Ambícia vznikla za Fica Úrad, ktorý idú zrušiť, kedysi sami zriadili. Pochybnosti mal aj Matovič

Koaliční politici, ktorí v súčasnosti presadzujú zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, sa v minulosti sami zasadzovali o jeho zriadenie.

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti schválili v roku 2019 za vlády Petra Pellegriniho, keď bol vedúcim úradu vlády súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý je dnes v spore s úradom v súvislosti s čurillovcami. Teraz sám inicioval zrušenie úradu.

Ambícia však vznikla ešte dva roky predtým. Počas tretej vlády Roberta Fica sa na úrade vlády zišla pracovná skupina, ktorej cieľom bolo odstrániť nedostatky okolo problematiky whistleblowingu a vylepšiť pilotný zákon na ochranu oznamovateľov z roku 2014.

V pracovnej skupine boli napríklad vtedajší šéf mimovládnej organizácie Zastavme korupciu Pavel Sybila, vtedajší riaditeľ odboru prevencie korupcie na úrade vlády Peter Kovařík, vtedajšia šéfka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk, prokurátor Peter Sepeši z Generálnej prokuratúry či spolupracovník Transparency International Pavel Nechala. Ďalej boli v pracovnej skupine aj ľudia z ministerstva vnútra.

Mimovládne organizácie aj na základe európskej smernice požadovali zriadenie úradu, hoci dovtedajšia legislatíva už spĺňala väčšinu z toho, čo Brusel požadoval. Iniciatívu nielen odobril, ale aj politicky zastrešil vtedajší premiér.

Ambícia vznikla za Fica

„Robert Fico sám osobne navrhol vytvorenie tohto úradu,“ vraví pre Postoj advokát Pavel Nechala, ktorý bol v tom čase súčasťou pracovnej skupiny na úrade vlády ako blízky spolupracovník Transparency International. Premiér tak presadil zriadenie úradu, o ktorom dnes tvrdí, že robí „špinavú robotu“.

Nechala ako neskorší spoluzakladateľ strany Spolu a niekdajší člen predsedníctva Demokratov vraví, že Fico sa v tom čase snažil získať priazeň občianskej spoločnosti.

„V politike sa veľakrát deje, že protikorupčné opatrenia sú vnímané aj ako marketingový nástroj,“ povedal Nechala s tým, že vďaka tomu sa podarilo úrad dostať do legislatívy.

Uviedol taktiež, že v súčasnosti sa ukazuje neúprimnosť vtedajšej snahy o zriadenie úradu. „Nebrali to ako niečo, čo krajina naozaj potrebuje a čo môže účinný nástroj na predchádzanie nekalých praktík,“ dodal.

Slovensko bolo premiantom

Slovensko sa stalo po vytvorení legislatívy zriaďujúcej úrad jednou z prvých krajín, ktoré mali osobitnú inštitúciu na ochranu oznamovateľov. V ďalších krajinách majú rôzne ďalšie prístupy. Česko napríklad rieši túto problematiku prostredníctvom osobitného odboru na ministerstve spravodlivosti, v Nemecku oznamovateľov rieši jedna zo sekcií Spolkového úradu pre spravodlivosť a v Poľsku zas odbor Národného inšpektorátu práce.

„Na Slovensku teraz dochádza k presne opačnému trendu. Zbavujeme sa nástrojov, ktoré sme mali k dispozícii,“ povedal Nechala. „Existujú aj samostatné protikorupčné úrady, ktoré majú aj ďalšiu agendu. My sme boli premiantom prijímania vlastnej legislatívy,“ dodal.

Paradoxne, druhá strana politického spektra, ktorá dnes rušenie úradu kritizuje, bola počas vládnutia k inštitúcii skeptická. Keď vládol Igor Matovič, tvrdil, že úrad nepatrí medzi priority jeho vlády. Tvrdil, že jeho vláda je výrazne protikorupčne nastavená a špeciálny úrad nepotrebuje.

Matovičova vládna koalícia v tom čase odkladala a blokovala vymenovanie vedenia úradu.

Otázkou podľa Nechalu zostáva, či Matovičova vláda robila dostatočné opatrenia na posilnenie právneho štátu a či prijímala nové opatrenia. „Musím konštatovať, že nie,“ dodal. Pripomenul zriadenie telefonickej linky na ohlasovanie korupcie, ktorá však odišla do zabudnutia.