už zhromaždila blokujúca menšina, vyhlásil Orbán

Sledujeme online:

17.16 Európska komisia a Belgicko rokujú separátne, mimo hlavnej rokovacej sály, kde prebieha dvojdňový samit EÚ. Cieľom je vyriešiť najcitlivejšie časti plánu EÚ na poskytnutie 210 miliárd eur zmrazených ruských aktív pre Ukrajinu, proti čomu má Belgicko svoje výhrady. Na správu denníka Politico upozornil spravodajca TASR.

Politico svoju správu podložil tvrdeniami piatich nemenovaných diplomatov EÚ oboznámených s prebiehajúcimi rokovaniami.

Hlavným cieľom zasadnutia Európskej rady je dosiahnuť dohodu o financovaní potrieb Ukrajiny na nasledujúce dva roky. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ale aj viacerí lídri členských krajín naznačili, že samit potrvá dovtedy, kým sa nepodarí dosiahnuť nejakú dohodu o zabezpečení finančných potrieb Ukrajiny na roky 2026 a 2027. K tomuto záväzku sa ešte na októbrovom samite v Bruseli prihlásilo 26 premiérov a prezidentov členských štátov Únie okrem Maďarska.

Najťažšie diskusie sa vedú o návrhu reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív na území EÚ v objeme 210 miliárd eur. Tento návrh podporuje EK aj Nemecko, ale Belgicko tento plán odmieta pre obavy z možných odvetných krokov Ruska. Na jeho území, na účtoch spoločnosti Euroclear, sa totiž nachádza väčšina týchto aktív.

Belgický federálny premiér Bart De Wever tvrdí, že chce chrániť záujmy krajiny a zabezpečiť väčšie finančné záruky od ostatných členských krajín EÚ výmenou za svoju podporu pre reparačnú pôžičku. 

Podľa svedectva dvoch diplomatov z prostredia rokovaní De Wever „odskakuje“ z hlavnej miestnosti, aby sa bilaterálne stretol a rokoval s kolegami z iných členských krajín.

Komisia sa na poslednú chvíľu snaží presvedčiť De Wevera, že sľúbené záruky stačia na utíšenie jeho obáv.

Kriticky sa k návrhu využiť zmrazené aktíva Ruskej federácie stavajú aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko či Malta. Napriek ich výhradám by mohol byť návrh schválený kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne, ale bez toho, aby bolo obídené Belgicko, kde sa nachádza 180 miliárd eur zmrazených ruských aktív.

Citlivosť diskusií o financovaní potrieb Ukrajiny naznačila aj zmena programu samitu zo strany predsedu Európskej rady Antónia Costu. Ten zmenil program rokovaní, aby lídri mohli diskutovať o ďalších kľúčových bodoch, kým sa opäť vrátia k chúlostivej ukrajinskej otázke. Súbežne s oficiálnymi debatami bežia rokovania technických tímov, ktoré analyzujú možnosti nájsť nejaké prijateľné východisko, čo je podľa Politico proces, ktorý môže trvať hodiny a zrejme predĺži konanie samitu.

17.01 Nemecký kancelár Friedrich Merz má v úmysle vyhovieť požiadavkám Belgicka a sprístupniť aktíva ruskej centrálnej banky držané v Nemecku na podporu Ukrajiny. Pre agentúru DPA to uviedli viaceré diplomatické zdroje, informuje TASR.

Belgicko požaduje, aby sa na pôžičke podieľali všetky krajiny EÚ, ktoré majú na svojom území zmrazené ruské aktíva. Chce tiež ďalšie záruky, pretože má obavy z právnej stránky tohto riešenia a z možných odvetných opatrení Ruska.

Okrem Belgicka sa zmrazené ruské aktíva nachádzajú aj v Nemecku, Francúzsku, Švédsku, na Cypre a v Luxembursku.

15.03 Ukrajina bude musieť obmedziť výrobu dronov, ak nedostane pôžičku alebo inú finančnú podporu od Európskej únie, vyhlásil na tlačovej konferencii v Bruseli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. 

Po rokovaní s belgickým premiérom Bartom de Weverom tiež povedal, že rozumie jeho obavám týkajúcim sa použitia zmrazených ruských aktív, no Ukrajina podľa neho podstupuje väčšie riziko. Informovala o tom stanica Sky News, píše TASR.

Členské štáty EÚ sa podľa Zelenského zhodujú v tom, že Ukrajina potrebuje na budúci rok väčšie financovanie. Uviedol, že jej hrozí deficit zahraničnej pomoci vo výške 45 až 50 miliárd eur. Zdôraznil, že konečné rozhodnutie o tom, ako EÚ bude financovať Ukrajinu v rokoch 2026 a 2027, musí byť prijaté do konca tohto roka.

„Ak Ukrajina na jar nedostane príslušnú čiastku, ktorú v prípade mieru použije na obnovu nášho štátu a v prípade pokračovania vojny použije na nasledujúce priority, predovšetkým na výrobu dronov, výroba dronov na Ukrajine sa niekoľkonásobne zníži,“ uviedol Zelenskyj, ktorý sa zúčastnil na summite Európskej rady v Bruseli.

S belgickým premiérom, ktorý má k použitiu ruských aktív na pomoc Ukrajine výhrady, mal Zelenskyj podľa svojich slov dobrý rozhovor. „Rozumieme si. Chápem jeho riziká, ale my podstupujeme ešte väčšie,“ uviedol prezident krajiny napadnutej Ruskom.

„Peniaze sú potrebné, aby Rusko a nikto iný na svete nemohol použiť tieto ruské aktíva ako páku proti nám. Chceme tieto aktíva, aby neboli súčasťou rokovaní, a chceme, aby podporovali nás,“ povedal Zelenskyj s tým, že Ukrajina by bola vďaka finančnej podpore sebavedomejšia pri rokovaniach.

14.02 Belgickí politici a vysokopostavení finanční úradníci sa údajne stali terčom zastrašovacej kampane zorganizovanej ruskými spravodajskými službami s cieľom zabrániť uvoľneniu približne 185 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív pre potreby Ukrajiny. 

Vyplýva to z vyšetrovania denníka The Guardian, píše TASR. The Guardian zistil, že operácia bola zameraná na kľúčové postavy v spoločnosti Euroclear, ktorá ako depozitár cenných papierov spravuje väčšinu ruských finančných prostriedkov zmrazených Európskou úniou. Vyhrážky smerovali voči generálnej riaditeľke spoločnosti Euroclear Valérii Urbainovej a ďalším vrcholovým manažérom.

Podľa zdrojov európskych spravodajských služieb operáciu vykonala ruská vojenská spravodajská služba GRU. Celkový rozsah hrozby je ešte potrebné posúdiť, uviedol The Guardian. „Určite sa uchyľujú k zastrašovacím taktikám,“ uviedol pre denník nemenovaný európsky predstaviteľ.

Vyšetrovanie, ktoré začiatkom decembra uskutočnil spravodajský web EUobserver, sa odvoláva na hrozby adresované Urbainovej v rokoch 2024 a 2025, ako aj na informáciu, že požiadala o ochranu belgickej polície.

Táto jej žiadosť bola zamietnutá, a tak si Urbainová a ďalší vedúci predstavitelia spoločnosti následne najali najprv belgickú a potom francúzsku bezpečnostnú firmu.

V novembrovom rozhovore s Urbainovou pre francúzsky denník Le Monde sa uvádzalo, že osobný strážca ju sprevádza viac ako rok. Ona sama sa k otázkam svojej bezpečnosti priamo nevyjadrila.

Terčom kampane boli podľa denníka The Guardian aj belgickí politickí lídri. Hovorca belgickej vlády sa však v stredu odmietol vyjadriť k údajným hrozbám voči ministrom alebo šéfke Euroclearu s odvolaním sa na bezpečnostné dôvody.

Hovorca belgického ministra zahraničných vecí Maxima Prévota, ktorý je zároveň podpredsedom vlády a zapojený do rokovaní o úvere pre Ukrajinu, uviedol, že nemá informácie o žiadnych hrozbách.

Belgicko sa ocitlo v centre pozornosti, pretože 185 miliárd eur z celkových 210 miliárd eur aktív ruskej centrálnej banky, ktoré EÚ zmrazila od začiatku ruskej invázie na Ukrajine, sa nachádza práve v bruselskom sídle spoločnosti Euroclear.

11:59 Štvrtkové rokovanie lídrov Európskej únie v Bruseli sa začalo s viac než 1,5-hodinovým oneskorením. Informuje o tom osobitný spravodajca TASR.

Začiatok zasadnutia Európskej rady bol pôvodne naplánovaný na 10.00 h. V posledných dňoch sa pritom čoraz častejšie objavujú očakávania, že súčasný summit by mohol byť najdlhší od niekoľkodňového zasadnutia o rozpočte EÚ počas pandémie. Hlavným dôvodom je snaha členských štátov dosiahnuť dohodu o financovaní potrieb Ukrajiny na nasledujúce dva roky.

V stredu večer bola nečakane zrušená aj plánovaná tlačová konferencia predsedu Európskej rady Antónia Costu po summite EÚ a západného Balkánu. Viacerí predstavitelia Únie pre Politico potvrdili, že lídri už počas stredajšieho večera a vo štvrtok ráno absolvovali viacero bilaterálnych stretnutí s cieľom dohodnúť sa na spôsobe financovania Kyjeva.

Situáciu v Bruseli vo štvrtok komplikujú aj rozsiahle protesty poľnohospodárov. Tisíce farmárov demonštrujú v uliciach hlavného mesta Belgicka proti plánom Únie na dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a juhoamerickým združením Mercosur, ako aj proti reforme poľnohospodárskych dotácií. Demonštrácie na niektorých miestach prerástli do potýčok s miestnou políciou.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa pred summitom stretla so zástupcami paneurópskej poľnohospodárskej lobby COPA-COGECA. Na rokovaniach sa zúčastnili aj Costa a eurokomisár pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo Christophe Hansen. Práve táto schôdzka môže byť dôvodom oneskorenia začiatku summitu, napísal Politico.

11.25 „Ak Európania tento týždeň pokročia so schémou konfiškácie majetku, nedôjde k žiadnej mierovej dohode,“ napísal včera na sieti X nemecký analytik a autor knihy Kaput Wolfgang Münchau. „Vojna bude pokračovať, Ukrajina príde o ďalšie územia a ruské peniaze sa vyčerpajú skôr, než si Európania myslia. A čo potom? Európania nemajú stratégiu pre mier ani stratégiu pre víťazstvo. Ak dôjde k mierovej dohode, ruské peniaze bude potrebné rozmraziť. Je celkom pravdepodobné, že dohoda by zaviazala Rusko investovať časť týchto peňazí na Ukrajine, ale išlo by o niečo iné ako európsky plán pôžičky na zaplátanie ukrajinského deficitu.“  

Zmrazené ruské aktíva pre UkrajinuPlán odmietla Európska centrálna banka. Ohrozuje nielen Belgicko, ale aj euro

Kristína Votrubová

11.23 Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že plán odobrať zabraný majetok jednej bojujúcej strany a dať ho druhej bojujúcej strane nie je ničím iným ako vyhlásením vojny. 

„Nemali by sme do tejto vojny zasahovať, mali by sme sa od nej držať bokom a pracovať na mieri. Nechcel by som vidieť EÚ, ktorá je vo vojne. Ak dáme peniaze, Európska únia bude vo vojne,“ varoval.

11.01 Ukrajina bude čeliť veľkým problémom, ak summit Európskej rady nedospeje k dohode o financovaní Ukrajiny pomocou zmrazených ruských aktív. Podľa agentúry AFP to vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý medzičasom pricestoval do Bruselu. Rozhodnutie v tejto otázke podľa neho závisí od politickej vôle.

„Budem hovoriť so všetkými lídrami, predložím naše argumenty a veľmi dúfam, že dosiahneme kladné rozhodnutie. Bez neho bude Ukrajina čeliť veľkým problémom,“ povedal Zelenskyj novinárom pred návštevou Bruselu, kde sa zúčastní na summite hláv štátov a vlád krajín EÚ. 

10.27 Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová pri príchode na zasadnutie zdôraznila, že Belgicko nechcú obísť a k využitiu aktív by malo dôjsť len s podporou tejto krajiny. Šance na dosiahnutie dohody odhadla na 50 na 50. Spolu s predsedom Európskej rady Antóniom Costom sa zároveň pripojila k vyhláseniu von der Leyenovej, že rokovania budú pokračovať až do dosiahnutia dohody.

Švédsky premiér Ulf Kristersson označil summit za najdôležitejší od začiatku vojny na Ukrajine, pričom očakáva dlhú diskusiu. Ťažké rokovania očakáva aj holandský premiér Dick Schoof.

9.56 Už sa zhromaždila blokujúca menšina proti návrhu pomôcť Ukrajine zmrazením aktív ruskej centrálnej banky v Európskej únii, povedal predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po príchode na stretnutie hláv štátov a vlád Európskej únie v Bruseli. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Myslím si, že otázka zmrazených ruských aktív je mŕtva,“ povedal Orbán. Maďarského premiéra sa novinári pred summitom tiež opýtali, či koná v záujme Moskvy alebo Európy. „Pracujem iba v záujme mieru, pretože kroky by sa mali robiť smerom k nemu, nie smerom k vojne,“ reagoval ministerský predseda.

Podľa servera hlavnou otázkou summitu bude, ako pomôcť Ukrajine v nasledujúcich dvoch rokoch. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred mesiacmi navrhla poskytnúť reparačnú pôžičku z aktív ruskej centrálnej banky zmrazených v EÚ.

Na rozdiel od spoločnej pôžičky EÚ si uvedený krok nevyžaduje jednomyseľné rozhodnutie, stačila by kvalifikovaná väčšina, avšak Belgicko, najviac postihnutá krajina, je proti tejto myšlienke. 

V zásade by návrh mohol byť prijatý, pokiaľ by sa nezjednotila blokujúca menšina, čo sa podľa slov Orbána práve stalo. To by znamenalo, že by proti návrhu stálo buď 13 vlád, alebo štyri, ktoré predstavujú aspoň 35 percent populácie EÚ, píše telex.hu.

9.30 Summit Európskej únie v Bruseli potrvá dovtedy, kým sa lídrom nepodarí dosiahnuť dohodu o financovaní Ukrajiny na nasledujúce dva roky. Pred začiatkom zasadnutia to vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Musíme nájsť riešenie,“ vyhlásila šéfka EK pri príchode na kľúčové rokovania o využití zmrazených ruských aktív na reparačnú pôžičku pre Ukrajinu. „Summit neopustíme bez riešenia financovania Ukrajiny,“ zdôraznila s tým, že očakáva intenzívne diskusie.

Foto: TASR/AP

Zabezpečenie finančných potrieb Ukrajiny na roky 2026 a 2027 je hlavnou témou decembrového summitu lídrov EÚ. K tomuto záväzku sa na októbrovom zasadnutí prihlásilo 26 premiérov a prezidentov členských štátov Únie. Výnimkou bolo Maďarsko, ktoré sa na posledných summitoch nepripojilo k spoločným záverom Európskej rady o Ukrajine. Napriek pokračujúcim rokovaniam sa členským krajinám zatiaľ nepodarilo nájsť zhodu na konkrétnom spôsobe financovania.

Najintenzívnejšie diskusie sa vedú práve o návrhu reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív v objeme 210 miliárd eur, ktorý podporujú EK aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Belgicko však tento plán odmieta pre obavy z možných odvetných krokov Ruska, keďže na jeho území sa nachádza väčšina týchto aktív. Kriticky sa k návrhu stavajú aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko či Malta. 

Napriek výhradám by mohol byť návrh schválený kvalifikovanou väčšinou. Členské štáty sa však doteraz zdráhali ísť proti postoju Belgicka v takejto citlivej otázke, hoci niektorí diplomati túto možnosť v krajnom prípade nevylúčili.

Európska komisia na začiatku mesiaca predstavila aj alternatívne riešenie v podobe pôžičky financovanej z rozpočtu EÚ. Únia by si v tomto prípade zabezpečila kapitál na finančných trhoch, pričom ako záruku by použila rozpočet EÚ. Tento variant si však vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov a viaceré z nich ho považujú za málo realistický.

9.10 Belgický premiér Bart de Wever parlamentu v Bruseli ráno pred zasadnutím Európskej rady povedal, že návrhy EÚ na financovanie Ukrajiny najbližšie dva roky sú stále predmetom zmien. Rozhodnutie v tejto veci by pritom malo padnúť už na summite lídrov krajín EÚ v Bruseli. TASR o tom informuje podľa správy stanice Sky News.

Belgický premiér Bart de Wever stojí na balkóne svojho úradu deň pred summitom EÚ v Bruseli. Foto: TASR/AP

Najintenzívnejšie debaty sa vedú o návrhu reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív v hodnote 210 miliárd eur, ktorý podporujú Európska komisia aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Belgicko je jednou z krajín, ktoré majú výhrady proti použitiu týchto aktív na financovanie Ukrajiny na roky 2026 – 2027.

Väčšina zmrazených aktív ruskej centrálnej banky sa totiž nachádza v depozitári Euroclear, ktorý sídli v Bruseli. Okrem Belgicka kriticky sa k návrhu stavajú aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko či Malta. Napriek výhradám by mohol byť schválený kvalifikovanou väčšinou.

Reparačná pôžička navrhnutá pre Ukrajinu so sebou podľa de Wevera nesie právne, finančné a ekonomické riziká a neposkytuje žiadnu spoľahlivú záruku. Opäť zopakoval požiadavku Belgicka, aby sa na finančnom riziku návrhu podieľali všetky členské štáty EÚ. Podotkol tiež, že použitie zmrazených ruských aktív nemá obdobu.