Koalícia schválila zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov Zmeny odhlasovali v Deň boja proti korupcii. Na rade je Pellegrini, ktorý už pripustil veto

Vládna koalícia schválila zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý by mal nahradiť Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Za návrh hlasovalo 78 koaličných poslancov, nepodporil ho Ján Ferenčák z Hlasu, ktorý sa rozhodol na tejto schôdzi nehlasovať, keďže ho chce strana odvolať z čela výboru.

Ambícia vznikla za FicaÚrad, ktorý idú zrušiť, kedysi sami zriadili. Pochybnosti mal aj Matovič

Juraj Brezáni

Opozícia krátko pred hlasovaním upozornila, že koalícia si tieto zmeny odhlasovala na Medzinárodný deň boja proti korupcii. Navyše si koaliční poslanci skrátili rozpravu.

Progresívne Slovensko hovorí o arogancii moci a autoritárskych praktikách vládnej koalície. „Všetci vidia, že je to pomsta Matúša Šutaja Eštoka a Tibora Gašpara proti úradu, ktorý si dovolil zodpovedne plniť svoje povinnosti,“ uviedol líder progresívcov Michal Šimečka.

Rušenie fungujúceho úradu a účelová zmena jeho vedenia sú podľa podpredsedu KDH Mariána Čaučíka neprípustné. Verí, že prezident Peter Pellegrini zákon nepodpíše. „Takisto pridávame svoje podpisy na podanie na Ústavný súd,“ uviedol.

Podľa Michala Šipoša z Hnutia Slovensko ide o „ďalší krok proti demokracii a boju proti korupcii“ po zrušení špeciálnej prokuratúry, rozložení NAKA a zrušení pracovného pokoja na sviatok 17. novembra. SaS vyzvala prezidenta, aby zrušenie úradu vetoval.

Úrad na ochranu oznamovateľov po hlasovaní v parlamente tvrdí, že politické záujmy prevládli nad vecnou a odbornou diskusiou.

„Mrzí nás, že poslanci nevypočuli varovania desiatok odborníkov a medzinárodných organizácií vrátane Európskej komisie či Európskej prokuratúry, ktoré upozorňovali na negatívne dosahy nového zákona, a dnes ho schválili. Úroveň ochrany, ale aj dôvera ľudí v systém ochrany oznamovateľov, ktoré sme na úrade prácne počas uplynulých rokov budovali, sa týmto zákonom výrazne oslabia.“

Vládni predstavitelia tvrdia, že zmeny sú nutné, lebo podľa nich nebol úrad nezávislý, predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko dokonca tvrdí, že úrad bol „zneužívaný“.

„Verím, že minister vnútra prezidentovi vysvetlí, že by tento zákon nemal vrátiť,“ hovorí Michelko. Šutajovi Eštokovi vyčíta, že to neurobil v predstihu a potom vznikli prezidentove „problematické vyjadrenia“. Ak Peter Pellegrini návrh vetuje, Michelko jasne nevraví, ako sa SNS zachová. Andrej Danko cez víkend povedal, že možno prelomenie veta nepodporia. Reakcie od Európskej komisie sa v koalícii podľa jeho slov neobávajú.

O návrhu sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, koalícia niekoľkokrát predčasne ukončila rozpravu. Predtým ho pred dvomi týždňami vláda schválila na netradičnom sobotňajšom rokovaní. 

Hlas ustúpil Smeru pri pozmeňujúcom návrhu

Deň pred schválením zákona v parlamente Hlas ustúpil Smeru a stiahol svoj pozmeňujúci návrh, ktorým chcel legislatívu zosúladiť s právom EÚ. Následne v podateľni Národnej rady pristál nový pozmeňujúci návrh Tibora Gašpara zo Smeru, v ktorom je spolunavrhovateľom aj poslanec Hlasu Michal Bartek.

Stiahnutím návrhu sa malo umožniť, aby preskúmavanie ochrany chráneného oznamovateľa bolo za istých podmienok možné aj na základe podnetu zamestnávateľa.

Poslanec Ondrej Dostál z SaS skonštatoval, že návrh Gašpara a Barteka má iba drobné zlepšenie, a to v podobe zmeny nadobudnutia účinnosti nie dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, ale od Nového roku.

Dostál taktiež upozornil, že nový návrh ráta s ukončením súčasného funkčného obdobia predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej a jej nahradením.

„Úrad bude nahradený iným úradom, ktorý dočasne povedie politický nominant predsedu NR SR a podpredsedu Hlasu Richarda Rašiho a neskôr niekto, koho si vyberie súčasná vládna koalícia,“ dodal poslanec SaS.

Nový návrh hovorí o tom, že prokurátor či správny orgán by boli počas poskytovania ochrany chránenému povinní priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého sa rozhodlo o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či bolo urobené v dobrej viere.

Urobiť by tak museli aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, ak by podnet obsahoval informácie majúce priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere.

V prípade, že by správny orgán či prokurátor zistili, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zrušia rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana. Predkladatelia argumentovali, že v takomto znení by sa mali odstrániť prípadné pochybnosti o retroaktivite týchto ustanovení.

Ani pozmeňujúce návrhy neriešia riziká, tvrdí Úrad na ochranu oznamovateľov

Úrad na ochranu oznamovateľov na sociálnej sieti uviedol, že ani druhý pozmeňujúci návrh nerieši zásadné riziká nového zákona. 

„Naďalej zostáva v návrhu zrušenie fungujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie novou inštitúciou s novým vedením. Ako už upozornila aj EK a ako hovorí aj judikatúra Európskeho súdneho dvora, predčasné ukončenie funkčného obdobia štatutárneho zástupcu príslušnej inštitúcie sa považuje za zásah do jej nezávislosti,“ tvrdí úrad.

Za problematický považuje aj návrh, aby mal prokurátor alebo správny orgán povinnosť kontinuálne preskúmavať splnenie podmienok už udelenej ochrany a zamestnávateľ možnosť iniciovať opakované preskúmanie ochrany udelenej oznamovateľovi. 

„Takýto model opäť uvádza oznamovateľov do právnej neistoty týkajúcej sa podmienok ochrany, ako aj jej trvania. Je neakceptovateľné nahliadať na oznamovateľov, ktorí chránia verejný záujem, ako na osoby obvinené z trestných činov, u ktorých sa dôvody väzby musia neustále skúmať,“ argumentuje Úrad na ochranu oznamovateľov.

Hovorí takisto, že povinnosť preskúmavať, či bolo oznámenie podané v dobrej viere, nie je zásadnou zmenou, keďže zamestnávateľ má možnosť žiadať o preverenie, či išlo o konania v dobrej viere aj dnes, čo sa v praxi aj využíva. 

„Ochrana obetí trestných činov tiež ostáva rozdrobená na dvoch inštitúciách, nie je známe, na základe akého rozpočtu a s akým personálom ju má nová inštitúcia okamžite po vianočných sviatkoch vykonávať. Navyše takýto personál má byť aj v zmysle príslušnej európskej smernice na svoju prácu odborne pripravený,“ dodal úrad.

Pellegrini pripustil veto, Danko je otázny

Rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov kritizovala opozícia, právnici, mimovládky, generálny prokurátor Maroš Žilinka, ale aj prezident Peter Pellegrini. Podľa opozičných predstaviteľov ide o pomstu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a snahu vymeniť predsedníčku úradu Zuzanu Dlugošovú.

Súčasný Úrad na ochranu oznamovateľov je s ministrom v súdnom spore pre pokutu vo výške 114-tisíc eur. Hoci ministerstvo pokutu úradu zaplatilo, o jej zákonnosť sa s ním súdi. Rezort vnútra sa totiž pri postavení policajtov okolo Jána Čurillu mimo služby neobrátil na úrad, hoci policajti predtým dostali status chránených oznamovateľov.

Zatiaľ nie je jasné, ako sa k zákonu postaví prezident Peter Pellegrini. Cez víkend v STVR pripustil, že zákon bude vetovať. Vyjadril pochybnosti o tom, či Slovensko nebude mať problém na domácej a medzinárodnej scéne. Tvrdí, že aj naďalej pretrvávajú pochybnosti od Európskej únie.

Ešte predtým prezident uviedol, že z debaty nechápe urgentnosť celého procesu. Podľa prezidenta má Slovensko momentálne iné problémy, ako riešiť Úrad na ochranu oznamovateľov.

Nerozumie ani tomu, prečo bolo potrebné, aby vláda schválila návrh v sobotu na mimoriadnom zasadnutí.

Peter Pellegrini. Foto: Postoj/Adam Rábara

Po prípadnom vete by bol otázny ďalší osud zákona v parlamente. Predseda SNS Andrej Danko nevylúčil, že sa jeho poslanecký klub zdrží hlasovania, ak ho prezident vráti do Národnej rady. Tvrdí, že Pellegrini by tak „hodil cez palubu“ predsedu Hlasu a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.

„Slovensko potrebuje množstvo iných zákonov. My dva týždne riešime rušenie úradu, lebo to chceli koaliční partneri. A dnes prezident povie, že on vlastne hodí cez palubu Matúša Šutaja Eštoka, že mu to nepodpíše. (...) Ak sa stane, že to vráti, pozriem si argument a nevylučujem, že sa aj pri tom potom už zdržíme,“ vyhlásil Danko v relácii STVR.

Šutaj Eštok hovoril o ohrození ľudských práv

Šutaj Eštok v parlamente zrýchlené konanie odôvodnil tým, že sú ohrozené základné ľudské práva a slobody obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

„Existujúci model inštitucionálnej ochrany týchto ohrozených osôb je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a praktickému oslabeniu garancie ich práv,“ hovorí.

Samotný návrh odôvodňoval tým, že v praxi práva zamestnávateľov nie sú dostatočné chránené, na čo chce zákon reagovať.

Tvrdí, že doteraz bola ochrana oznamovateľa poskytovaná bez možnosti jej preskúmania napríklad zo strany zamestnávateľa, čím dochádzalo k nerovnováhe, ktorá viedla k nejasnostiam.

Zároveň hovorí, že Úrad na ochranu oznamovateľov nie je nezávislý. „Je to hlásna politická trúba opozície. Táto zmena nie je namierená proti nikomu, ale nebudeme skrývať, že prípady tzv. čurillovcov odkryli nedostatky,“ povedal. Neuviedol však ani jeden konkrétny príklad, keď úrad porušoval ľudské práva. Pokuta po spore s čurillovcami s tým podľa neho nesúvisí.

Matúš Šutaj Eštok. Foto: Postoj/Adam Rábara

Premiér Robert Fico tvrdí, že úrad robí špinavú robotu a chráni ľudí, ktorí v minulosti páchali trestnú činnosť. Predsedníčku úradu označil za pešiaka a žoldniera súčasnej opozície.

Hovorí, že úrad bude mať tie isté právomoci, ako mal, len sa pridajú právomoci v oblasti ochrany obetí trestných činov. „Všetko ostatné bude fungovať tak ako doteraz,“ uviedol.

Naznačil však, že dôjde k výmene vedenia. „Keď sa robí rekonštrukcia úradu, tak sa robia aj personálne rozhodnutia,“ povedal. Verejnosť podľa premiéra rozumie tomu, prečo dochádza k zmene úradu, a aj tomu, že zrejme dôjde k personálnym výmenám.

Podľa Tibora Gašpara zo Smeru je úrad spolitizovaný. Dôkazom podľa neho je, že predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová je manželka člena PS.

Iné dôvody na zrušenie úradu ako problém s tým, že Dlugošová je manželka člena PS a že úrad podľa neho poskytoval „systém organizovanej ochrany čurillovcov“, podpredseda parlamentu za Smer neuviedol.

Poslanec za SaS Ondrej Dostál mu v rozprave pripomenul, že Dlugošovú ako kandidátku na post šéfky úradu posunula na schválenie do parlamentu ešte vláda Smeru pred voľbami v roku 2020. 

Podľa Žilinku vláda nerešpektovala princípy právneho štátu

Rušenie úradu kritizoval okrem opozície aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu poslal list, v ktorom vyjadril najzásadnejšie výhrady k návrhu.

Podľa neho neboli v prvom rade splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie.

Žilinka tvrdil, že navrhovateľ, ktorým je vláda, zvolil neštandardný spôsob kreovania Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. „V právnom štáte by dôvodom zrušenia existujúceho štátneho orgánu nemalo byť rozšírenie jeho kompetencií či reakcia na poznatky aplikačnej praxe.“

Vláda zároveň podľa neho zúžila ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bez zreteľa na právo Európskej únie a nerešpektovala princípy právneho štátu, najmä princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj zákaz retroaktivity právnych noriem a princíp legitímneho očakávania.